Raccoon.city

Na začiatku filmu si Laura (Élodie Fontan) odfotí číslo pod „kódom“, pomocou ktorého ich zákazníci kontaktujú. Kód „X Y Z“ odkazuje na názov prvej epizódy anime City Hunter (1987–1991).

Keď sa Laura (Élodie Fontan) na konci filmu nasprejuje Cupidovým parfumom, hudba je podobná skladbe Hansa Zimmera „Injection“ s Lisou Gerrard, ktorá bola použitá v Mission Impossible 2 (2000). Vo filme ide aj o červenú tekutinu (vírus), ktorá sa podobne prezentuje v priehľadnej tube, ktorá má tiež svoj protijed, ako aj obetovanie jednej z dvoch postáv v podobnej scéne.

Pôvodné kódové označenie operácie bolo Blesk (alebo operácia Guľový blesk). Misia však bola spätne premenovaná na operáciu Jonatán, na uctenie pamiatky padlého veliteľa a trvala v skutočnosti od pristátia prvého izraelského lietadla do odletu posledného len 57 minút.

Adrian Jastraban (Dubček) sa na postavu pripravoval sledovaním obrovského množstva archívnych obrazových materiálov. Hodnoverný výraz dosiahli tvorcovia aj precíznym maskovaním. Kvôli scénam, v ktorých vystupuje Alexander Dubček v závere svojho života, sa vyrábal odliatok tváre herca. Tento proces trval niekoľko týždňov, samotné maskovanie trvalo 5 hodín.

Stano Kráľ (Husák) spomína na natáčanie: "Najviac na mňa zapôsobilo nakrúcanie prijatia československej delegácie v Moskve v Kremli, keď na nás tlačil Brežnev. Predstaviteľ Brežneva - vynikajúci ukrajinský herec Vladimir Nečeperenko, ktorý sa na neho mimoriadne podobal - sa na nás tak rozkričal, že som po ostrej povedal, že keby na mňa tak reval naozaj Brežnev v 68-om, tak zradím svojho otca, matku, súrodencov a aj všetky tety a strýkov."

Presné dôvody smrti syna Ivana Tomana ako Michala Rohana boli tie, že ako 13-ročný v pražskom parku Stromovka pri hraní nešťastnou náhodou spadol hlavou na kameň a utrpel poranenie mozgu a upadol do kómy. Po 50 dňoch v kóme jeho telo vzdalo boj o život a umiera 7.3.1961 vo vojenskej nemocnici v Prahe. Zelig Goldberger alias Zdeněk Toman (Jiří Macháček) nikdy verzii o Ivanovej smrti neuveril ani po tvrdeniach jeho spolužiakov, ktorí to videli na vlastné oči.

Ku koncu filmu na cintoríne je na Laurinom prste vidieť prsteň: bola to Elodie Fontan, ktorá trvala na režisérovi, aby tento detail zahrnul do odkazu na prsteň Nikyho matky, posmrtný dar od jej brata Tonyho (Raphaël Personnaz), ktorého zastrelil skôr, ako mu ho stihol dať.

V histórii prvá metanolová kauza bola vo vtedajšom Československu už v roku 1941. Predmetom kauzy bolo, že hostinský zakúpil z neprevereného zdroja lieh, ktorý následne pridával spoločne s vodou do nápojov a tie predával svojim hosťom. Jeden zákazník, ktorý požil alkoholický nápoj obsahujúci lieh bez overeného pôvodu o dva dni neskôr zomrel na otravu metylalkoholom. Hostinský prišiel o živnosť a rodine musel zaplatiť jednorazovo 8000 korún a každomesačnú rentu 270 korún po dobu 20 rokov.

V roku 1992 došlo zatiaľ k najväčšej otrave ľudí na svete metylalkoholom. Stalo sa to v Indii a zomrelo pri tom 684 ľudí. Všetci vinníci, ktorí to mali na starosti, dostali trest smrti. K najväčšej metanolovej otrave v Európe prišlo v Estónsku. Prípad sa nazval Metanolové otravy v Pärnu, kde zomrelo na následok otravy 68 ľudí, 40 ľudí bolo postihnutých slepotou či poškodením mozgu, iné vážne postihnutia utrpeli traja ľudia. Hlavný vinník bol odsúdený iba na 5 rokov a jeho hlavný distribútor iba na 2 a pol roka. Ďalších šesť spolupáchateľov dostalo ročné tresty, asi 12 ďalších ľudí dostal trest na pol roka. Neočakávane mierne tresty viedli k vážnej diskusii v estónskej spoločnosti a spôsobili pokles nelegálneho predaja alkoholu.

Operácia bola aj napriek úspechu krvavá a mala aj krvavé následky. Izraelčania zabili 7 teroristov a 45 ugandských vojakov. Teroristi spolu z Ugandskou armádou zastrelili veliteľa prepadového oddielu a zranili 5 členov prepadového komanda. Zo 106 rukojemníkov boli 3 zabití streľbou (dvoch mužov si členovia komanda pomýlili s teroristami a jedna žena zahynula v krížovej paľbe), 10 rukojemníkov bolo zranených. Bolo zmasakrovaných aj niekoľko lekárov a sestričiek, ktorí bránili Doru Blochovú, ktorú poslal zabiť rozzúrený diktátor Amin (Nonso Anozie). Amin nechal povraždiť aj niekoľko stoviek Keňanov za to, že kenská vláda pri operácii s Izraelčanmi spolupracovala.

Zdroj - https://hnonline.sk/svet/787993-operacia-blesk-pred-40-rokmi-ukazali-izraelcania-svetu-ako-vyjednavat-s-teroristami
https://cs.wikipedia.org/wiki/Operace_Entebbe

Film Dubček mal byť pôvodne iba televíznym filmom. Prípravné práce na filme trvali od marca do júla 2017. Nakrúcalo sa v auguste a októbri 2017.

Slovenská moderátorka Diana Mórová mala počas natáčania programu mileneckú avantúru s českým hercom Jakubom Prachařom.

Élodie Fontan (Laura) po filme povedala: "Natáčanie filmu ma veľmi bavilo a táto rola Laury bola pre mňa darom. Bola som nadšená a nikdy som sa tak nebavila s postavou ako s touto. Ak sa náhodou bude natáčať dvojka, ani sa nepozerám na scenár, podpíšem to hneď."

Élodie Fontan (Laura) povedala, že si svoje prirodzené dlhé blond vlasy odmietala ostrihať, a tak musela nosiť gaštanovo červenú parochňu, aby vyzerala ako jej komixová predloha. Priznáva, že to bolo niekedy dosť náročné nosiť túto parochňu aj v 40-stupňových teplotách, počas ktorých sa natáčalo.

Film sa umiestnil na 34. mieste v rebríčku 50 najnavštevovanejších európskych filmov roka 2017.

Film sa umiestnil na 39. mieste v rebríčku 50 najnavštevovanejších európskych filmov roka 2017.

Film videlo na Slovensku 278 763 divákov, čím sa stal tretím najsledovanejším slovenským filmom dekády 2010 – 2019 a v čase uvedenia štvrtým najnavštevovanejším slovenským filmom od roku 1993.V historických tabuľkách návštevnosti slovenských filmov na Slovensku bol v čase uvedenia na prvej priečke – cez takzvaný otvárací víkend si ho v kinách pozrelo 69 354 divákov.

Od napísania scenára až kým sa film dostal do kín prešlo sedem rokov.

Pavel Zedníček si kvôli natáčaniu oholil fúzy, ktoré nosil 45 rokov.

Po Sojuze T-13 boli na Saľute-7 ešte dve posádky. 17.9.1985 posádky lode Sojuz T-14 Vladimir Vasiutin, Alexandr Volkov, Georgij Grečko a 5.5.1986 Sojuz T-15 Leonid Kizim a Vladimir Soloviov.