johny95

Vypočítavá pičovina, ktorá strihom vsugerúvava divákovi pocit, aká je tá mladá generácia skazená a aké má pomýlené hodnoty. V tých najsvetlejších momentoch to nastavuje zrkadlo naivkám, ktoré si doteraz myslia, že zákulisie showbiznisu v podstate neexistuje a čo vidia na obrazovke je realita. V tom najhoršom je to len urážanie inteligencie a prachsprosté tlačenie na nostalgiu staršieho diváka. Zrejme by bolo dobré hneď na úvod povedať, že kultúra je tak široký pojem, že 68 minútový film ju nemá šancu svedomito pokryť. Dostávame teda len subjektívny náhľad na pár udalostí, ktoré sa autorom hodili do naratívu. Ako divákovi mi chýbali už len také banálne informácie, že na čo sa vlastne pozerám, kedy sa to udialo a kde. Pravdepodobne si autori mysleli, že pripísanie tých pár riadkov v Sony Vegas by bolo príliš podobné skutočnej filmárčine, tak sa na to vybodli. Tým väčšina scén filmu však stratila kontext, čo autori chytro využili na to, aby poskladali scény tak, nech podávajú ich myšlienku. Kontext je pritom pri väčšine udalostí zásadný a nedá sa bez neho objektívne zhodnotiť na čo sa pozeráme (bez kontextu by si človek myslel, že Kotleba je fajn chlapík a nie nácek - vidít tú potrebu kontextu?). Už začiatok filmu je tragický. Začíname totiž úvodom, kde nám postarší pán rozpráva to isté, čo si hovorili pravdepodobne jeho rodičia o jeho generácii. Toto zovšeobecňovanie mladej generácie jej predchodcami nie je nič nové, nikdy nebolo pravdivé a slúži len na to, aby si pár jedincov pokyvkalo hlavou a povedalo: "Veru je to tak." Mastenie ega jednej generácie je celkom častým motívom v tomto filme, takže jedna časť publika sa môže blažene usmievať, zatiaľ čo druhí budú prevracať očami. Problémom je, že veľa scén filmu je z veľmi "niche" udalostí, ktoré nie sú pre mainstream ľahko pochopiteľné. Podobne mohol ísť autor pre zábery na Animefest či majstrovstá v počítačových hrách, dostal by z diváka podobnú reakciu. Metalové či rapové koncerty, keď pridáme do kontrastu s fašiangami či Veľkou nocou (ktoré film ukazuje ako tie dobré tradície (slopanie a oblievanie studenou vodou sú úplne v pohode), ktoré pozná väčšina Slovákov, tak to vytvorí dojem, že jedno je správne, druhé nie. Zábava v podaní recitovania rapových textov je podaná oproti recitovaniu prózy a opäť tu máme krásny naratív pomýlenej mládeže. Vtipný bol tiež pánko spievajúci po taliansky, ktorý nadával, že dnes sa môže stať umelcom každý. Zrejme je smutný, že práve jeho koncerty nebývajú vypredané. A áno za tú možnosť výberu by sme mali byť vďační. Problémom je tiež, že divák nemôže rozhodnúť, koľko z chovania ľudí je reálneho a koľko je len akt pred kamerou. Brať všetko so štipkou soli nie je nikdy na škodu. Od dokumentu to má poriadne ďaleko a platiť za tento film by bolo vyhadzovanie peňazí von oknom. Klady tohto filmu sú určite v ukazovaní zákulisia tvorby populárnych relácií a koncertov. Tieto momenty divák väčšinu času nevidí a spočíva v nich teda najväčšia informačná hodnota. Ukazuje ľuďom, že televízii ide najmä o to potešiť diváka, ponúknuť mu fungujúce, avšak čo možno najlacnejšie rozptýlenie a nie o ukazovanie reality skutočného života. Na túto nôtu sú vo filme zábery z konkurzu modeliek, zákulisie Modrého z neba či koncertu Majka Spirita. Neviem na čom presne sa tu dá poburovať, verím, že nikto nečaká, že sa koncerty hrajú naostro, alebo že v TV je všetko naživo. Záverom je tak Cooltura len povrchné dielo, nie však preto, že by sa kĺzala po povrchu tématiky, ale preto, že nikdy nemohla byť ničím viac. Keď sa autori snažia skrz dokument pretláčať dopredu svoju propagandu, tak to stráca svoj zmysel a Cooltura je asi takým dokumentom ako Kaliňak poctivcom.

Po skončení druhej série sa nedá inak ako 5*

Jeden z tých životných príbehov, ktoré nestoja o sfilmovanie.

Asi po všetkých skvelých finále audio sérií človek čakal lepší koniec 8. Doctora, ale čo už, je to predsa len miniepizóda. A plný počet už len za to, že McGann je opäť na obrazovke a zo všetkých predchádzajúcich audio sérií sa vďaka tomu koncu stal kanón.

Od tohto filmu som nečakal vôbec nič a na ďalšiu snahu Disney privyrobiť si novou verziou klasickej rozprávky som nebol veľmi zvedavý. Výsledok je však pre mňa príjemným prekvapením. Sakra, malo to draka, krídla, mágiu, nehu, súboj dobra so zlom, štýlové digitálne výtvory, trochu toho klišé a šťastný koniec. A to mi stačí.

Hardy hrá skvelo, ale príbeh je obyčajný i keď v neobyčajnej forme. Musím blahoželať tvorcom, že sa im podarilo donútiť ma znenávidieť Lockovu ženu a to som počul len jej hlas.

Bez Tiny Sprout by to bolo o hviezdičku menej.

Pilot 80%

Naprostá lahôdka tohto roku

Keď už chcete točiť fantasy, natočte fantasy. Inak z toho výjde podobná nepozerateľná zlátanina ako toto.