Raccoon.city

Film svojím rozpočtom 3,29 miliónov korún sa stal na svoju dobu jedným z najdrahších čierno-bielych československých filmov.

Náklady filmu dosiahli 4,13 milión korún, čo viac ako dvojnásobne prekračovalo bežný priemer a stal sa iba druhým filmom v histórii československej kinematografie, ktorý prekročil hranicu 4 milión korún.

Po premiére filmu sprevádzaným pôvodnou hudbou putoval po Československu tento film, avšak už bez hudby, pretože vtedy ešte nebol súčasťou obrazu zvukový záznam, po vidieckych sálach ho podľa vtedajších zvyklostí sprevádzali spravidla osamelí klaviristi a tí si hrali, čo uznali za vhodné. Z tejto skutočnosti bol vo svojej dobe mimoriadne roztrpčený jeden z autorov hudby Jaroslav Křička.

Film bol dokončený a uvedený do kín až s veľkým oneskorením, kedy už svätováclavské milénium dávno "vyšumelo". Kiná v tej dobe už navyše plne ovládol zvukový film a nemý film s množstvom dlhých titulkov a pomaly plynúcim dejom tak mal len malú šancu zaujať širšie publikum. Tak sa ticho a nenávratne prepadol do histórie. Rovnako ako jeho možno nádejný režisér, ktorý už nikdy nedostal príležitosť točiť film.

Mottom filmu bola jedna jediná, ale výstižná veta: "Knieža Václav sa pre svoj kresťanstvom podmienený zmierlivý postoj k vláde dostane do rozporu so svojím bratom Boleslavom a je úkladne zavraždený."

Film vznikol v ateliéroch AB. Bežný film tej doby stál okolo 200 tisíc korún, ale rozpočet Svatého Václava bol vyše 20 násobne vyšším, čím sa stal na 20 rokov najdrahším československým filmom.

Filmári predviedli dokonalosť filmárskej ilúzie, keď z jedného miesta natočili jeden vlak, otočili kameru druhým smerom a natočili si úplne iný vlak aj s inou lokomotívou, načo to použijú ako dve rozličné miesta prejazdu toho istého vlaku, ktorú vo filme delí desať minút deja.

Na terase v Karlových Varoch môžeme počuť hrať kapelu Melody Boys známu tiež pod názvom Melody Boys R. A. Dvorského.

Svojím rozpočtom 1,2 miliónov amerických dolárov sa stal prvým porno filmom, ktorý presiahol hranicu 1 milión. Išlo síce o porno, ale natáčané na klasický kinofilm. Uninhibited nakoniec kúpili televízne stanice HBO a USA Network, pre ktoré cenzori vystríhali zábery na pohlavné orgány a vysielali film v televízii.

Predajom približne 600 000 kópií tohto videa je toto video jedným z najpredávanejších videí pre dospelých všetkých čias.

Dôvod, prečo sa film musel natočiť tak rýchlo bol, že vtedy všadeprítomný Nemci totiž na natáčanie v Barrandovských ateliéroch vyhradili Čechom pevne daný čas, do ktorého sa museli vojsť.

Luděk Sobota (Pitras) bol režisérovou neústupnosťou tak vystresovaný, že sa rozhodol štrajkovať. Jedného večera povedal rodičom, nech ho druhý deň na pľaci ospravedlnia, pretože sa cíti mizerne, ako by na neho išiel infarkt. Režisér bol na nohách už od skorého rána a hneď o piatej prišiel Sobotu zobudiť. Povedal mu, nech si odpočinie a príde pokojne o niečo neskôr, štáb vraj počká. Sobota pritom v skutočnosti závažný zdravotný problém nemal, išlo skôr o hypochondriu, ktorou bol preslávený. To ráno však dostal infarkt režisér Schulhoff. A to nepredstieraný .Sobotu potom dlho trápilo zlé svedomie. "Mám pocit, že som mu ten infarkt privolal," zveril sa v jednom rozhovore.

Film získal v roku 1955 Čestné uznanie na 9. MFF v škótskom Edinburgu. V roku 1956 na Konferencii Pracovného spoločenstva pre školský film v Gelsenkirchene získal Ocenenie za ideálny film pre mládež. Na 6. svetovom festivale mládeže a študentstva v Moskve v roku 1957 získal film Zvláštnu zlatú medailu mimo súťažnej kategórie Medzinárodná súťaž profesionálov, amatérov a filmových škôl plus Zvláštnu cena poroty za populárno vedecký bábkový umelecký film.

Filmári nechali vyrobiť drevenú väzbu, rybárske zariadenie z klád, aby z rybníka neutekali ryby. Bola to taká kamufláž pre film. Po natáčaní si to neodviezli a tie klády nechali plávať na vode a miestni obyvatelia si urobili z toho improvizované kúpalisko na rybníku.

Niet pochýb, že vo filme "hrá" Třeboňská rybničný krajina. Žítečtí obyvatelia sa ale nemôžu presne zhodnúť, ktorý rybník sa vo filme objavuje najviac. Jedny tvrdia, že štáb točil na Žebrákově medzi obcou Lutová a Starým jazerom. Iní tvrdia, že na rybníku Velká Černá a ďalší, že na rybníku Blato alebo u výpuste rybníka Kanclíř. Aby nebolo zmätkov okolo využitých rybníkov dosť, na špecializovanom internetovom serveri o miestach natáčania je uvedený úplne iný rybník.

V obci Žiteč, kde sa tiež časť filmu natáčala, spomína miestny rodák pán Janoušek, ako jeho otec s filmovým štábom úzko spolupracoval: "Otec chytal pre film volavky. Používal k tomu špeciálne železá, čo by dnes už bolo prísne zakázané. Musím priznať, že niektoré volavky cvaknutie želiez neprežili. Štáb otcovi platil za živú volavku sto korún československých, čo bolo v dobe natáčania veľa peňazí."

Filmári vôbec netušili, že obsadili do jednej z rolí disidenta Vlastimila Třešňáka (chuligán), v tej dobe protirežimný spisovateľ, pesničkár, skladateľ, textár, maliar a fotograf. Neskôr sa stal jedným z prvých signatárov Charty 77. V roku 1982 ho režim donútil odísť do exilu.

Architekt Jindřich Goetz si vybavuje prázdninovú atmosféru natáčania: "Išlo o to nájsť pekné miesta, čo sa, myslím, podarilo. Pamätám si, že to leto som toho mal veľa, robil som na štyroch filmoch naraz, na Hodíme sa k sebe, miláčik ...?, Jáchyme, hoď ho do stroje!, Noc oranžových ohňov a Na štarte je delfín."

Honza (Miroslav Tomášek) trénuje a potom márne súperí s ostatnými na rybníku Hubenov. Ten leží dva kilometre od obce Kocelovice.

Štáb režiséra Jaromíra Borka si pre športové prostredie mladých plavcov vybral bazén v Strakoniciach, pretože bol zhruba iba dva roky starý a na svoju dobu vyzeral veľmi moderne.