SeanLSD

(Proti)alkoholická exkurzia, ktorá horúčkovitými vidinami pastorálnych božstiev a nekonečných pohanských orgií evokuje skôr Sen poživača ópia než starý dobrý etanol... Každopádne polonahé Múzy uspokojili dobového diváka zrejme omnoho viac než ten Dionýzov večne plný pohár...

Žiadna apokalypsa sa nekoná, to len Slnko a Mesiac sú trochu úchylné telesá a vlastne tiež len ľudia. Treba sa im proste občas trochu pomuchlovať. Čudák astronóm je z tej podívanej taký rozhorúčený, že sa musí schladiť, podobne ako my dnes pri celkom iných muchlovačkách. Inak iba perverzná verzia ASTRONÓMOVHO SNU a Meliés opäť vykrádajúci sám seba.

Nebyť komentára, zrejme mi nedojde, že tí dvaja dôstojní páni snívajúci o spolupráci prekonávajúcej moria sú kráľ Edward a prezident Faure. Verneovská pacifistická fantázia má na konci narušené klasické ľavo-pravé zobrazenie, škoda, že niečo podobné nie je aj v predchádzajúcich scénach...

Mnohé staré filmy ukazujú, že polícia kedysi na rozdiel od dneška riešila skutočne závažné prípady... GM jeden z nich dokumentuje v podobe roztržky v omnibuse kvôli smradľavým syrom... Groteska sa však čoskoro obracia... - a divák je svedkom skutočne úplného pradeda všetkých hororov o nebezpečných bežných veciach, posadnutých zlým duchom, pretože syry sa rozhodnú nenechať v tom svoju pani-matku samotnú a vydajú sa bez milosti vyvraždiť celú policajnú stanicu... Výtvarne nie, ale tematicky je toto úplná pecka! Vražedné syry útočia!, zachráň sa kto môžeš!!!

Film nie je (obzvlášť po viacerých ďalších Meliésových kúskoch) nič moc, ale mimoriadne sa mi páči jeho zachovaný scenár: „Omnibus, tiahnutý prapodivným mechanickým koňom, prichádza po trati. Sedia v ňom dvaja černosi. Zrážka, černosi sú vymrštení do vzduchu a dolu padajú bieli. Vyfackajú sa navzájom a sú zase čierni. Znovu sa vyfackajú a zbelejú. Zlúčia sa v jedného obrovského negra, ktorý odmieta zaplatiť lístok v omnibuse. Šofér ho podpáli a černoch sa rozprskne na tisíc kúskov.“

Tieto vlakové filmy zo starých čias majú v sebe čosi magické. U mňa osobne je to nielen mediálna archeológia, kolektívne nevedomie ale už len to samotné spojenie vlaku, filmu a času, troch vecí, čo ma tak mocne fascinovali už dávno predtým, ako som čosi tušil o filmovej histórií a počiatkoch kinematografie.

Geniálny nápad!

Ani veľmi zlá kvalita obrazu nemôže zakryť nepopierateľnú kvalitu až hrôzyplnosť tohoto zrejme prvého filmu s premenami, odkrývanie pekelných hlbín, divoké tance a netvora s niekoľkými chápadlami vznášajúceho sa vo vzduchu a neskôr pána temnôt s netopierími krídlami. Meliés natočil Faustov ešte niekoľko, ale k tomuto zachovanému fragmentu sa už žiadny z nich ani len nepribližuje.

Takže starého GM predsa len zaujímalo aj niečo iné ako technické zázraky a nenechal si ujsť (nielen) pre potechu divákov vyzliekanie svojej kolegyne... Celkom ma prekvapilo, že zabrúsil aj do týchto vôd... - myslím verejne. Ktovie aké kúsky mal tento priekopník poschovávané doma!

Ten začiatok, ako si spokojne človek ľahne unavený do postele a po plachte začne liezť obrovitánsky hnusný hmyz, je fakt pôsobivá.