Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Dokumentární

Recenze (1 906)

plakát

Street Fighter 2: V (1995) (seriál) 

V porovnaní s tuctovým americkým animovaným STREET FIGHTEROM pre deti z toho istého obdobia hotový epos, ktorý baví človeka aj keď má viac ako 13 rokov. Rozdiel je neskutočný, a to nielen v kresbe. Zo začiatku to síce vyzerá, že iba bitky sú japonsky tvrdé a inak je prístup vyslovene americký, všetko je veľká zábava, ale postupom času to prekvapivo pritvrdzuje... - a stále baví. Príbeh ide na to pekne od začiatku... Ryu a Ken ako mladí fagani nadaní na bojové umenia dostanú peknú nakladačku od Guilla a vydajú sa cestovať po svete za ďalším tréningom...

plakát

Street Fighter: The Animated Series (1995) (seriál) 

Americky detské, detsky americké... - čo viac k tomu dodať... Dnes to človek vníma inak ako v desiatich. V porovnaní s japonským kresleným seriálom STREET FIGHTER II V tuctová slabota.

plakát

Street Fighter II (1994) 

Kurnik šopa, to ale bolo tvrdé! Capcom na to šiel zaujímavo, hraný film ako paródia a kreslený ako brutálny trýskajúci testosterón. A ja že rozprávka... Nutno však dodať, že pozerať na animované súboje neposkytuje zďaleka taký pôžitok a ohromenie ako sledovať tie hrané - lebo čo je na tomto žánri najpríťažlivejšie a fascinujúce, sú práve tie možnosti ľudského tela. A nakresliť sa dá čokoľvek.

plakát

DOA: Na život a na smrt (2006) 

Béčkový skvost. Niečo ako CHARLIEHO ANJELI, ale viac. Viac všetko. Neviem síce, čo všetko tie dievčatá naozaj ovládajú, ale napodobňujú to skvele... hoci aj vo chvíľach, že im to zrovna nejde, človek si to pod nátlakom ženských vnád a výbušného, megaefektného a preštylizovaného vedenia majstra Yuena nestihne všimnúť a zostane mu len taký ten blažený dementný úsmev spokojného chlapa. Náramná zábava, zábavnejšia o to, že sa ani byľku neberie vážne.

plakát

Street Fighter: Assassin's Fist (2014) (seriál) 

Charakter tohoto nezložitého, no krásne prepracovaného diela vytvára úžasnú atmosféru iného, uzavretého sveta z dávnych dôb a vzdialených miest, kedy platili iné hodnoty, čas mal iné rozmery a život človeka sa riadil pevnými a nemennými zákonitosťami, kedy bolo na svete iba málo ľudí a tí tak boli blízki bohom a démonom. Obklopení divou prírodou uvedomovali si svoju odlišnosť od nej, že sú nielen telom, ale aj duchom, a že oboje je potreba trénovať, aby sa uhájila výnimočnosť ich prepojenia. Stáročiami zbierania vedomostí z toho vzišla uvedomelá tradícia istého životného štýlu a systém pravidiel, ktoré vedú k cieľu, (ktorým je cesta samotná), ale nijako sa nedajú obísť ani oklamať. Každodenný tréning a prostota, to pomalé, ale isté napredovanie k múdrosti a majstrovstvu, prenesené do základnej stavby deja, čo všetkých násilníckych slintalov tak znechutili, mňa absolútne vtiahlo a uchvátilo. Pretože o tom je bojové umenie, ovládanie tela i ducha, či skôr tela skrze ducha, v najčistšom poňatí viac filozofia než telesné cvičenie. A vďaka týmto zložkám, z ktorých bol ten jednoduchý príbeh vystavaný, z neho prúdil silný pocit blízky fatalizmu starých eposov. Pretože tak sa koleso osudu neprestajne otáča - a príbehy vznikajú... a opakujú sa... A že je to podľa nejakej hry, na ktorej sa niekto hodiny a dni a týždne honcoval, a preto by to malo byť "nejaké"... - tak na to ja zvysoka seriem.

plakát

Street Fighter: Legacy (2010) 

Na rozdiel od STREET FIGHTER: BEGINNING´S END už nielen bitka, ale aj poriadne filmové efekty! Čo to dnes znamená byť amatérom ? - že mi za to nikto nedal dopredu peniaze ?

plakát

Street Fighter: Legenda z Hong Kongu (2009) 

No mne to jednoznačne vychádza, že STREET FIGHTER v porovnaní s TEKKEN a MORTAL KOMBAT je vo filme spracovaný o celé konské hlavy zaujímavejšie - a úspešnejšie.. - aj keď chápem, že ako nebola prijatá parodická verzia s Van Dammom, neboli priaznivci tvrdých súbojov spokojní ani v prípade LEGENDY O CHUN-LI so skutočnosťou, že z toho niekto urobil skutočný film...s dejom a postavami, ktoré majú vývoj a motiváciu - aj keď uznávam, že pokrivkávajúce. Ale mne sa to ráta. Zvlášť to sociálne pozadie si ma ako starého marxistu nemohlo nezískať. Nie že by som si to s niektorým z tých chudákov na ulici chcel vymeniť, ale som rád, že majú svojho ochrancu a že zlé korporácie na svete nevyhrávajú. Ešte aj tú štipku jemne nadávkovaného nadprirodzena som zbaštil aj s navijakom...

plakát

Street Fighter: Poslední boj (1994) 

"Som fit. A napoly mŕtvy." ___ Kedysi sa mi to hrozne nepáčilo, ale dnes, keď som všetkou tou čiernobielou namachrovanou akciou a ultra tvrdými mlátičkami unavený, som sa kráľovsky bavil. Dvíham hodnotenie z 1* na 4**** - a to sa mi teda rozhodne často nestáva! ___ - Kde sme skončili ? - Prehral si.

plakát

Tekken: Blood Vengeance (2011) 

Ak skutočne bolo úmyslom tvorcov čo najviac odlíšiť tento film od hraného TEKKENU z predchádzajúceho roku, nutno povedať, že boli úspešní - ale že by sa to dalo brať ako pozitívum ? Vznikla zlátanina obludne epických rozmerov, ktorá sa v prvej polovici tvári strašne chytro a záhadne, aby to vystriedala vo svojej šokujúcosti až nudnou apokalypsou. Pravda, animácia je pekná, ale dopláca na to, že takto už dnes vyzerajú aj hrané filmy - počítačovo, dokonale, presýtene, únavne. Vyplatí sa, ak chcete vidieť ako proti sebe v jednej hodine bojujú ľudia, roboti, mutanti, diabli aj démoni zeme, či čo to do riti na konci bolo, pričom vzhľadom k ich bojovým schopnostiam ťažko rozlíšiť čo je čo, a potom vnuk, otec aj dedo premieňajúci sa na všetko možné z predchádzajúceho v kataklyzmatickom zakončení rodinného sporu. Ale to všetko už poznáme...