SeanLSD

ZLOMENÉMU MESTU úplne najviac zo všetkého uškodil jeho vlastný trailer, ktorý vyzradením zásadného zvratu vlastne diváka pripravil o pôžitok z vyfarbovania charakterov a ich vzťahov. Film pritom po tomto zvrate neponúkol nič, čím by ho nahradil v podobe akcie alebo hry so žánrom. V takom prípade už ani vhodne odseknuté nedopovedanie neuspokojí, ale rozladí. Na toho, kto videl trailer, už nijaké prekvapenie nečaká, Pri kvalitnom hereckom filme by to až tak nevadilo, ale keby reklamná kampaň nevyžvanila všetko dopredu, dostali by sme mnohonásobne príjemnejší filmový zážitok.. Nečudujem sa, že na BROKEN CITY do kín nikto poriadne nechodil...

Hollywood mi vracia detstvo. Podobný efekt na mňa kedysi dávno mala knižka Drion opúšťa Zem. Patina a nostalgia starých a rozbitých vecí, už takmer úplne zasypaných prachom zabudnutia a súčasne nádhera a funkčnosť čistého dizajnu budúcnosti. Nejasné, vzrušujúce sny o tom, čo bude i matné posmutnelé spomienky na to, čo sa stratilo, a naopak, oboje zobrazené žiarivo jasne a príťažlivo. A Cit. Akokoľvek vyprázdnený, s dokonalým lesklým povrchom, potiahnutý neskutočným ambientom vyvoláva intenzitu, ktorá zaplavuje do hĺbky. Dokonalý mužský svet. Zdevastovaná Zem ako obrovské ihrisko pre jediného muža, ktorý sa na ňu spúšťa z výšin ako ničiteľ i záchranca, vyzbrojený a istený dokonalými technologickými hračkami. Keď ho omrzí jedno i druhé, má ešte stále svoju vytúženú zašíváreň vo fantastickej, neporušenej prírode, zaplnenú vecami, čo má rád. K tomu fantastická žena, praktická a spoľahlivá, vždy nápomocne poruke, ktorá pritom nemôže z bájneho domu v oblakoch, a druhá, osudová nebeská bytosť, v prevrátenej pozícií patriaca na zem, k hline, krvi a mäsu. ( Uvidíme, ako na tento námet odpovie v lete M. Night Shyamalan a jeho AFTER EARTH, budujúca na druhom bazálnom vzťahu, rodičovsko - synovskom. ) Kosinského príbeh dáva spomenúť na nesmiernosť a úžas KRAJNÝCH MEDZÍ či Phillipa. K. Dicka. Napriek mnohým výpožičkám neuráža, ale svojou efektnou prázdnotou a dokonalým minimalizmom dôsledne napĺňa. Oddal som sa NEVEDOMIU naplno, doslova na podvedomej úrovni opojený sci-fi archetypmi. Vyšiel som z kina plný iba pocitov a fragmentov a nechcelo sa mi nič konkrétne, len sa tak naverimboha túlať po planéte...

Nepristupoval som k HOSTITEĽOVi s predsudkami, práve naopak - oproti idiotskému námetu ságy TWILIGHT sa mi ďalšia kniha Stephanie Meyerovej zdala pozoruhodná, originálna a príťažlivá. Andrew Niccol prejavuje zase už od svojho geniálneho debutu mimoriadny talent pre tak trochu "iné" sci-fi, než je dnes obvyklá efektná hollywoodska naháňačka a zdal sa mi pre túto látku ako stvorený. V prudko vyhranenej nálade okolo filmu i knihy som ignoroval haterov aj naivných obdivovateľov (či skôr obdivovateľky ) a tešil sa... - ale beda ! ___ Základná otázka znie : Ako sfilmovať vnútorný monológ ? Menej originálne a otravnejšie než schizofrenickým voice-overom s kamerou pripútanou k hereckému predstaviteľovi sa to asi nedá, a človeka trochu súdneho či filmu znalého to musí popudzovať bez ohľadu na to, na ako talentovanú, sympatickú či príťažlivú hereckú tvár sa pritom pozerá. A ak z takéhoto vnútorného dialógu pozostáva väčšina knihy ( čo je dojem, ktorý som z nej zbežne získal a považujem to pri nej za hlavnú kvalitu ), aký iný zmysel má prevádzať to na obraz okrem vytrieskavania ďalších peňazí z populárneho fenoménu ?___ Že sa NIccol zapredal a jeho zostupná kariérna krivka skončila v lepkavom komerčnom bahne, je jedna vec, ale fakt, že filmu taký talent ako on nedal príťažlivejšiu formu a nejaké nápady, akoby jasným hlasom kričal, že sa mu do toho akosi nechcelo. Možno bolo aj jemu proti srsti Meyerovej sektárstvo, ktoré aj z tohoto diela vyzývavo trčí von. Nech však už komunitu odlúčenú od civilizácie propaguje ako chce, zaujímalo by ma, ako to tam majú s polygamiou, že je celé jej dielo hlavne a predovšetkým o rozpoltenosti medzi dvoma láskami k mužom. Možno tam nakoniec taká spokojná nebude... Je však pravdou, že v HOSTITEĽOVI podložila túto svoju dilemu príbehom, ktorý jej dával ďaleko väčší zmysel a opodstatnenie, než v primitívnom TWILIGHTE.. Je totiž evidentné, že nad ostatným príliš nerozmýšľala, a koniec-koncov aj jej polemizovanie o vzťahoch, ktorým nedokáže dať skutočnú hĺbku a zostáva v rovine pubertálnej ( a zásadne dvojitej ) náhlej osudovej fascinácie, vníma zrejme podobne ako jej o generácie mladšie čitateľky, totiž extrémne naivne a zjednodušene. ____ Nemôžem si pomôcť, ale fandil som mimozemšťanom - aj napriek ich debilnej sterilite - pretože ten zľahka nadhodený, klíšovitý románik ma nedokázal presvedčiť o nejakej zásadnej hodnote ľudských citov alebo vyššom postavení v porovnaní s ideálnym svetom mimozemských Duší. Až postava strýka mala v sebe skutočné ľudské teplo a s jeho príchodom na scénu si ľudstvo začalo získávať nejaké sympatie... ___ Pravdu povediac, napriek pozitívnemu naladeniu dostával som sa do toho filmu tisíckrát ťažšie, než Duše do svojich Hostiteľov ( a chcel by som vedieť, ako ich invázia dokázala vôbec začať, keď na Zem dorazili tie éterické mnohonôžky zavreté v kovových puzdrách ) - a nebolo to z nezáujmu - tá téma sa mi páčila a je mi blízka - ale jednoducho preto, že to NIE JE dobrý film. Že som sa s ním napokon aspoň ako-tak zmieril, je zásluha Johna Hurta a meditatívnej Pintovej hudby, a hoci prišla i chvíľa doslova vynúteného pohnutia, ťažko zabudnúť, že veľkú časť stopáže som sa vyslovene NUDIL. Stručne a jasne - čiste literárna látka vedúca k nezvládnutému ( a v akomkoľvek prípade ťažko zvládnuteľnému ) upatlanému filmu. Drina.

Efektná rozprávka o jedení, vegetariánstve a redukčnej diéte. Nejako mi však nesedeli veľkostné pomery.. Fazuľky malé, obyčajné, ako zo včerajšej polievky. Jedinú až donebavolajúcu stonku z nich musel však potom celý regiment rúbať sekerkami celé dve šichty. V nebi sa vznášalo skalisko a na ňom obri, okej, ale ovce a prasatá mali leda tak na jednohubky. Tí chudáci sa dosýta už veky nenajedli ! Ešte aj včely, nie žeby aspoň také malé lietajúce stodoly plné medu, ale obyčajné, prťavé nič ! Z akého to monštrózneho nebeského kozorožca bola potom lebka, čo mal na pleci osadenú Generál ? Ten svet, z ktorého k nám už stáročia lietajú zúfalo prázdne lietajúce taniere vyhladovaných obríkov, ešte skrýva nejaké tajomstvá... A u nás dole ? Dobrá gazdinka za fazuľkou aj cez plot skočí a na čo iné sa lepšie balia princezné ?

Tento film zrejme nefinancovali farmaceutické koncerny, :-). ___ Celý čas som si hovoril : "Ten Soderbergh je ale KURVA dobrý !" Ale kurva dobrý, ba ako sa časom ukázalo, priam geniálny je hlavne Scott Z. Burns, ktorý ma výsledným formátom úplne ohromil. Trúfam si povedať, že je to najchytrejší film, čo som videl vo veľkom kine tak za rok, vlastne 3 filmy v jednom balíčku... ___ Osobne som bol záverečnou tretinou sice trochu sklamaný - a budem SPOLIERovať ako svińa – konkrétne skutočnosťou, že sa ten film napokon vyfarbil ako žánrovka. Lenže aká žánrovka ! Mne by vyhovovalo ukončenie na konci druhej tretiny, s otvoreným koncom a toľkými možnými interpretáciami, že sa nimi človek mohol zadusiť, mnohovrstevnaté bohaté dielo nevyhýbajúce sa celému radu závažných spoločenských otázok, ktoré doteraz riešilo iba zopár dokumentov, pritom v tak mocne zovretom a pôsobivom umeleckom útvare…! ___ Celé tie 2 hodiny ma doslova dvíhalo zo sedadla netrpezlivosťou dozvedieť sa už, ako tvorcovia rozriešia tú dilemu, na ktorú stranu sa priklonia a či vydržia mať taký náskok pred divákom ako doteraz, bez skĺznutia k nejakej agitke či tendenčnosti… - a pritom sme napokon skončili niekde úplne inde ! Nuž, pilulky napokon za nič nemohli, no pritom to dokázalo ešte viac poukázať na nedostatok charakteru niektorých psychiatrov a bezškrupulóznosť farmaceutických společnosti a celého toho monštrózneho priemyslu v pozadí. ___ Chvíľu sa mi zdalo poľutovaniahodné, že VEDĽAJŠIE ÚČINKY napokon zakotvili v žánrových vodách a vykašľali sa na zaujatie stanoviska v takých závažných otázkach ako je medicínska etika, dôveryhodnosť a nezaujatosť lekára, psychiatrická prax a jej podstata, vzťah lekár – pacient, nadužívanie, zneužívanie a propagácia farmák, praktiky farmaceutických korporácií, otázka posadnutosti šťastím a honby za ním v našej civilizácií, podiel a úloha reklamných médií a marketingu na tomto stave, či nedoriešená ( a možno nedoriešiteľná ) dilema skutočnej emocionálnej podstaty človeka a jeho hormonálnej prirodzenosti ( hlavne potom, čo sa na ich území tak zasvätene a sebaisto pohybovali a toľko ich načali ), potom som si ale uvedomil, že by to ani nebolo možné. Zo všetkých zásadných problémov, ktoré nastolil, sa film elegantne vyvliekol nesmiernou prefíkanosťou ( a tým pravdaže i extrémnou vykonštruovanosťou ) zápletky. ___ VEDĽAJŠIE ÚČINKY dokonale klamú telom a Soderbergh doslova zneužil všetky veľmi sugestívne užité filmové prostriedky k totálnemu vodeniu diváka za nos po celú dĺžku stopáže. Prechádzal pritom žánrami tak presvedčivo, že namiesto rozčuľovania sa nad nedoriešenosťou niektorej tretiny som prijal rozhodnutie, že ide vlastne o 3 filmy v jednom – sociálno-kritický spoločenský film na samotnej hranici artu, súdno-lekársku drámu o problémoch morálky a etiky a prekombinovaný konšpiračný thriller, pričom v každom prekonáva väčšinu všetkého podobného čo som v kinách videl za poriadne dlhú dobu. Nekonečná rafinovanosť. A ako 3 fantastické filmy v jednom, režisérsko-scenáristicko-herecký majsterštyk ho aj hodnotím. ___ Na otázky o legálnych drogách, uspávadlách, ukľudňovákoch a otupovákoch, ich miere a opodstatnenosti si musí každý odpovedať sám. Nech tak či tak, som rád, že jediný raz, čo som podľahol túžbe po silnej priehľadnej stene odrezávajúcej ma od mojich rozjatrených extrémnych emócií, narazil som na doktorku, ktorá ma rázne zarazila a pekne navrátila k pôžitkom nefiltrovaných nálad a ich zvládania. Je ale smiešne i absurdné, že v takejto dobe ešte môžu viesť zaslepenú mediálnu vojnu proti necertifikovaným ľahkým drogám ako je marihuana či extáza…

Zhodou okolností 2 dni po sebe Weirove filmy v TV a hneď zase taký zásah ! Harrison Ford v hereckom vrchole ako fascinujúca osobnosť, ktorej pozitívna výnimočnosť vedie do slepej uličky. Z ohromujúcich schopností a inteligencie vyplýva neprekonateľný individualizmus vedúci k hrdosti a pýche, ktoré už nemajú ďaleko od zaslepenosti. Je (alebo nie je ?) prekvapivé, ako ľahko (ale pritom nebadane) to potom vedie k pokriveniu charakteru a prekrúteniu idealistických myšlienok, zaťatosti a premrhaniu schopností. Je to detailný portrét šialenstva vyrastajúceho z prebujnelosti práve tých vlastností, ktorým naša civilizácia prisudzuje toľký význam. Myslieť je nebezpečné. V extrémnej forme dosahuje úrovne svojho pravého opaku, bigotného dogmatizmu a vymývania mozgov, tu stelesnených našou pravou „civilizáciou“, kapitalizmom, kresťanstvom a médiami. ___ Nie že by som mal s pánom Foxom až tak veľa spoločného, ale aj tá malá, no zásadná podobnosť je zdrojom onej fascinácie a súčasne znepokojenia. Za každú cenu raziť svoju pravdu a vždy ísť proti prúdu ! To je moje. Lenže – má to vôbec nejaký zmysel ? To je tá zásadná otázka, ktorú kladie tento film. Kde je hranica, po ktorú ísť, kedy stačí, kedy treba prestať, po koľkátom neúspechu sa vzdať ? Filmy nás učia nikdy sa nevzdávať, to obdivujeme – nevzdať sa v boji za svoje sny, šťastie, ideály – ak sú navyše vznešené, máme právo, ba možno až povinnosť primäť k ním aj druhých (?). POBREŽIE MOSKYTOV je dielo, ktoré veľmi realisticky a vierohodne, a preto výnimočne kruto, spochybňuje ideu iných filmov a kníh, ku ktorým sa tak ľahko, idealisticky a túžobne upíname. ___ V oslave skutočnej práce (= tej, po ktorej vidno hmatateľný výsledok), nezlomnosti a rodinnej súdržnosti má blízko k viacerým filmom z tohoto obdobia, napr. RIEKE, ktorých sociálny rozmer je tu ale nahradený ďaleko náročnejším, viacrozmerným a nejednoznačným rozmerom psychologickým a filozofickým. Znamená pre mňa dokonalé stelesnenie slova utópia, jej viazanosti na konkrétneho človeka, v ktorého hlave sa zrodila i jej pravdepodobne nevyhnutného stroskotania, a to všetko v reálnom prostredí a podmienkach, ku ktorým má aj dnes toľko ľudí (napr. z radov dobrovoľníkov a aktivistov) veľmi blízko, nie vo fantastických alebo sci-fi kulisách, s ktorými sa pri takejto téme obvykle stretávame. Nie na príklade nejakej šablónovitej "odlišnej" figúrky, ale skutočného človeka, ktorý by mohol byť napr. mnou, keby som nebol také drevo. Proste majstrovské.

Kedysi dávno na mňa tento film veľmi mocne zapôsobil a celé dlhé roky som si v pamäti uchovával tie neuveriteľne silné scény na rozhraní života a smrti, kedy Max provokuje, pochybuje, verí, zachraňuje a presviedča. Bol som hrozne zvedavý, ako budem BEZ STRACHU vnímať po takej dobe ( Bola to náhoda, že ho dávala televízia v deň výročia najväčšieho leteckého nešťastia v dejinách – zrážky 2 dopravných lietadiel na Tenerife 27. 3. 1977 s 583 obeťami ? ). ___ Podobne ako v iných Weirových filmoch silná ústredná postava, dohnaná k hereckému vrcholu, nezmenšuje hodnotu osudov ostatných hráčov, ktoré majú všeobecnú platnosť pre drvivú väčšinu ľudských bytostí popri hrdinovi, ktorý naopak stelesňuje nejakú nie najbežnejšiu ideu. Výsledný dojem bol slabší, hoci iba o kúsok, ale ten mimoriadne silný pocit transcendentna, neuchopiteľnej skutočnej podstaty života a niečoho skutočne hodnotného po jeho skončení neprestáva.

Toľko fantastických a krásnych čarodejníc v jedinom týždni s H&G a OZom už asi nikdy znovu nezažijem, už nikdy mi asi čarodejnice neurobia toľko radosti... Tak rok dozadu som toto isté vytrženie zažíval so SNEHULIENKOU a LOVCOM a ich komentár platí aj teraz, iba vtedajšia éterická povznesenosť je prenesená do máličko prízemnej brutálnej radosti. Janko a Marienka ako mediálne hviezdy rozprávkového stredoveku v reálnej fantastickej prírode, ktorá pokrývala väčšinu územia Európy predtým, než ju pokryli multiplexy, so všetkými jej plusmi a mínusmi. Áno, prižmurujem oko, ale robím to mimoriadne rád!

Priznám sa, že ma prekvapila nestarnúca sviežosť tejto klasiky, ktorú jej môžu závidieť o desaťročia mladšie filmy. Jeden z dôvodov, prečo mám rád Hollywood, starý či nový, nech už je, aký chce !

Mal som to šťastie, že som si prezieravo večer predtým pozrel slávneho ČARODEJNÍKA Z KRAJINY OZ. Inak by mi zrejme vadila prílišná naivita niektorých dialógov, aj na mňa nadbytočne veľké dávky pätosu a vytripovaná cukrkandlová farebnosť, dnes už ťažko zdevalvovaná napríklad aj majstrom Burtonom. Takto ale viem, že ide o natoľko dôslednú, dôkladnú a dokonalú poctu starým filmom ( porovnateľnú so Spielbergovým VOJNOVÝM KOŇOM ), teda, konkrétne jednej legende, že jednoducho musím znovu obdivovať hollywoodsku sebareflexivitu a kontinuitu, ktorú zachováva skrze čas. Navyše planiem príliš veľkým obdivom a nadšením pre tie doby veľkých technických objavov a umeleckých hnutí 100 rokov dozadu, aby som nepociťoval blaženú rozkoš pri ich zapojení do modernej digitálnej zábavy, podobne ako v prípade Scorseseho HUGA. Takže nakoľko sa nevyznám v literárnom svete L. Franka Bauma, zostáva mi už iba vyriešiť otázku, či je toto hračkárske dielo výsledkom výborného retro-scenára, alebo len skvelou adaptáciou jednej z ďalších 13 autorových kníh zo sveta zázračnej krajiny Oz...