SeanLSD

Béčkový skvost. Niečo ako CHARLIEHO ANJELI, ale viac. Viac všetko. Neviem síce, čo všetko tie dievčatá naozaj ovládajú, ale napodobňujú to skvele... hoci aj vo chvíľach, že im to zrovna nejde, človek si to pod nátlakom ženských vnád a výbušného, megaefektného a preštylizovaného vedenia majstra Yuena nestihne všimnúť a zostane mu len taký ten blažený dementný úsmev spokojného chlapa. Náramná zábava, zábavnejšia o to, že sa ani byľku neberie vážne.

Charakter tohoto nezložitého, no krásne prepracovaného diela vytvára úžasnú atmosféru iného, uzavretého sveta z dávnych dôb a vzdialených miest, kedy platili iné hodnoty, čas mal iné rozmery a život človeka sa riadil pevnými a nemennými zákonitosťami, kedy bolo na svete iba málo ľudí a tí tak boli blízki bohom a démonom. Obklopení divou prírodou uvedomovali si svoju odlišnosť od nej, že sú nielen telom, ale aj duchom, a že oboje je potreba trénovať, aby sa uhájila výnimočnosť ich prepojenia. Stáročiami zbierania vedomostí z toho vzišla uvedomelá tradícia istého životného štýlu a systém pravidiel, ktoré vedú k cieľu, (ktorým je cesta samotná), ale nijako sa nedajú obísť ani oklamať. Každodenný tréning a prostota, to pomalé, ale isté napredovanie k múdrosti a majstrovstvu, prenesené do základnej stavby deja, čo všetkých násilníckych slintalov tak znechutili, mňa absolútne vtiahlo a uchvátilo. Pretože o tom je bojové umenie, ovládanie tela i ducha, či skôr tela skrze ducha, v najčistšom poňatí viac filozofia než telesné cvičenie. A vďaka týmto zložkám, z ktorých bol ten jednoduchý príbeh vystavaný, z neho prúdil silný pocit blízky fatalizmu starých eposov. Pretože tak sa koleso osudu neprestajne otáča - a príbehy vznikajú... a opakujú sa... A že je to podľa nejakej hry, na ktorej sa niekto hodiny a dni a týždne honcoval, a preto by to malo byť "nejaké"... - tak na to ja zvysoka seriem.

Na rozdiel od STREET FIGHTER: BEGINNING´S END už nielen bitka, ale aj poriadne filmové efekty! Čo to dnes znamená byť amatérom ? - že mi za to nikto nedal dopredu peniaze ?

Na amatérov ? Fantázia!

No mne to jednoznačne vychádza, že STREET FIGHTER v porovnaní s TEKKEN a MORTAL KOMBAT je vo filme spracovaný o celé konské hlavy zaujímavejšie - a úspešnejšie.. - aj keď chápem, že ako nebola prijatá parodická verzia s Van Dammom, neboli priaznivci tvrdých súbojov spokojní ani v prípade LEGENDY O CHUN-LI so skutočnosťou, že z toho niekto urobil skutočný film...s dejom a postavami, ktoré majú vývoj a motiváciu - aj keď uznávam, že pokrivkávajúce. Ale mne sa to ráta. Zvlášť to sociálne pozadie si ma ako starého marxistu nemohlo nezískať. Nie že by som si to s niektorým z tých chudákov na ulici chcel vymeniť, ale som rád, že majú svojho ochrancu a že zlé korporácie na svete nevyhrávajú. Ešte aj tú štipku jemne nadávkovaného nadprirodzena som zbaštil aj s navijakom...

"Som fit. A napoly mŕtvy." ___ Kedysi sa mi to hrozne nepáčilo, ale dnes, keď som všetkou tou čiernobielou namachrovanou akciou a ultra tvrdými mlátičkami unavený, som sa kráľovsky bavil. Dvíham hodnotenie z 1* na 4**** - a to sa mi teda rozhodne často nestáva! ___ - Kde sme skončili ? - Prehral si.

Ak skutočne bolo úmyslom tvorcov čo najviac odlíšiť tento film od hraného TEKKENU z predchádzajúceho roku, nutno povedať, že boli úspešní - ale že by sa to dalo brať ako pozitívum ? Vznikla zlátanina obludne epických rozmerov, ktorá sa v prvej polovici tvári strašne chytro a záhadne, aby to vystriedala vo svojej šokujúcosti až nudnou apokalypsou. Pravda, animácia je pekná, ale dopláca na to, že takto už dnes vyzerajú aj hrané filmy - počítačovo, dokonale, presýtene, únavne. Vyplatí sa, ak chcete vidieť ako proti sebe v jednej hodine bojujú ľudia, roboti, mutanti, diabli aj démoni zeme, či čo to do riti na konci bolo, pričom vzhľadom k ich bojovým schopnostiam ťažko rozlíšiť čo je čo, a potom vnuk, otec aj dedo premieňajúci sa na všetko možné z predchádzajúceho v kataklyzmatickom zakončení rodinného sporu. Ale to všetko už poznáme...

Hoci som nikdy s Tekkenom nemal nič do činenia, toto má vrátilo do detstva, boha! Je to lepšie než všetko ostatné, čo ohľadom tohoto fenoménu vo filme vzniklo (to je ale vizitka!) a je tam kopa všeličoho, čo si v tej dobe v hraných filmoch nedokázali ani predstaviť...

Ťažko surrealistické akčné peklo. v ktorom je nielen hlavný hrdina, ale aj divák. Podobne ako sen sa to nedá zapamätať ako celok, žiadny zmysel to zrejme ani nedáva a chvíľu po pozretí / prebudení do reality, zostávajú iba kusé franforce, rýchlo sa rozplývajúce v nič, len hmlistá spomienka na nejaký akčný pocit.

„Svet zhorel, pretože ľudia chceli stále viac." Ale prečo zhorel tento film ? Sú 2 cesty, ako ho posudzovať. So znalosťou herného univerza Tekken a bez neho. V druhom prípade je to nezmyselný scenár, ktorý predpíše súboj brnenie vs. holá koža, zbrane proti pästiam, tvrdé bojovníčky s tvárami ako detská prdelka a prdelkami k zošaleniu, z tuhej postapo arénovky vyrába shakespearovskú rodinnú drámu, a v hlavnej úlohe ponúkne chlapca z ľudu, ktorý to všetkým natrie a ešte sa aj ukáže byť dedičom trónu - proste to strašne otravné klišé, ktoré tu navyše nemá vôbec nijaký zmysel, podané tak strašne nasilu, navyše ku koncu stále dementnejšie a megasprostému koncu by som sa smial už v 80. rokoch. To je prvý pohľad. So znalosťou herného univerza už to dáva väčší zmysel a práca na scenári a predovšetkým výber protagonistov sa dá oceniť, ale do pekla to ťahá sprasený strih. Mať k dispozícií takú zbierka ťažkých borcov a kvalitnú choreografiu a vyslovene skurviť to strihom za každú cenu vyťahujúcim najefektnejší záber (aby sa to akosi viac podobalo hre ?) je jednoducho na bitku! Jediné, na čo z tohoto filmu určite nezabudnem, sú oblečky Kelly Overton - a to asi pri ultimátnej mlátičke nemalo byť cieľom.