BlueNeon81

Takmer všetky exteriéry sa natáčali na bratislavskom sídlisku Petržalka medzi novostavbami panelových domov a v zrúcaninách pôvodnej zástavby rodinných domov.

Prvý film Jana Svěráka so zvukom Dolby Stereo.

Film sa súbežne točil vo formáte CinemaScope a v štandardnom akademickom formáte (1,37:1) kvôli kinám bez širokého plátna. Vyhotovili sa dva zvukové mixy: monofónny a štvorkanálový, ktorý sa bohužiaľ nezachoval.

V dobe natáčania už mali české filmy zvuk vo formáte Dolby Stereo. Z ekonomických dôvodov sa ale zvukový mix tohto filmu vyhotovoval monofonicky.

Ide o prvý film v histórii kinematografie, ktorému bol z pôvodného mono zvuku vytvorený multikanálový zvukový remix. Ten bol vyhotovený pre obnovenú premiéru v roku 1956 na 70mm formáte. O 6kanálový mix sa postarali pôvodní zvukári a použili naň pôvodné produkčné materiály, kde dialógy, hudba a zvukové efekty boli na samostatných zvukových pásoch.

Slávnostná obnovená premiéra sa uskutočnila v roku 2002, kedy po vyše 60-tich rokoch ľudia uvideli film tak, ako mal pôvodne vyzerať a znieť. Dovtedy diváci poznali len čiernobielu verziu z roku 1961, s nanovo nahranou zvukovou stopou.

Náročné reštaurovanie financovalo maďarské ministerstvo kultúry.

V rámci reštaurovania sa použila pôvodná zvuková stopa z roku 1949, ktorú museli náročne odšumovať a filtrovať.

Študenti informatiky a grafického dizajnu vyvinuli špeciálne pre reštauračné účely software na obnovu farebnej palety a redukciu obrazových poškodení. Z pôvodného negatívu vedeli obnoviť len 4% pôvodných farieb, zvyšných 96% bolo potrebné nanovo kolorovať.

V rokoch 2000 až 2002 prešiel film náročnou digitálnou a laboratórnou rekonštrukciou, počas ktorej značne znehodnotený pôvodný kamerový negatív oskenovali vo vysokom rozlíšení a následne opravovali do pôvodnej podoby.

Štyri roky po smrti hlavného predstaviteľa Imre Soósa bola v roku 1961 obnovená premiéra filmu. Kvôli značnej degradácii pôvodných obrazových a zvukových materiálov bola celá zvuková stopa nahraná a predabovaná pôvodnými hercami nanovo (Imre Soósa predaboval iný herec) a vyrobili sa čiernobiele kópie.

Kvôli tonálnej nestabilite pozáručného materiálu Agfa nevedeli vyrobiť v laboratóriach farebne korektnú kópiu. Negatív totiž začal veľmi rýchlo strácať farby.

Film sa natáčal na pozáručný materiál Agfa-Gevaert, zhabaný u pašovateľov, ktorí ho chceli preniesť do Rumunska.

Prvý maďarský farebný celovečerný film.

Exteriéry sa natáčali v Stupave, Svätom Juri, Častej a Pezinku. V Bratislave filmári navštívili Petržalku, Slávičie údolie a dnes už neexistujúcu Vydricu.

Film bol vyhotovený v dvoch odlišných verziách. Jedna je slovenská, kde maďarskí herci rozprávajú po slovensky, alebo boli predabovaní do slovenčiny s tým, že aspoň otvárali ústa do slovenského jazyka a aj nápisy boli po slovensky. Druhá je maďarská, kde slovenskí herci rozprávajú po maďarsky, alebo otvárajú ústa do maďarčiny, potom boli predabovaní a aj nápisy sú takisto v maďarčine. Rozdiely medzi týmito verziami sú aj v strihu a uhloch kamier.

Film bol vyhotovený a premietaný aj v 70mm verzii so šesťkanálovým zvukom. [Zdroj: Zoznam 70mm filmov premietaných v ČSSR]

Film bol vyhotovený a premietaný aj v 70mm verzii so šesťkanálovým zvukom. [Zdroj: Zoznam 70mm filmov premietaných v ČSSR]

Film bol vyhotovený a premietaný aj v 70mm verzii so šesťkanálovým zvukom. [Zdroj: Zoznam 70mm filmov premietaných v ČSSR]

Režisér Andrej Končalovskij bol ku koncu nakrúcania vyhodený producentom Jonom Petersom a film namiesto neho dotočil Albert Magnoli, i keď jeho meno v titulkoch vôbec nenájdeme. Končalovskij vo svojej autobiografickej knihe spomína, že ho vyhodili preto, lebo chcel, aby bol film viac vážny, čo sa Petersovi nepáčilo a vzťah medzi nimi bol neudržateľný.