Raccoon.city

Okrem 7. a 18. dielu sú všetky diely číslované aj v úvodných titulkoch programu (slovne, tzn. napr. Diel prvý).

Prvý diel sa natáčal v divadle mestá Slaný. 12 a 13 diel sa natáčal v divadle mesta Jablonec nad Nisou. Všetky zvyšné diely sa natáčali v divadle mesta Tábor.

Vplyv filmu režiséra Fritza Langa sa prejavili aj vo filmoch Leni Riefenstahlovej, ktorá sa pri kompozičných riešeniach inšpirovala Langovou prísnou geometriou komparzu. Alfred Hitchcock povedal, že expresionistický štýl tohto filmu ovplyvnil nielen jeho nemé filmy, ale aj často využívaný dramatický spôsob svietenia.

Talianski cenzori v 30.rokoch film Metropolis zakázali a označili ho ako boľševický.

Režisér Lang bol pôvodnou profesiou architekt, a to sa prejavilo práve jeho dôrazom na architektonickú stavbu dekorácií. Pri vizualizácii mesta budúcnosti vychádzal nielen z gotiky, ale najmä z newyorských mrakodrapov, ruského sci-fi režiséra Jakova Protazanova.

Pri premietaní v nemeckých kinách mal film zisk celkovo iba 75 tisíc mariek. Pri jeho rozpočte sa tvorcom filmu vrátilo iba 1,5 percent vložených peňazí.

Herbert George Wells bol autor sci-fi románov ako "Stroj času". Ten Langa ovplyvnil natoľko, že poňatie svojho Metropolisu na chudobnú dolnú časť mesta a bohatú hornú časť prevzal práve z tejto knihy. Wells o filme vyhlásil, že je „hlúpy, ale takým tým zhubným spôsobom hlúposti.“ 

Metropolis bol filmom, ktorý mal nenapodobiteľný vizuálny štýl. Futuristická metropola plná robotov slúžila ako nevyčerpateľná studnica nápadov a inšpirácií. Vzhľad droida C-3PO zo ságy Star Wars bol vytvorený podľa robotov z Metropolis. Sestry Wachowské sa netajili s tým, že ich Matrix čerpal z Langovho sveta. Inšpiroval videoklip k piesni Whitney Houston "Queen of the Night" a niekoľko klipov k piesňam Lady Gaga. Aj tvorcovia Supermana pomenovali po Metropolis mesto, ktoré stráži ikonický superhrdina. Film mal obrovský vplyv aj na žáner sci-fi ako taký. Inšpiroval nespočetne knižiek a filmov, medzi nimi napríklad kultový film Blade Runner s Harrisonom Fordom v hlavnej úlohe. Vo svete módy Metropolis ovplyvnil napríklad Donatellu Versace a Riccarda Tisciho.

Veľa filmových odborníkov sa zhodlo, že je priam zázrak, že počas filmovania nikto nezomrel. Vo filme je scéna, kde Freder (Gustav Fröhlich) padá k nohám Márii (Brigitte Helm). Herci ju museli natáčať celé dva dni a na konci už sa Fröhlich nemohol ani postaviť. V scéne, kde Máriu pália, jej od ohňa chytili šaty a ľahko ju plamene popálili. Lang jej povedal, nech sa ihneď prezlečie, pretože si to natočia znova. V časti, kde je mesto zatopené, vzal Fritz Lang 500 detí z radov komparzistov a nechal ich stáť vo vode, ktorá bola veľmi studená. Scéna sa točila dva týždne.

Thea von Harbou napísala román "Metropolis" výhradne preto, aby bol sfilmovaný jej manželom. Po dohode s filmovou spoločnosťou UFA ale skôr, než román vôbec vyšiel, začala von Harbou svoje dielo na pokračovanie publikovať v časopise. Sprevádzali ho fotky z natáčania filmu. Išlo o jeden z prvých prípadov cross-promotion v histórii.

Wolfgang Klaue, režisér verzie z NDR v roku 1972 objavil pri náhodnej návšteve Švédskeho filmového inštitútu v Štokholme v 80.rokoch v dokumentačnom oddelení v škatuli s nevytriedenými cenzúrnymi kartami kópiu cenzúrneho preukazu premiérovej verzie, vydanej 13. novembra 1926 Film-Prüfstelle Berlin. Táto cenzúrna karta obsahuje kompletný pôvodný text nemeckých titulkov, ktoré bolo možné predtým preložiť iba z americkej verzie, a ich pôvodné poradie. Cenzorský preukaz sa stal dôležitou pomôckou pri ďalších rekonštrukciách.

V roku 1945 skonfiškovala obsah bunkra v Babelsbergu Ríšskeho filmového archívu Červená armáda ako vojnovú korisť. Jej obsahom bolo aj päť filmových kotúčov filmu Metropolis, ktoré skončilo v ruskom filmovom archíve neskôr Gosfilmofond. Niektorí sa domnievajú, že ide o pôvodný 3,5 hodinový zostrih režiséra. Zodpovedný filmový historik Vladimir Y. Dmitriev však v rozhovore pre nemeckú stanicu arte povedal, že si film pozrel iba raz v roku 1961, ktorý bol s anglickými titulkami, ale údajne šlo o neúplnú kópiu. Následne bolo päť kotúčov tohto filmu v roku 1971 tajne presunutých do štátneho filmového archívu NDR, kde prebehla rekonštrukcia filmu. Nová verzia bola predstavená na medzinárodnom kongrese filmových archívov v Bukurešti v roku 1972 bez náležitého ohlasu.

Pôvodná premiérová verzia (režisérsky zostrih Fritza Langa) trvala približne 210 minút. Táto verzia sa považuje za navždy stratenú.

Film si k 1.1.2022 ako čisto nemecký film v nemeckých kinách držal prvé miesto najnavštevovanejšieho filmu s počtom 11 250 000 dlhých 43 rokov (1958-2001).

Film má k 1.1.2022 najlepší prvý "štartovací týždeň" ako čisto nemecký film v nemeckých kinách, kde si ho v 899 kinách prišlo pozrieť 3 434 809 divákov a zatiaľ ako jediný prekonal hranicu 3 miliónov divákov. S celkovou návštevnosťou 9 165 932 divákov sa jedná o 12. najnavštevovanejší nemecký film v nemeckých kinách.

Autor scenára Petr Schulhoff chcel film aj režírovať, ale kvôli veľkým bolestiam a postupujúcou rakovinou, ktorou trpel to nebolo možné.

Film vyhral anketu ako najlepšia komédia v roku 2015 v Košiciach počas kultúrneho leta v sérii Malý Filmový Festival Československej komédie.

Trápenie si počas natáčania užil František Peterka (Karel Bartáček), ktorý sa ako neherec cítil v skvelej spoločnosti tých najväčších hereckých majstrov ako outsider. „Veľa mi pomohol pán Jiří Sovák (Evžen Novák), ktorý nahradil Miloša Kopeckého. Hovoril mi: ‚Franto, predstav si, že si doktor a tá rola je pacient. A tebe ide predsa o pacienta, ego ide bokom. Chceš ho čo najlepšie vyliečiť, nie?“ Tým mi otvoril oči. Ja som sa nikdy s nikým z hercov veľmi nebavil a skôr sa držal bokom. S ním sme sa ale veľa rozprávali. Bol to fajn chlap.“

Zatiaľ čo v prvom dieli režisér Petr Schulhoff ešte dovolil Luďkovi Sobotovi (René Novák) improvizovať, tentoraz od neho vyžadoval, aby sa striktne držal scenára, načo Luďek spomínal slovami: „Na hranie som odjakživa potreboval slobodu, takže mi to dosť vadilo. Vedel som, že keď mi režisér nechá voľnú ruku, môžem rolu ešte viac oživiť. Neviem, prečo zrazu zmenil názor.“

Miloš Kopecký odmietol hrať v pokračovaní filmu, pretože vraj nebol spokojný s kvalitou scenára. Nie je to však pravda. Tou je, že nechcel už hrať so svojou exmanželkou Stellou Zázvorkovou (Božena Novákova).