SeanLSD

Neexistuje veľa prípadov, kedy by sa 3. pokračovanie nejakej série aspoň v niektorých aspektoch vyrovnalo famóznej jedničke. Wes Craven je späť a panebože, vidno to – hlavne ak si na pomoc prizval niekoho ako Frank Darabont, ktorý sa v tej dobe ešte len mal prejaviť a ďalších 2 scenáristov. Výnimočne je viac rúk, viac rozumu a vznikol príbeh skutočne hutný, ktorý len tak hýri nápadmi – tak krásna schopnosť vťahovať ľudí do svojich snov, osobité postavy s vlastnými charaktermi, vracajú sa starí známi a dokončujú svoj boj s peklom, naďalej sa rozvíja príbeh – dozvieme sa, kto to vlastne Fred Krueger bol a veruže bastard stovky maniakov je dostatočne pôsobivý rodokmeň. Pribúda duchárska a zombácka rovina a dej je tak krásne vypointovaný, že tvorí spolu s prvou NOČNOU MOROU vynikajúco uzavretý a komplexný príbeh. Napokon vlastne len škoda krátkej stopáže, s toľkými postavami sa dalo vyhrať viac, rovnako ako s atmosférou, a faktu, že to vlastne nebolo strašidelné, čo je trochu problém celej série, ktorá má pritom tak ohromný potenciál. Razantné syntetizátory Angela Badalamentiho z toho robia trochu taškaricu, do toho trochu vedy, trochu fantastiky a hlavne ten fakt, že bezvýchodnosť situácie, ktorú Craven vymyslel, je tu ešte zintenzívnená izoláciou na psychiatrií a nútením do spania. Škoda len, že sa celá tá séria už od začiatku posúvala niekam úplne inam, ako mala. Tento diel som mal vždy najradšej, ale s postupom času musím uznať, že ma vždy viac bavil ako desil, kým originál ma vo svojich silných okamihoch vystraší vždy znovu a znovu.

Omnoho viac príbeh o náhle sa zjavujúcej rukavici legendárneho zabijaka a zmätku v rozlišovaní toho, či spím alebo bdiem, než rozvíjanie ďalších osudov cynického mordára zo snov a jeho obetí. Vadí, keď už druhé pokračovanie totálne ruší a ignoruje základný princíp hlavnej postavy a Freddy Krueger pobehuje ako nafetovaný pomätenec medzi zjavne dokonale bdelými ľuďmi. Skôr prekvapuje, že FREDDYHO POMSTA funguje ako výborný popis toho, ako sa človeka zmocňuje šialenstvo, ako si je stále menej istý sám sebou, realitou a vlastne všetkým – a výkon mladého hereckého predstaviteľa aj zaujme o hodný kus viac, než vreštiaci pobehujúci tínedžeri, nepresvedčivé efekty 80. rokov a dokonca aj spálený vrah v úlohe zvodcu. Nie je tu totiž sám sebou, je Jackom, v ktorom sa prebúdza s mnohonásobne väčšou desivosťou, bojujúc s jeho vnútrom, než aj v tých svojich najpekelnejších performáciách.

Prekvapuje niekoho, že jedným zo spúšťačov nekonečnej vlny tínedžerských hororov je bývalý stredoškolský učiteľ ? Našřastie sa okrem pomsty tým hajzlíkom, čo sa mu smiali pri tabuli ukazuje ako schopný autor a vie, že nech stvoril čo ako fantastického zloducha, lepšie je hrať sa s tieňmi na hranici toho, čo dovidíme, alebo nechať hvízdať naleštené britvy o kovové zábradlie . . – a s poriadnou ozvenou. Ten nápad je geniálny – pred ničím sa nedá ujsť tak ťažko ako pred spánkom, sú veci, voči ktorým je boj vopred márny. A keď sa k tomu pridá sympatická stredoškoláčka, niekoľko skutočne pamätných scén filmového hororu, na film tohoto typu mimoriadne chytrý záver a dokonalá kompozícia Charlesa Bernsteina, niet čo dodať. Od chvíle, čo Wes Craven vypustil do sveta najoriginálnejšieho filmového zabijaka, sny už nikdy nebudú ako predtým. A spánok, slúžiaci ako posledné útočisko, sa stane tým najdesivejším peklom, pred ktorým sa nijako nedá uniknúť. A snové krajiny budú v sebe mať už navždy vtelenú pochmúrnosť a beznádej v rytme jednej detskej riekanky...

Terry Gilliam je jedným z mojich najobľúbenejších režisérov. STRACH A HNUS a BRAZIL považujem za vrcholy filmového umenia. 12 OPÍC je nudný film a nemám ho rád. 12 OPÍC je na ČSFD v prvej stovke najlepších filmov STRACH A HNUS aj BRAZIL majú na ČSFD celkom rozpačité prijatie. 12 OPÍC som videl viackrát a vždy ma neskonale nudili. Vysvetlí mi to niekto ? Snáď len, že 12 OPÍC je Gilliamov najzrozumiteľnejší, najpriamejší a najkomerčnejší film ( až do BRATOV GRIMMOVCOV ) – jeho poetika mi v ňom nevyhovuje. Človek pri ňom nemusí byť idealista ani feťák. Bruce Willis ma rovnako nudil vo všetkých filmoch okrem PASCÍ a SKAUTA. Že by to bolo ním ? Zároveň som si tu prvýkrát uvedomil, ako je Brad Pitt kurevsky, KUREVSKY ! dobrý herec. Dnes je to už pravda totálne smiešne aj spomínať, ale voľakedy som mal dešpekt – podobne ako s Banderasom či DiCapriom, len ďalší poondiaty fešáčik....

O tom, ako sa Deklarácia nezávislosti vybrala na vandrovku, alebo Jerry Bruckheimer si u Disneyho plní ďalší chlapčenský sen a všetko tak musí byť väčšie, lepšie, patetickejšie a stupídnejšie ako u porovnateľných tematických kúskov. ___ Američania majú históriu síce bohatú, ale krátku. Chýbajú im mýty zapadnuté v hlbinách vekov. A keďže sú všetci tvorcovia nesporne poriadni a hrdí občania USA, musel vzniknúť doslova účelový univerzálny hrdina plniaci hlavy dobrých hlúpych Amíkov ideálmi, na ktorých ich krajina bola síce postavená, ale spreneverila sa im možno viac, než ktorákoľvek iná. Nie iba dobrodružná postavička archetypálneho INDIANU JONESA, toho šialeného archeológa so suchým humorom. Benjamin Gates nie je ledajaký hľadač pokladov, ale vyštudovaný historik a strojár s výcvikom u námorníctva. Kto iný by mal na americkej pôde s tak krátkymi dejinami bielej rasy (!) objaviť až sem doputovaný večitý a gigantický poklad templárov, ktorý už zaplnil nejednu tisícku knižných strán ? ( Aspoň že k tým pamiatkám sa správa šetrnejšie... ) ___ LOVCI POKLADOV sú nielen preto čiste remeselnou zábavou pre oddýchnutie od myslenia, ktorá má všetko, čo sem za tie desaťročia dobrodružných podívaných tohoto typu prišlo : Šarmantný a neohrozený bádateľ, ktorému to páli ako elektrónke, jeho príjemný hláškujúci spoločník, umienený frfľajúci tatko, parta priemerných záporákov, vyšetrovateľ FBI a pravdaže, rajcovná kráska, čo sa do toho len tak akosi pripletie ( a hrať bárs dáko veru nevie )... A potom na milimeter vymerané dávky akcie, humoru a osvetľovania, troška romantického zaiskrenia a jazda presne vyvážená medzi modernú technologickú high-tech a klasickejšiu old-tech, čiže dobre premastené páky a tlačidlá v stáročných múroch. Nabúchaná hudba, razantný presný strih, panoramatická kamera a veľkolepá výprava... všetko tu je, ale dohromady to zostáva iba dvojhodinovou žuvačkou pre oči.

Najlepší historický veľkofilm tohoto tisícročia. V rozšírenej verzií to navyše dáva aj omnoho lepší zmysel.

típek, derúci sa zo žalára, so zarputilosťou dravého psa - oslepeného iba chladnokrvnou nenávisťou - držanou na uzde utkvelou filozofickou pravdou… Pripomína mi to starý maďarský vtip – „Ako chlapíka pustia po 30 rokoch z väzenia… - a sa ho pýtajú, čo tam celý čas robil… - Premýšľal som. – A načo ste prišli ? – Že život je ako studňa. – Ale no, to predsa nie je ! – Hm…tak nie.“ Takisto vtipne, zábavne, efektne, zúfalo, trefne, s nadhľadom a ukrutne rozpráva OLDBOY… - ale so spústou krvi, divinou a skutočnými úmrtiami. fascinujúce

Pre mňa bez debaty ten najlepší patetický veľkofilm s historickou tematikou, tak krásny, ťaživý i povznášajúci, že jedinou jeho skutočnou chybou aj po x pozretiach zostáva, že sa tento triumf dejinnej spravodlivosti, vôle po slobode, odvahy a odhodlania takto v skutočnosti nikdy neodohral.

Bez debaty nekompromisný vrchol akčného žánru, samotná esencia akčnosti v tom, že zatiaľ čo inde často „akcia“ znamená to, čo prerušuje ostatný dej, tu je ňou všetko predchnuté od prvej minúty a to v miere, ktorá privádza do skutočného vytrženia. SKALA sa od začiatku rúti zbesilým tempom a namiesto toho, aby ponúkla možnosť k vydýchnutiu a k záveru sa znovu stupňovala, narastá jej tempo nepretržite od prvotných robustných tónov až do grandiózneho finále, kde vám režisér natlčie svojim videoklipovým šialenstvom mozog k prasknutiu a keď človeku už adrenalín takmer strieka z uší ako sa celý trasie už-už vyletieť z kože. Nehovoriac o tom, že proti mnohému akčnému filmu má Skala relatívne inteligentný scenár a prvotriednych hercov ( famózny Ed Harris v najzaujímavejšej postave, militantný Biehn v labutej piesni svojej slávy, vtedy ešte neopozeraný Cage, Forsythe, Morse a Connnery v požehnanom veku, ale najlepšej forme, hravo pridávajúci ďalšiu kultovne pamätnú postavu ) a že to bol práve tento film, ktorý ma priviedol nielen k razantnému zoznámeniu, ale priamo aj presvedčeniu, že Hans Zimmer a ľudia okolo neho v Media Ventures sú géniovia. A z Baya sa stala modla, pravdaže, ale za film, ktorý môžem sledovať znova a znova a znova a znova a vždy ma rovnako, ak nie náhodou stále viac a viac baví a napína ako strunu, si to rozhodne zaslúži. Nie, ja skutočne v tomto kuse božského vnuknutia či diabla pusteného z reťazí nevidím po tých desiatkach pozretí jedinú chybičku, a ani ju hľadať nemienim. Radšej sa vždy zaručene nechám strhnúť pre mňa dokonalým umeleckým dielom, ktoré nedá vydýchnuť a napumpuje človeka takou silou, že by priam vzlietol, keby to bolo čo len trochu možné.