SeanLSD

Mnohé staré filmy ukazujú, že polícia kedysi na rozdiel od dneška riešila skutočne závažné prípady... GM jeden z nich dokumentuje v podobe roztržky v omnibuse kvôli smradľavým syrom... Groteska sa však čoskoro obracia... - a divák je svedkom skutočne úplného pradeda všetkých hororov o nebezpečných bežných veciach, posadnutých zlým duchom, pretože syry sa rozhodnú nenechať v tom svoju pani-matku samotnú a vydajú sa bez milosti vyvraždiť celú policajnú stanicu... Výtvarne nie, ale tematicky je toto úplná pecka! Vražedné syry útočia!, zachráň sa kto môžeš!!!

Film nie je (obzvlášť po viacerých ďalších Meliésových kúskoch) nič moc, ale mimoriadne sa mi páči jeho zachovaný scenár: „Omnibus, tiahnutý prapodivným mechanickým koňom, prichádza po trati. Sedia v ňom dvaja černosi. Zrážka, černosi sú vymrštení do vzduchu a dolu padajú bieli. Vyfackajú sa navzájom a sú zase čierni. Znovu sa vyfackajú a zbelejú. Zlúčia sa v jedného obrovského negra, ktorý odmieta zaplatiť lístok v omnibuse. Šofér ho podpáli a černoch sa rozprskne na tisíc kúskov.“

Tieto vlakové filmy zo starých čias majú v sebe čosi magické. U mňa osobne je to nielen mediálna archeológia, kolektívne nevedomie ale už len to samotné spojenie vlaku, filmu a času, troch vecí, čo ma tak mocne fascinovali už dávno predtým, ako som čosi tušil o filmovej histórií a počiatkoch kinematografie.

Geniálny nápad!

Ani veľmi zlá kvalita obrazu nemôže zakryť nepopierateľnú kvalitu až hrôzyplnosť tohoto zrejme prvého filmu s premenami, odkrývanie pekelných hlbín, divoké tance a netvora s niekoľkými chápadlami vznášajúceho sa vo vzduchu a neskôr pána temnôt s netopierími krídlami. Meliés natočil Faustov ešte niekoľko, ale k tomuto zachovanému fragmentu sa už žiadny z nich ani len nepribližuje.

Takže starého GM predsa len zaujímalo aj niečo iné ako technické zázraky a nenechal si ujsť (nielen) pre potechu divákov vyzliekanie svojej kolegyne... Celkom ma prekvapilo, že zabrúsil aj do týchto vôd... - myslím verejne. Ktovie aké kúsky mal tento priekopník poschovávané doma!

Ten začiatok, ako si spokojne človek ľahne unavený do postele a po plachte začne liezť obrovitánsky hnusný hmyz, je fakt pôsobivá.

Film tvorí napoly stručný výťah zo skvelej knihy Petera Wohllebena Tajný život stromov a z druhej polovice vysvetlenie práce vedkýň z University of British Columbia dokazujúcich jeho tvrdenia vedeckými metódami. Slabinou je málo obrazového a grafického materiálu, ktorý by tie úžasné informácie sprevádzal - polovicu celej stopáže tvoria hovoriace hlavy pár ľudí. Ich nadšenie a lásku k stromom však absolútne zdieľam, takže dúfam a verím, že ich práca a osveta zasiahne čo najširšie publikum.

Rozhodne to nie je nezaujímavý námet... - len to spracovanie je také nejaké... melodramaticky archaicky nenápadité.. - a Exupéryho aj Kilmera je minimum. Naopak maximum je zabijáckych veľhôr nezlučiteľných s životom a každopádne veľký rešpekt oddanému poštárovi, čo sa nehodlal vzdať a ešte aj pri pokuse o peší prechod zasneženými Andami bez rukavíc sa pokúsil so sebou potiahnuť vrecia s poštou, aby už 10 dní po tom, ako zázrakom a odhodlaním prežil, znovu sadal do lietadla plniť svoje poslanie.

Najmenej známy Annaudov film z toho jeho 20-ročného tvorivého obdobia, kedy každých pár rokov prišiel s nejakým prepracovaným filmovým zázrakom, dlho unikal aj mne. Keď ma konečne oblial jeho dusný orientálny senzualizmus a lenivá dekadencia neskorého kolonializmu, len som sa tak vyžíval v tom nevzrušenom tempe a vzrušenej sexualite, kde je každý záber dokonale vytieňovaným aktom alebo vťahujúcou impresiou medzivojnového Vietnamu. Réžia prvej polovice filmu je úžasne citlivá a presná, predstavitelia sú úžasní (a naozaj sexy) a atmosféra je horúca ako saigonské ulice alebo láska vášnivej tínedžerky... lenže potom sa MILENEC zasekne v stojatých vodách Mekongu - a v druhej polovici sa už nestane vlastne nič. Ani vývoj postáv, ani prehĺbenie ich psychológie alebo odhalenie pozadia, ani rozohratie rodinných drám, ani rozvinutie niektorého aspektu príbehu, súvisiaceho s rasovými či sociálnymi otázkami danej doby, času a miesta. A v takej situácií začne byť to tempo, ktorým sa príbeh sunie k nevyhnutnému záveru, smrtiace - pričom odvolávať sa na vernosť predlohe nejde, keďže tá údajne vôbec na popise erotických scén nestavia, či ich hádam ani neobsahuje...