SeanLSD

Po prečítaní knihy musím znížiť. Filmový ŽERT totiž zďaleka nedosahuje emocionálneho a intelektuálneho účinku predlohy (hoci chápem, že pre súčasníkov musel byť zrozumiteľný až-až a nejaký širší záber nebol potrebný). Je to dobrá adaptácia, ale akosi príliš stručná, bez ďalšej pridanej hodnoty - s výnimkou bohovského Somra. Chýba mi tam mnoho toho, čo ma v literárnej podobe ešte aj dnes úplne rozobralo - ten dramatický efekt a stupňovanie, aj čiastkové príbehy ostatných postáv, ktoré celý ten komunistický kolorit, absurditu aj zmeny 60. rokov tak dobre nielen ilustrujú, ale aj vysvetľujú - a súčasne zosmiešňujú.

Wááááu ! Praha v roku 1934 !! Úplne iný svet !!! A ľudia netušia, čo ich čaká, čo čaká Prahu a čo svet... ...rovnako ako Vávra, že sa na ich premeny bude dívať ešte 77 rokov.

Dvaja "zdrhli sme z väzenia, tak už sme banda" a Ona "Sue ako Sioux alebo Sue ako Indiánka ? - Sue ako Susan!" proti nehorázne dementným zombies "Nechaj si tú skapatú myš... prečo mi dávaš do ruky svoj penis?" Prišiel som domov vypečený ako teľa a skoro som zomrel z toľkej situačnej komiky, gagov suchých k pošťaniu a excelentného slovenského dabingu : "Nerozozná riť od bielej repy." Scénky ako - Ona našla v komore šable, tlustý nemŕtvy debil našiel ju, rinčí to tam ako hrnce v nedeľu predpoludním . . . "Čo tam toľko robí? Podkúva koňa ?" "Asi tam našla dáke striebro." Hotový som, bavil som sa ako najatý - všetkým bolo jasné, v akom asi som stave. "No to je mi ale bájka ! Je tam aj niečo o mackovi alebo namyslenom vláčiku ?"

Život je super - teda ak ho nemusíte zdieľať s historicky prvým vypestovaným mimozemšťanom... ___ Čo je zlé na tom, ak si vezmem nejakú archetypálnu, už aj vo filme zdomácnenú premisu a spracujem ju nanovo, poctivo podľa súčasných meradiel kvality ? Príbehy sa stále opakujú... - už od zrodu inteligentného života. Ich aktualizácia je pochopiteľná, nevyhnutná aj žiadúca (a žiadaná). Vidieť to najlepšie na prenesenej úlohe človeka - síce stále obete, ale už nie sme iba pasívni príjemcovia, náhodní okoloidúci, ale Stvoritelia samotní. A máloktorý sci-fi film podľa pôvodného scenára ho má vypracovaný tak poctivo, ako sa vyžaduje od literárnych podôb tohto žánru, hoci záver v štýle KRAJNÝCH MEDZÍ som neuvítal, tentokrát sa mi to akosi nehodilo. ___ Nevidím teda dôvod tento v podstate psychologický remake VOTRELCA odsudzovať. Vyčítať mu môžem iba to, že už možno nikdy nebudem mať tak rád chobotnice, ako tomu bývalo predtým... Pozitívne hodnotím aj to, že tento Život nebol o rozmnožovaní, ale kvantifikácií.

Scenár : Jean Gruault. Som hrozne šťastný, že som práve svojim hodnotením posunul toto dielo zasvatané Fantázií do červeného poľa, lebo tam podľa mňa jednoznačne patrí. Nedokážem sa náhle vymotať z bohatstva motívov a súvislostí, ktoré mi tento náhly odklon od vlastného filmového zamerania priniesol, ale želal som si, aby ten film neskončil. Symbolickosť názvu je do očí bijúca, ale kombinácia geniality scenáristu a režiséra priniesla taký hold Fantázií, Románu, Filmu, Groteske, Fraške, Láske, Sexu, Vzdelaniu, Utopizmu a Architektúre a zároveň taký ich výsmech a láskavú ironickú kritiku, akoby šlo o Nekonečný príbeh premiešaný s historickým romantickým románom a grotesknou vzťahovou satirou postavený na hlavu. O prepletenom intelektualizme a čírej detskej radosti z hier ani nehovoriac.

O tom, kam sa podejú naše plasty. Myslel som si, že získam komplexný alebo aspoň čiastkový obraz o problematike, podobne ako v nemeckom dokumente A. BLOCHIE, hemžiacom sa číslami a súvislosťami, ale tento film je namiesto toho výlučne sondou do života dvoch chudobných čínskych rodín, ktoré sa živia recyklovaním plastov a ktoré tvoria jednu jedinú čiastočku globálneho plastového kolobehu. Vo filme zaznie jediný konkrétny údaj - že iba v ich meste je asi 5000 ďalších podobných minipodnikov spracovávajúcich plastový odpad. Ostatné je observácia každodennosti týchto jednoduchých ľudí a ich situácie, v ktorej si rodiny podnikajúce v autoritatívnej Číne takmer nemôžu dovoliť dopriať deťom základné vzdelanie, ale pritom v kuse riešia kúpu auta a živiteľ rodiny nevzrušene konštatuje, že hoci ešte nemá 30, má 3 nádory, ale nejde radšej k doktorovi, pretože sa bojí, že by mu niečo našiel... Miesto, na ktorom žijú, je škaredým obrazom spustlosti a ekologickej katastrofy v priamom kontraste s mediálnym obrazom, ktorý o Číne prevažne vytvára vládna propaganda. Toto súdruhovia nevychytali. Samozrejme, vždy je zaujímavé vidieť, ako žijú ľudia inde, ľudia, ktorí nemajú toľké šťastie ako my a na ktorých pritom náš spôsob života priamo vplýva, ale - bez toho, že by som tým chcel znižovať ich hodnotu - nie je to pre mňa natoľko zaujímavé,a už vôbec na ploche dlhometrážneho filmu. Na druhej strane hodinu a pol trvajúca skúsenosť zo života absolútne naplneného plastovým odpadom, v ktorom účinkujúce rodiny pracujú, oddychujú, zabávajú sa, hrajú i učia je niečo, čo by možno potrebovala zažiť väčšina priemyselne vyspelého ale aj rozvojového sveta, aby začala s týmito materiálmi narábať hospodárnejšie. Otázka, čo by potom robili milióny príslušníkov (určite nielen) čínskych chudobných vrstiev je už potom niekde inde...

Vôbec tento typ filmov nevyhľadávam, pravdu povediac sa im priam vyhýbam, a práve preto, že tým nie sú natoľko otrepané, vždy, keď sa už prinútim alebo k ním nejakou náhodou dostanem, zistím, že ich mám vlastne celkom rád, a vždy prilepším radšej im, pretože ma tešia, ako nejakej omnoho populárnejšej sračke plnej krutosti a trápenia, ku ktorej ma to aj omnoho viac ťahá a dokonca ju priam vyhľadávam. Aj tento strašne nenápaditý film, kde som sa pri prepínaní zasekol len preto, že sa mi tá blondína vykladajúca ako o týždeň zomrie, zdala nejaká povedomá, som potom sledoval s potešením aj napriek tej príšernej šablónovitosti a predvídateľnosti, pretože túžim uveriť a verím tomu rád, že svet je dennodenne plný takýchto malých i veľkých zázrakov. Isteže je, aspoň čo sa romantiky týka, v tom je pre každého každý ( hlavne ten jeho ) príbeh výnimočný, na druhej strane pochybujem, že by sa tak výrazne hocikedy a jednorázovo mohla zmeniť taká postava, ktorá dosiahla v evidentne dokonale odľudštených amerických médiách takého úspechu ( pre názornosť si predstavujem niekoho konkrétneho, napríklad Eriku Judínyová alebo nejakú podobnú paródiu ženstva ) - a pravdaže bez nadprirodzeného zásahu - len kvôli nejakým "citom". .... "Miláčik, jediný pre koho ste výnimočná, ste Vy sama." ( a samozrejme ešte muž, ktorý Vás miluje, čo už ale tá stará krava zabudla doplniť...)

Typická slovenská klasika, ktorá sa za každých okolností venuje životu na slovenskom (pardon, hornouhorskom) vidieku, pretože len tam je to "pravé slovenské", spisovateľovi známe a filmárovi ľahko prístupné. Modernizmus románu sa do filmu až tak nepreniesol, je to film pekný a zvlášť emocionálny, ale až príliš tradičný. Priviedol ma k úvahe o odlišnom starnutí filmu a literatúry. Dnes, pri všetkých tých veľkolepých vojnových filmoch, je ŽIVÝ BIČ dobrý predovšetkým k uvedomeniu si, čo za vojny obnášal život v zázemí, že to tiež nebolo med lízať...

Toto je proste stále rovnako parádne. Raketový vstup Johna Woo do Hollywoodu, kde mu rasistickí židáci ponúkli len ultralacný béčkový scenár a nedovolili mu dosť krvi. Ale keby boli všetky ultralacné béčkové scenáre s málo krvou zrežírované tak božsky, asi by som sa už nikdy nepozeral na žiadny umelecký film. Vo svojej dobe sa mu výraznou jasnosťou štýlu v službe primitívneho scenára vyrovná iba LEON a BAD BOYS.

Po variácií na VOTRELCA s príchuťou HELLRAISERA menom HORIZONT UDALOSTÍ, variácia na UNIVERZÁLNEHO VOJAKA korenená BLADE RUNNEROM... Ale nie horšia. kľudne sa postavím proti všetkým, pretože s LÉGIOU SKAZY nemám vôbec nijaký problém. Vyzerá dobre a všetko v nej dáva zmysel. Prekvapuje jedine, že planéta na skladovanie odpadu má dýchateľnú atmosféru, ale to sa dá, podobne ako neprítomnosť recyklácie, pochopiteľne očakávať od ľudskej nátury zapletenej v korporačných štruktúrach, hlavne po sprístupnení nových ložísk rúd vo vesmíre a prípadnom vynájdení terraformingu. K otázkam psychológie a organizácie spoločnosti sa výstižne vyjadruje užívateľ "monolog". Pravdaže to nie je žiadne sofistikované veľdielo, ale nič také snáď nikto ani neočakával a keď už sme pri tom - otázky vojenskej etiky sú tu riešené rozhodne dôslednejšie než vedecké problémy pohonu vesmírnej lode vo vyzdvihovanom HORIZONTE UDALOSTÍ...