Raccoon.city

Pred prvým vysielaním museli do pevnosti zaviesť elektrinu a pre televízne štáby s množstvom techniky inštalovali niečo ako ropnú plošinu. Správny celok, pod ktorý pevnosť spadá, každý rok investuje na opravy a údržbu niekoľko stoviek tisíc eur. V porovnaní s miliónovými ziskami, ktoré vytvárajú hlavne turisti, im to rozhodne nevadí.

Vrah Jaroslav Garaj mal v roku 2007 umožnené dvojhodinové sledovanie TV a denne hodinovú vychádzku na dvore.

Film bol v roku 2015 súčasťou Letného filmového festivalu 4 živly v rámci hlavnej sekcie seminára vyšehradského programu.

Scény zo súťaže sa natáčali v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice, kde môžeme vidieť v záberoch zo stanice unikátnu úzkorozchodnú železnicu. Doprava na tejto trati bola dňa 11.12.2011 zastavená. Na stanicu prichádzajú vlaky už iba sporadicky pri rôznych nostalgických jazdách. Pár záberov do filmu bolo natočených aj v Bratislave.

Jožova (Jonáš Jirásek) skupina vystupuje na terasa reštaurácie Kačabar, ktorá funguje s menšími úpravami stále ešte aj v roku 2022.

Film mal svetovú premiéru 2.2. 1987 na Göteborgskom filmovom festivale vo Švédsku.

Film získal prémiu za pozoruhodné umelecké výkony v kategórii filmová tvorba - hraný film E. Štefankovičovej za réžiu a Alte Vášovej-Zajacovej za dramaturgiu (udelené výborom Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti divadla a filmu pri SLF v roku 1987) a štvrté miesto v ankete zahraničných účastníkov – 3. letný kurz čs. filmového umenia v Písku v roku 1986.

V roku 2012 v Anglicku mala svoju premiéru miniopera venovaná Emilovi Zátopkovi. Dvanásťminútovú operu nazvala autorka jednoducho - "Zatopek!" Mladá komponistka Emily Howardová sa spolu s libretistkou Selmou Dimitrijevicovou pokúsili hudobnými prostriedkami oživiť slávny Zátopkov závod na 5000 metrov, ktorý českému bežcovi na olympiáde v Helsinkách v roku 1952 vyniesol jednu z troch zlatých medailí. Tridsaťtriročná skladateľka Howardová vzala zadanie opery venovanej Zátopkovi veľmi vážne. Spolu s libretistkou sa podrobne venovali štúdiu historických prameňov, a urobili si dokonca výlet do Prahy, aby sa o slávnom olympijskom závode porozprávali so Zátopkovou manželkou Danou. U toho ale neskončili - kvôli autenticite nakoniec samy behali na päťkilometrovej trati, aby boli hlavnej postave svojho opusu bližšie.

Prvý nápad na natočenie filmu o legendárnom bežcovi dostali režisér David Ondříček s hudobným skladateľom Janom Muchowom už v roku 2006. Téma sa im zdala zaujímavá, tak v rámci nej začali pátrať. Oslovili asi štyroch alebo piatich scenáristov, ktorých  požiadali, aby napísali synopsu alebo námet, ale nepáčili sa im, tak sa rozhodili, že si napíšu scenár sami.

Film nie je podľa tvorcov náučný. „Mám skúsenosť, že ľudí, ktorí film už videli, snímka aktivovala k pohybu. Išli behať, išli do prírody. Vidím to aj na svojom synovi, ktorému je šestnásť rokov. Od doby, keď prvýkrát videl film, behá a venuje sa behu skutočne veľmi intenzívne,“ citoval web Českého olympijského výboru režiséra Davida Ondříčka.

V Prahe je múzeu alchýmie s názvom Speculum Alchemiae, ktoré sa nachádza v centre Prahy v historicky najstaršom dome v metropole. Tu, podľa tu nájdených písomností, v dobe renesancie alchymisti vyrábali elixíry a neušľachtilé kovy menili na zlato v čase Rudolfa II. (Jan Werich). Keď alchymisti boli podporovaní kráľom, z bezpečnostných dôvodov alchymisti pracovali potajomky, buď v podzemí alebo vo vežiach. Podzemná časť múzea je rozdelená do niekoľkých miestností. Jedna je laboratórium, v ktorom sa vyrábali všetky elixíry. Druhá je potom transmutačná, v ktorej sa alchymisti sústredili na prácu s kovmi, na premenu kovu na tekutiny, prípadne potom na zlato. Nasledujúce 2 menšie miestnosti sú bývalé sklady a ako posledný sa tu nachádza alchymistická skláreň  Alchymistické laboratóriá sa našli vďaka povodniam v roku 2002. Rekonštrukcia prebiehala zhruba 10 rokov a ako múzeum ich otvorili v roku 2012.

"Elixír mládí" bol v skutočnosti pre Rudolfa II. (Jan Werich) vyrobený. Vyrobil ho jeho osobný lekár Tadeášem Hájkem z Hájku .Jeho zloženie podporuje očisťovanie organizmu, obnovu buniek a celkovú harmonizáciu tela i ducha. Bol vyrobený zo 77 bylín a alkoholu (20%). Užíval sa nie tak, že kto koľko znesie, ale 1 moka lyžička každé ráno pred raňajkami.

Voskovec a Werich (cisár Rudolf II./ Matěj Kotrba) sa po niekoľkých rokoch od natočenia filmu stretli v Londýne a všetko si vysvetlili. V ich vzťahu sa už trvalo vyčasilo. Werich bol milo prekvapený, keď zistil, že Voskovec má v zahraničí vždy v divadelnej šatni nad zrkadlom jeho fotografiu - a práve z filmu Cisárovho pekára!

Podľa spomienok hercov: „Po tom, čo sa objavil Nový ako Kristián, diali sa neuveriteľné veci. Keď vstúpil niekam do nejakej sály, kde hral veľký orchester, tak orchester prestal hrať a nasadil Jen pro ten dnešní den...“ pieseň, ktorú spieval Oldřich Nový (Alois Novák alias pán Kristian) vo filme.

Pre Oldřicha Nového (Alois Novák alias pán Kristian) bola jeho postava zlomová a po tomto filme sa zvýšil dopyt po jeho herectve a aj čo sa týkalo honorárov si mohol zapýtať aj niekoľko násobne viac ako pred týmto filmom. V recenzii na film, ktorú cituje kniha Miloša Fialu dodáva, že chvála patrí hlavnému predstaviteľovi – Oldřichovi Novému. „Výborne napísané dialógy spolu so základným dejovým pôdorysom umožnili Oldřichovi Novému uplatniť všetky jeho prednosti. Preto bol predovšetkým jeho filmom. Umožnil mu budovať výkon na protiklade dvoch polôh postavy: na konflikte ušliapnutého úradníčka a svetáka, ktorý akoby sa narodil vo večernom gala,“ píše Fiala s tým, že Nového postava z tohto filmu splynula nielen pre jednu divácku generáciu s jeho herectvom.

Meno Kristian je v súčasnosti v Čechách ojedinelým menom. K roku 2022 bolo nositeľom tohto mena iba 7 mužov.

Oldřich Nový (Alois Novák alias pán Kristian) a Adina Mandlová (Zuzana) strávili počas natáčania spolu noc v Adininom dome.

Pri jednej z postáv muzikálu sa režisér inšpiroval Oldřichom Novým, ktorého meno speváčka Björk vo filme šarmantne vyslovuje ako „Oldrič“.

Adina Mandlová (Zuzana) spolurozhodovala o tom, aké šaty bude mať vo filme. A dala si požiadavku, že šaty musia vyzerať podobne aké mala Madeleine Carroll vo filme The Dictator (1935).

Už s prácou na scenári sa tvorcom dostalo exkluzívnej pomoci v podobe nezištne poskytnutého niekoľkomesačného pobytu v Sovietskom zväze a spolupráce s vtedy významnými ruskými filmármi. V Rusku bol potom vtedy podľa scenára natočený vopred dokonca celý skúšobný (niekoľko desiatok minút dlhý) film, aby sa overilo, ako potom bude pôsobiť na československého diváka, ktorému mal byť Baťa a jeho Zlín predstavený ako stelesnenie všetkého kapitalistického zla.