Raccoon.city

Skutočná Anna Sorokin bola v roku 2019 odsúdená na 4 až 12 rokov väzenia, pričom jej udelil aj pokutu vo výške 24 000 dolárov na vyrovnanie štátnych pokút a bankám mala vrátiť 199 000 dolárov. Vo februári 2021 bola podmienečne prepustené z väzenia. Po prepustení z väzenia sa prihlásila do hotela The NoMad a najala si nemecký kamerový štáb, aby ju sledoval a natáčal jej aktivity. O šesť týždňov neskôr, v marci 2021, ju imigračné a colné orgány (ICE) vzali späť do väzby za prekročenie dĺžky platnosti víz. V súčasnosti ju zadržiavajú vo väzení a čaká na deportáciu do Nemecka. Imigračný sudca rozhodol, že ak by bola prepustená, mala by sklon pokračovať v páchaní podvodných a trestných činov.

Film získal tretie miesto v čitateľskej ankete časopisu Film a divadlo „Komu dáte svoj hlas?" o najlepší film zo slovenských filmov vyrobených v roku 1986.

Šachoví analytici a odborníci hovoria, že Fischer (Tobey Maguire) predbehol tridsať rokov v šachu dopredu a Karpov, Kasparov, Anand a Kramnik sa mu aj tak iba priblížili.

V roku 1959 sa s Bobbym (Tobey Maguire) stretol aj český majster Luděk Pachman a potvrdzuje, že Fischer poznal naspamäť aj partie, ktoré sám Luděk zohral už pred dávnymi rokmi a na ktoré zabudol. Len dvakrát sa Pachmanovi podarilo Fischera poraziť, načo mu Bobby vždy nahnevane vyštekol do tváre: „Nabudúce ťa zabijem!“

V roku 1975 mal Fischer (Tobey Maguire) titul obhajovať proti Anatoliju Karpovovi. Bobby si stanovil 64 podmienok .Niektoré boli vskutku bizarné (každý kto vstúpi do hernej miestnosti, si musí sňať pokrývku hlavy, v prvých siedmich radoch nemal nik sedieť, deťom bol prístup na turnaj zakázaný úplne...) 63 podmienok komisia akceptovala iba jednu nie, a tak sa Fischer na zápas neprišiel a Karpov vyhral kontumačne. Bobby Fischer je jediný majster sveta, ktorý o titul prišiel kontumačne, ale zároveň jediný neporazený majster sveta.

Fischer (Tobey Maguire) si zahral proti Spasskému (Liev Schreiber) (vtedy na 96. – 102. mieste na ratingovom zozname FIDE) v „Odvetnom zápase 20. storočia“ v roku 1992. Fischer požadoval, aby organizátori uviedli zápas ako „Majstrovstvá sveta v šachu“, hoci Garry Kasparov bol uznávaným majstrom sveta FIDE. Fischer trval na tom, že je stále skutočným majstrom sveta a že pre všetky zápasy na majstrovstvách sveta schválených FIDE, v ktorých sa zúčastnili Karpov, Korčnoj, Kasparov, boli výsledky vopred dohodnuté. Fischer a Spassky mali počas zápasu desať tlačových konferencií. Yasser Seirawan, bývalý šachista a najuznávanejší šachový komentátor, povedal: "Po rozhovoroch z Bobbym som väčšinu z toho, čo som kedy čítal o Bobbym, vyhodil z hlavy. Skoro všetko je klam a odpad. Bobby je najviac nepochopená, nesprávne citovaná celebrita, ktorá kráča po povrchu Zeme." Dodal, že Fischer sa nehanbil pred kamerou, vždy sa usmieval a vtipkoval a všetky rozhovory s ním boli príjemné. Podľa najnovších odhalení bol Fischer dlhé roky pod dohľadom federálnej polície kvôli podozreniu, že sa ho snaží druhá strana naverbovať. FBI sledovala rodinu Fischerovcov od štyridsiatych rokov minulého storočia a úmyselne vytvárala o Bobbym zlý obraz. "Bobby nie je blázon, verte mi," povedal o Fischerovi po zápase iný šachový velikán Viktor Korčnoj. "Je to len človek, ktorému sa nedarí žiť s touto spoločnosťou. Pre neho nikdy neexistovalo nič iné ako šach." 

To, že po Majstrovstvách sveta v šachu v roku 1972 Fischer (Tobey Maguire) 20 rokov nehral súťažnú hru na verejnosti nie je pravda. V roku 1973 zohral päť minút trvajúcu partiu s filipínskym prezidentom Marcosom snímanou televíziou, za ktorú vzal dvadsaťtisíc dolárov. V roku 1977 v Cambridge v štáte Massachusetts odohral tri zápasy proti počítačovému programu MIT Greenblatt a všetky vyhral.

Po Fischerovom (Tobey Maguire) návrate ako majstra sveta 1972 do New Yorku sa konal Deň Bobbyho Fischera. Objavil sa na obálke Sports Illustrated s americkým olympijským víťazom v plávaní Markom Spitzom. Členstvo v americkej šachovej federácii sa v roku 1972 zdvojnásobilo, a vrchol dosiahlo v roku 1974; v americkom šachu sa tieto roky bežne označujú ako „Fischer Boom“. Tento zápas pritiahol celosvetový záujem viac ako ktorýkoľvek šachový šampionát predtým alebo potom.

Odvetný zápas zo Spasským (Liev Schreiber) v roku 1992, na ktorý bol cenový fond stanovený na 5 miliónov dolárov, z ktorých dve tretiny mal dostať víťaz. Americké oficiálne miesta Fischera vopred varovali, že jeho účasť je protizákonná kvôli embargu na krajinu, kde sa zápas hral. Pred zrakmi medzinárodnej tlače bol Fischer nafilmovaný, ako pľuje na písomný zákaz hrať. Po zápase naňho bol v USA vydaný zatykač, ktorý platil po celý zvyšok Fischerovho (Tobey Maguire) života a Fischer sa už nikdy nevrátil do svojej rodnej krajiny. Niekoľko rokov žil v Budapešti, a od roku 2000 do roku 2002 sa Fischer zdržiaval na Filipínach, kde obýval rovnakú štvrť ako filipínsky veľmajster Eugene Torre, jeho blízky priateľ, ktorý bol jeho sekundantom počas odvetného zápasu so Spasským. Torre tu Fischera zoznámil s 22 ročnou Justine Ong, s ktorou potom Fischer splodil dcéru Jinky Ong, narodenú v roku 2002, svoje jediné dieťa. Po nejakú dobu Fischer žil aj v Japonsku s Mijoko Watai, predsedníčkou šachovej federácie Japonska, ktorá s ním zostala až do konca jeho života. V roku 2003 zbavili Fischera amerického občianstva. Za nelegálny vstup do krajiny bol v Japonsku v roku 2004 zatknutý. V japonskom väzení strávil osem mesiacov. Prepustili ho v roku 2005 a dovolili mu krajinu opustiť napriek žiadosti USA o jeho vydanie. Snažil sa neúspešne získať nemecké občianstvo po svojom otcovi.

Na konci filmu je nepravdivo popísané, že Bobby Fisher (Tobey Maguire) bol v roku 1981 zatknutý za tuláctvo. V skutočnosti išlo o to, že polícia si ho zmýlila s bankovým lupičom a zatkla ho. Bol držaný vo väzbe dva dni a utrpel tu ľahké zranenie. Prepustený bol na kauciu 1000 dolárov. Roku 1982 publikoval "I Was Tortured in the Pasadena Jailhouse!" (Bol som mučený vo väznici Pasadena). Popísal tu svoje zážitky z incidentu a vyjadril presvedčenie, že jeho zatknutie bolo vopred pripravené.

Bobby Fischer (Tobey Maguire)  navštevoval strednú školu Erasmus Hall High School, kde v tom čase študovala aj Barbra Streisandová.

Fischerovým (Tobey Maguire) prvým skutočným triumfom bolo víťazstvo na šampionáte juniorov USA vo Filadelfii v júli roku 1956, a stal sa najmladším juniorským šampiónom. Tento rekord zostal neprekonaný dodnes. V New Yorku roku 1956 zohral na turnaji Rosenwald Trophy známu „partiu storočia“ proti Donaldu Byrnemu, ktorá býva považovaná za jednu z najkrajších vôbec. Vo veku 12 rokov získal titul národného majstra ako doteraz najmladší hráč. V januári 1958 vo veku 14 rokov sa stal najmladším šampiónom USA všetkých čias (do roku 2018 - neprekonaný rekord). Týmto víťazstvom získal titul medzinárodný majster – ako najmladší v tom čase. Fischer hral na majstrovstvách USA, vždy konaných v New York City počas svojej kariéry osem krát a všetky vyhral.

Režisér Ján Kadár o filme povedal: „Pre Katku som musel preč zo Slovenska. Boli v tom aj osobné veci, ale predovšetkým sa cez noc zmenil kurz, usúdilo sa, že už netreba nabádať ľudí k odchodu z vidieka do priemyslu, ale skôr naopak. Ale hlavne: film nebol dosť národný, dosť folkloristicky slovenský. To sa potom nazývalo ,buržoázny pohľadʻ.“

Scenárista Jan Kaplan prezradil ako to bolo s rodokapsom "Žlutý ďábel", ktorý číta septimán Antonín Peterka (R. A. Strejka) pod lavicou. Ide skutočne o reálny rodokaps, ale s názvom "Nečekané dobrodružství" od anglickej autorky Dorothy MacLeish, ktorá požívala umelecké meno Dorothy Black. Keby chceli použiť tento originál, museli by platiť nemalú čiastku autorke, proti čomu bola filmová spoločnosť Elektafilm, ktorá film financovala, a tak vymysleli malý podvod, čo by ich nestál nič. Prelepili polovicu spodnej úvodnej stránky rodokapsu "Nečekané dobrodružství" obrázkom, ktorý vytvorili grafici arabského bojovníka na ťave s názvom Žlutý ďábel a dokonca pridali aj autora, ktorého môžeme vidieť pri jednom detailnom zábere, kde je napísané Pierre Mac Larquey, čo bol v skutočnosti francúzsky herec Pierre Larquey, ale pridali tam vlastne iba ekvivalent mena režiséra Mac (Martin "Mac" Frič), aby neboli znovu problémy so zneužitím autorského mena. Scenárista Jan Kaplan ďalej prezradil, že takto upravený román mal ešte aj poradové číslo 191, čo bolo číslo románu "Nečekané dobrodružství". Ale to už neriešili, nakoľko dúfali, že diváci si toho vôbec nevšimnú. A ešte jeden nedostatok si nevšimli, a to, že prelepený obrázok bol krátky a v jednom detailnom zábere vidno pôvodnú originálnu spodnú lištu, kde je napísaný text: "V Obsahu Román: Nečekané dobrodružství  D.Black."

Ťažká matematická úloha, ktorú zadá septimánom profesor matematiky Vobořil (Jaroslav Marvan) mala tri otázky:
1. Určite typ kužeľosečky: 2x^2-4xy+6y^2+7x+1=0
2. Určite vrcholy a obsah štvorca opísaného elipse: 4x^2+5y^2+16x-30y+41=0
3. Aká je pravdepodobnosť, že osoba 40 ročná sa dožije 60 rokov?

Profesor matematiky Vobořil (Jaroslav Marvan) hovorí septimánom pred odovzdávaním polročných vysvedčení: "Tolik hrúzy co je v těchto deskách nebylo ani ve Smolných knihách ve středověku." Smolná kniha, tiež čierna kniha, popravčia kniha alebo krvná kniha, je historický termín pre súdnu knihu, ktorá bola vedená na (spravidla mestskom) súde vybavenom hrdelnou právomocou. Obsahuje záznamy výpovedí osôb podozrivých z hrdelných zločinov urobených dobrovoľne alebo pri výkone práva útrpného a záznam o vykonanej exekúcii. Smolné knihy sa ako špecifické mestské knihy sporného súdnictva objavili v období raného novoveku, najstaršie zachované smolné knihy pochádzajú z prvej štvrtiny 16. storočia. S ich vedením sa končilo za vlády Márie Terézie v tretej štvrtine 18. storočia.

Veľkého motýľa, ktorého profesor prírodopisu Matulka (Jindřich Plachta) ukazuje septimánom a tvrdí, že je to najväčší indický motýľ, sa volá Archaeoattacus edwardsii, alebo Edwardova atlasová moľa. Je to moľa patriaca do čeľade Saturniidae a podčeľade Saturniinae. Tento druh prvýkrát opísal Francis Buchanan White v roku 1859. Ide o jeden z najväčších druhov motýľa na svete a najväčšieho ázijského nočného motýľa s rozpätím krídel až 25 centimetrov. Tento druh sa vyskytuje v Himalájach (India a Nepál), Vietname, Mjanmarsku, Bhutáne, Malajzii a na Borneu.

Tri týždne premietali film v troch premiérových kinách a už 10. novembra 1939 vytlačili Ľudové listy článok s titulkom 46 777 divákov videlo Cestu do hlubin študákovy duše.

Jaroslav Žák priznal, že titul jeho diela je obmenou v tej dobe veľmi populárnej knihy francúzskeho autora Louisa Ferdinanda Célina: "Cesta do hlbín noci".

V roku 1961 bola pevnosť predaná regionálnej námornej rade Charente. V roku 1962 bola predaná v aukcii súkromnej osobe belgickému zubárovi, ktorý sa o ňu vôbec nestaral a preto chátrala. V roku 1989 ju predal producentovi zábavných televíznych relácií menom Jacques Antoine, ktorý ju obratom predal za symbolický jeden frank departementu Charente-Maritime, ktorý financoval rekonštrukciu pevnosti výmenou za umožnenie exkluzívneho natáčania televíznych relácií.