mrksik

Manhattan je iný. Ľudský, civilný, jemný, hrejivý. Ľahko uveriteľný a ľahko (ne)preniknuteľný. Režisérov najneobľúbenejší, u mňa presne naopak.

O tom, čo sa smelo a nesmelo, o tom čo sa malo a nemalo, o tom čo je iluzórne dobro a absolútne zlo ... alebo naopak ? Žiadne pseudofilozofické klepy, skrz civilnú optiku (doslovne) sledujeme alegóriu na život a všetko, čo sa dialo. Nedokážem pochopiť, že takýto film mohol vôbec v čase normalizácie vzniknúť. Hoci sú mi Kieslowského "duchovné" filmy bližšie, táto výpoveď ich v mnohom prekonáva. Scenáre vždy niekto kontroluje ...

A žili šťastne, až kým krava nezazvonila koniec :-) Alebo inak poviedky o ničom (a o všetkom) na severský spôsob. Horko-sladké a neslano-mastné, v žiadnom prípade nečierno-nebiele a impulzívne zábavné po celú dobu aplikácie. Perfektná mozaika ;-)

Tri hviezdičky za celkom tri podarené vtipy a jedna navyše za veľmi podarenú akciuuuuuuuuuuuuuuuu .... uuuu ;-)

Stačí podľahnúť a nechať sa uniesť (alebo pohryznúť).

Scéna s morským koníkom ma rozplakala. Vôbec prvý krát som pri filme plakal len pre jeho krásu a dokonalú estetiku. Celý film vžitý a prežitý, emocionálne na kolotoči, rovnako ako hrdinovia ... erotická scéna (dá sa tak nazvať?) bola to najvzrušujúcejšie, čo môžeme vo filme vidieť.

Príjemne jednoduchá romantická komédia s fascinujúcou Juliette Binoche a Jeanom Renom. Nič viac tam nie je, ale keď to tak v letne uvoľnenej atmosfére ubieha, vlastne ani nič iné nepotrebujete :-)

V ako Salton Sea, ktorý ale takou s(ú)kromnou vendetou je. Postava (alebo postavy?) Vala Kilmera trumpeťáka, feťáka a pomstiteľa síce zomreli, no Val Kilmer s týmto snímkom aspoň na chvíľu ožil (ťažko si Salton Sea bez neho predsťaviť). Perfektne vykalkulovaná mozaika, ktorej krásy, koniec koncov ako to už býva, oceníme a vychutnáme až na konci. Btw viete ako Medvedík Pu strkal nos do včelieho úľa?

Svet fantázie, kde sa žijú sny a na ten reálny "život" sa zabúda v sladkých hrách. Stačí uveriť :-) Film môže svojou prílišnou infantilnosťou mierne odrádzať, ale niektoré momenty naozaj stáli za to a zimomriavkovalo sa jedna radosť. Moralizovanie mi prišlo vo filme pre deti (je to film pre deti!) v zásade prirodzené, aj keď naturalistickejšie poňatie by mohlo celý koncept ozvláštniť a posunúť ho vyššie.

Od začiatku som vedel, že jej intelekt sa nemôže porovnávať s mojim. Novšie diely  Hercula Poirota pôsobia oproti predchádzajúcim kolegom omnoho vyzretejším dojmom svojou (v rámci možností) temnou a tiesnivou atmosférou.