mrksik

Pyrrha... prečo len Pyrrha?!

Tento film nie je midcult alebo gýč - dokonca i ona od Hanekeho neočakávaná explicitnosť je dostatočne motivovaná: teda za predpokladu, že dokážete pristúpiť na ontologicky inú rovinu vnímania filmu, ktorá je spojená skôr s nenaratívnou kinematografiou. Tá očakáva, že sa oddáte fascinácii obrazom (vtedy vnímate jednotlivé explicitné obrazy ako estetické objekty, nie ako súčasť rozprávania) a necháte sa pohltiť systematickým tokom týchto výjavov. Pri takejto recepcii je Láska extrémne silná, pretože divák nerozmýšľa nad banalitou jednotlivých scén, ale preciťuje skôr jednotiacu "náladu" celého diela - a tá je zdrvujúca. Zdrvujúci je potom i zážitok, ktorý si z toho takýto divák odnesie.

Film, ktorého štýl je opojnejší, zmyselnejší a hravejší, ako všetky jeho postavy dohromady.