SeanLSD

No čo mám povedať? Určite by nebolo od veci, keby deti sledovali toto namiesto Justina Biebera a Pokemonov...

Krutý a pesimistický film, ktorý prinúti zamyslieť sa nad tým, kto je skutočné monštrum a kde je, ak vôbec niečo také existuje, na svete spravodlivosť. Charlize Theron je skutočne úchvatná a Christina Ricci jej viac ako len zdatne sekunduje. Avšak hoci boli výkony mimoriadne podmanivé, stále by ma zaujímalo, prečo nechá niekto makať maskérov ako farebných, aby urobili z peknej ženskej ohavu, namiesto toho, aby sa poobzeral po fyzicky spôsobilejšej, no rovnako dobrej herečke, ktorá určite nemá toľko práce ( a hlavne nie v titulných rolách ) čo Charlize. Dalo by sa to samozrejme viac kritizovať, keby nebola jej telesná, ale predovšetkým duševná premena tak dokonalá. Reči o tom, ako si pekná tvárička potrebuje dokázať, že je aj dobrou herečkou, si teda nechám na inokedy, pretože nad touto kreáciou sa dá skutočne iba žasnúť.

Poriadne obskúrna záležitosť o chlapíkovi, ktorý strávil niekoľko rokov svojho života podivným pátraním, pretože ho fascinuje slovné spojenie "svätá predkožka". Zároveň je to ale fascinujúci pohľad do sveta náboženských relikvií, ich liečivej moci prostredníctvom hlbokej viery v ňu a ich až do súčasnosti pokračujúceho uchovávania a uctievania. Predkožka, oddeľovaná všetkým židovským chlapcom krátko po narodení, by mala zostať jedinou fyzickou pamiatkou na nebesia vstúpivšieho Ježiša Krista. Ktosi ju vraj schoval do masti, z Jeruzalema do Ríma sa dostala zásluhou Karla Veľkého, z Ríma zas pri drancovaní vojskami Karla V., a na pekných pár sto rokov skončila v talianskej dedinke Calcata Vecchia, kde ju často brali v relikviári na procesie a jednému chlapíkovi sa dokonca podarilo odfotiť ju. Odtiaľ v roku 1983 záhadne zmizla, možno práve zásluhou Vatikánu, ktorý sa za ňu hanbil kvôli pripomínaniu Ježišovej sexuality a hlavne kvôli strachu, že by z nej ktosi mohol naklonovať samotného Syna Božieho osobne. Reportér, ktorý kvôli tomu príbehu behá po celom svete (a bohvie, kto mu to platí) končí svoj film v mestečku Conques, jednom zo 16 francúzskych zapadákovov, ktoré tvrdili, že posvätnú predkožku uchovávajú, pozrieť do krabičky sa síce nemôže, ale keby aj mohol, vlastne zistí iba to, čo mu celý čas všetci hovoria - že sama osebe žiadnu moc nemá, pretože tá závisí len a len od viery... Takže buď veríte alebo nie (a od toho závisí, či bude zázračná, alebo nie) - čo by platilo aj v prípade, že z nej predsa len skúsite toho Ježiša vyklonovať.

Antropologicko - vyšetrovacia mánia prenikla už aj do dokumentu, kam primárne patrí. Už som len čakal, kedy na scénu napochoduje "Kosť" Brennanová alebo ľubovoľný zo CSI tímov a usvedčia (alebo rovno začnú stíhať) Kaina za Ábelovu vraždu. Je to vlastne až trochu komické, vidieť v akcií všetku tú fantastickú technológiu a prácu toľkých expertov, aby sme v závere dostali "tvár muža, ktorý možno videl Ježiša"...

Narazil som na tento film kedysi úplnou náhodou, netušiac nič ako jeho hrdinovia a bol som vážne posratý. Živo si spomínam, ako ma to vydesilo, až detsky nepríčetne. Horor v pravom slova zmysle, žiadne vysvetľovanie, iba znepokojenie, strach a hrôza. Mohlo to byť atmosférou chvíle, kúzlom okamihu - ale tomu práve ja vravím filmový zážitok. Dostal ma.

Vždy ma strašne dráždilo, do akej miery sa tento film nie odklonil, ale doslova pohŕdavo vykašľal na knižnú predlohu rovnako bohatú a originálnu ako jej predchodca, až do tej miery, že z nej vlastne zostal iba názov... - a ako arogantne nahradil akúkoľvek potravu pre mozog čistokrvnou akciou a potravou pre oči, samozrejme, ako u Spielberga pravidelne, v dokonalom prevedení (ale na toho istého Spielberga prekvapivo v celkom temnom tóne). Najviac ma ale vytáčal záver, ktorý godzillovským motívom celkom ruší atmosféru izolovaného, tajomného, fascinujúceho a smrteľne nebezpečného Strateného sveta. Nedávno som si však uvedomil, že to zakončenie nie je vlastne až tak od veci, že svoje opodstatnenie a zmysel v celku má, a to zachovaním Crichtonovej bazálnej témy - atrakcie a vzťahu veda - biznis a s tým súvisiace riziká. V scenáristových myšlienkách sa teda môže jednať o motív GODZILLY rovnako ako o odkaz na KING KONGA...

Perfekt. Ayer zachoval filmový hrdinský mýtus pre divákov lačniacich po víťazení "tých dobrých", čo kosia "tých zlých" náckov po desiatkach (a to sa nikdy neomrzí), a pre tých náročnejších trošku poroztieral hranice, kde-tu sproblematizoval, ale hlavne zobrazil reálie vojny tak, aby sa pokiaľ možno čo najviac podobali realite - a takú špinavú, krvavú, zablatenú, brutálnu, ponurú a bezútešnú som ju teda možno ešte ani nevidel.. Každý kúsoček citu je potom hlboko zasahujúci.

Totálna kultovka !!!

Príbeh plus ekoterorizmus plus kapela plus islandská príroda plus sestra plus ovce plus cudzinec na bicykli plus ukrajinské dievčatko, to je nefalšovaná severská originalita!

Teda, ten Shyamalan ale dokáže vytvoriť mytológiu z ničoho! Po zhliadnutí ŽENY VO VODE sa už nečudujem že sa následne pokúsil prejsť k veľkolepému efektnému fantasy. Problém tohoto filmu ale je, že to, čo predtým rozprával obrazom, sa tu iba rozpráva - doslova sa iba tak odkecá obyvateľmi jedného činžiaku. A ak sa k spojeniu s morskými ľuďmi musia vždy riešiť také detektívky s objavením Liečiteľky, Symbolistu, Spolku a Nádoby, tak sa vôbec nečudujem, že sme s nimi kontakt stratili - a naďalej im veselo hádžeme stovky ton bordelu do domova... ___ Až tu som si uvedomil, že záver ROZPOLTENÉHO nie je až tak prekvapivý, že Shyove filmy aj napriek rozmanitosti ako celok pripomínajú skladačku motívov, ktoré zrejme odrážajú osobnosť svojho tvorcu. Ale preskladávanie dielikov v ŽENE VO VODE je nechcene smiešne a Shyamalan akoby to tušil, symbolicky sa tu pomocou jednej postavy vyrovnáva s filmovou kritikou. Deťom by sa to mohlo páčiť viac. ___ Podobne ako ONDINE Neila Jordana, ani tento film nepriniesol morské víly na výslenie fantastického filmu. Upíri ďalej vládnu.