Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Dokumentární

Recenze (1 900)

plakát

Donšajni (2013) odpad!

Najprv som si v akomsi pokuse o sebaklam hovoril, ktovie aké by to bolo bez tej opery, presviedčal som sa, že by to mohlo byť aj znesiteľné... ale v tomto uhle pohľadu bola tá opera na tom ešte to najlepšie. Pretože zo všetkých ostatných uhlov sú DONŚAJNI senilný, machistický, odporný a nezvládnutý shit, ktorý nikdy nemal uzrieť svetlo sveta - a ak, tak rozhodne nie s týmto podpisom. Toto mal natočiť ako svoju labutiu pieseň tvorca, ktorý hneď na počiatku kariéry dostal Oscara a mnohými (mnou nie) je považovaný za najlepšieho českého režiséra 20. storočia ? Legendárny divadelný a filmový režisér, herec a scenárista vypustí takto do sveta jediný film v živote, ktorý si napísal sám ? Cítil som sa za neho trápne už len tým, že sa na to musím pozerať. Všetky ostatné komentáre už lepšie charakterizovali to, čo by som v ochromení touto sračkou nebol schopný narýchlo analyzovať. Keby to natočil niekto iný (napríklad už toľkokrát zmieňovaný Zdeněk Troška, nielen vzhľadom k jeho orientácií) bol by som schopný uznať nejaké kvality, pretože ma to akýmsi mimoriadne zvrhlým spôsobom aj skutočne zaujímalo (dráždilo - čo nie je málo), ale takýto nedostatok sebareflexie (zaznel tu skvelý termín "umelecké harakiri") si nič iné nezaslúži a ospravedlnený nemôže byť ani duševnou chorobou - veď niekto na ten film dal peniaze a niekto v ňom hral.. Je mi až ľúto Menzela, že neskončil kariéru nie síce najúžasnejšou, ale predsa len dôstojnou hrabalovskou adaptáciou OBSLUHOVAL JSEM... čo by bolo tak akosi symbolicky krásne - ale možno sa týmto filmom ukazuje niečo z hĺbky jeho osobnosti, čo mu pomohlo - alebo čomu navzdory - sa stal hviezdou - nielen normalizačnej kinematografie...No, Oscara ani celý ten úspešný život mu už nikto nevezme, ale takúto bodku za bohatou umeleckou kariérou by si mohol priať iba skutočne ultimátny dekadent.

plakát

Kapsy plné dynamitu (1971) 

Sergio Leone pôvodne chcel, aby film natáčal niekto iný - Sam Peckinpah či Peter Bogdanovich.. Škoda, že sa tak nestalo, lebo tento príbeh o tom, ako sa bandita omylom stal hrdinom mexickej revolúcie akosi utrpel samozdevalvovaním sa veľkého tvorcu. Väčšina scén a záberov je dlhšia než by bolo vhodné aj pre dlhé scény a zábery (ktoré obľubujem), angličtina mi v tomto prípade vyslovene trhala uši, náznaky sebaparódie (aj v Morriconeho hudbe) nejdú dohromady so scénami masového vraždenia.. Zo začiatku iba pozadie mexického boja za nezávislosť sa postupne stáva témou hlavnou, no film sa pritom snaží aj akosi všeobecnejšie vypovedať o revolúcií ako takej. Nedarí sa mu však postihnúť to akosi komplexnejšie, vysloviť sa (najbližšie k tomu má Mirandov monológ o tom, že revolúcia je keď ľudia, čo čítajú knihy idú za tými, čo nie, aby sa následne chopili moci a pre tých, čo knihy nečítajú, sa napokon aj tak nič nezmení) a zastaví sa u veľkých akčných scén a pätosu. ___ Zostane tak predovšetkým príbeh spriatelenia ústredného dua banditu a teroristu, kde prvý chce zneužiť druhého pre sebecké ciele, aby sa stal pravý opak pre ciele ak už nie ušľachtilé, tak aspoň kolektívne.. Napriek tejto charizmatickej dvojici je však HLAVOU DOLU / KAPSY PLNÉ DYNAMITU / VTEDY ZA REVOLÚCIE prvým (a posledným) westernom Sergia Leoneho, ktorý si netúžim pozrieť znova.

plakát

Suspiria (2018) 

Režisérsko - scenáristická dvojica mala jednoznačne silnú víziu založenú na Argentových legendárnych nápadoch... - voči jeho farebnej opulentnosti sa vymedzili šeidvosťou zobrazenia východného Berlína 70. rokov a ohlušujúcu aj očarujúco omamnú hudbu originálu nahradili prevažne tichom, čo je o to prekvapivejšie, že na rozdiel od původného filmu sa tu aj skutočne tancuje a nie málo... Napriek týmto až antagonálnym rozdielom je nová SUSPIRIA napokon v súdobom žánrovom prúde rovnako osobitá a absolútne ojedinelá ako Argentov slávny kus - a zrejme nielen vo svojej dobe. Či už ako pomalý, odvážny a nevyspytateľný artový horor, dôsledný a výrazný satanistický príspevok, či mysteriózna psychologická dráma alebo formálne vyhranená filozofujúca metafora o svete, bolesti a zle - stále je ten film svoj a vedúci si diváka vlastnými cestičkami... Celý čas som rozmýšľal, či má to presné časové zasadenie príbehu a konkrétne vpády oficiálnej histórie (snahy o oslobodenie vedúcich teroristov RAF) do deja nejaký hlbší zmysel, alebo len pre efekt odkazuje na rok vzniku pôvodnej SUSPIRIE. Keď sa ale záber rozšíril aj na tiene druhej svetovej vojny, dosahujúce až do dneška, začalo mi byť jasné, že scenár sa snaží povedať ešte aj niečo iné, transcendentálnejšie alebo sofistikovanejšie, ako bude drvivá vačšina publika (vrátane mňa) schopná rozšifrovať.

plakát

Dominion (2014) (seriál) 

Zo všetkých možností, ktoré som si vedel predstaviť ako seriálové pokračovanie LÉGIE, ani jediná neobsahovala politické intrigovanie v postapokalyptickej utopickej spoločnosti PO prebehnuvšej vojne s anjelmi...

plakát

Legie (2010) 

Aj po desiatich rokoch si stále myslím, že je to výborné, dobre napísané béčko s originálnou témou, skvelými hercami a dobrou réžiou a jednoznačne najlepší Stewartov film.

plakát

Kazatel (2011) 

O LÉGiǏ, ktorú chovám v mimoriadnej obľube (asi jediný), sa písalo, že je to také strašné béčko, že to od takého typu odvyknuté publikum ani nezvládlo a jednohlasne ten film odpísalo, ale mne do tohoto popisu sedí KAZATEĽ ďaleko pádnejšie. Všetko je tu také rýchle, samozrejmé a zľahka nahodené, že to nič iné ako jednohubka ani byť nemôže. Je to nerozpracovaný námet, miešajúci postapo, religio a vampyro, antiutópiu s westernom do instantnej pudingovej zmesi. Na to, akú absurdnú mytológiu tento rozpohybovaný chlapčenský komiks má, sa rejža absolútne nepostaral o atmosféru, empatiu alebo dramatizáciu... žiadne vtiahnutie, žiadne prepojenie s postavami, žiadny pôžitok zo zaujímavého sveta... - len rýchlo frk frk frk, jedna atrakcia za druhou, plné efektov a treskutých nereálností, skratkovité až hrôza, s postavami v póze, ktoré ani fajn herci nedokážu naplniť životom a hláškami, ktoré trhajú uši... akoby sme sa rýchlo ponáhľali k záveru, nech už je to radšej za nami - chvalabohu! Takže béčkovitosť z toho trčí na sto honov. Pozerateľné to je, ak má človek rád také blboviny.. - ale ultimátnu zbraň v podobe kňaza s krížom vytetovaným na ksichte treba vedieť predať inak.

plakát

Temné nebe (2013) 

Prekvapivo civilný film na Stewarta po tých jeho cirkevno-biblických flákoch... - a to je na ňom najprekvapivejšie! Ale nie je to zlé - taký malý znepokojivý komorný filmík, ktorý pripomenie Shyamalanove ZNAMENIA, a hoci nie je zďaleka tak precízne zrežírovaný, scenáristicky je to podobná úroveň. Problém je skorej jaksi v tom, že prišiel s krížom po funuse... - dávno po boome emzáckych invázií v 90. rokoch, a nikomu preto nepríde nie že úžasný, ale aspoň dostatočne zaujímavý... Ale ja, hoci som tiež sledoval Mulderove peripetie a študoval Areu 51 už pred 20 rokmi, na to kašlem.

plakát

Pardon, nezastihli jsme vás (2019) 

Vybral som sa na tento film celkom zámerne, lebo mám už nejakú dobu pocit, že som nešťastný - a vedel som, že sa budem dve hodiny intenzívne presviedčať, že môj vlastný život je hotová rozprávka v porovnaní s tým, čo uvidím - teda sondu do každodenného boja o existenciu v kapitalistickom raji - s dlhmi, veriteľmi, bankami, zamestnávateľmi, klientami aj vlastnými deckami... - teda čo žije veľká časť populácie aj toho dnešného, už dávno nie závideniahodného, Západu.

plakát

Tenet (2020) 

Parádny trip, ktorý diváka dokonale zavalí, ekvivalent audiovizuálnej lavíny a dokonalého mentálneho chaosu. Nolan prekonal sám seba na poli, kde je jediným vojakom aj generálom. TENET je gigantický filmový konštrukt v zmysle naratívu, geniálne, ale vlastne aj veľmi neprístupné dielo, oproti INCEPTION sťažené tým, že nie je v priebehu deja vysvetľované, blockbuster pre náročného diváka, ktorý bude možno tešiť viac pri ďalších pozretiach... - alebo práve naopak, znalosťou tajomstva sa čaro tej stratenosti v chaose stratí samo. Vyvoláva nutnosť pozerať ho znovu - zvláštny to protikonzumný efekt - čím ale súčasne bude rásť aj citlivosť voči jeho nedostatkom - absurdnosti a neschopnosti naplniť ho živými emóciami. A viem o čom bude dvojka! Ako tí, čo zostali do konca titulkov na TENET, začal sa im čas odrazu pospiatku uberať, tajná zbraň ich (nás) proti prúdu času potiahne a začnete rozmýšľať nad všetkými tými čudnými ľuďmi, ktorých ste v minulosti stretli, či sa náhodou tiež nevracali opačným smerom chronosu...

plakát

G.I. Joe 2: Odveta (2013) 

Nepodarené pokračovanie... hlúpe. To bola síce aj jednotka, ale v tom najlepšom slova zmysle. Na rozdiel od väčšiny uživateľov som videl obe pokračovania deň po sebe a rozdiely sú do očí bijúce. Z postáv prvého dielu zostali len záporáci, to už samo osebe neveští nič dobrého... scenár asi písali podľa toho, ako prebiehali vyjednávania s hercam a kto sa im prisľúbil - a podľa toho aj vyzerá. Kým jednotka nápadito pracovala s celým tímom, Rockovou účasťou sa z G. I. JOE 2 stáva jeho film (dokonca aj s tým jeho tradičným rodinkárením), ostatní sú len do počtu. Sú to fešák bez charakteru a sexi bábika plus čierny nindža a jeho sexi kamoška. No a starý JOE Willis je len perlička, čo sa prišla pobaviť. Akcia je rozmazaná a lajdácka. Jon M. Chuj možno zvládol bandu tanečníkov, ale veľkorozpočtový akčný blockbuster ide úplne mimo neho... jeho réžia je doslova mizerná. Pár výraznejších scén sa síce nájde, ako napr. spidermanovská naháňačka po himalájskych stenách, ale celok je zúfalo podpriemerný a chaotický. V porovnaní s ním vystupujú klady prepracovanej a vyváženej Sommersovej jedničky ešte ďaleko ostrejšie do popredia. Scenáristi ODVETY (vedie geniálne primitívny nápad s kufríkmi) asi nemali ľahkú úlohu (podľa ďalších filmov to nie sú žiadni babráci a 6 UNDERGROUND pôsobí vyslovene ako ešte vytunenejší remake G. I. JOE), ale režisér to pochoval.