SeanLSD

Rozmýšľam, či to nie je náhodou najlepší Bebjakov film - myslím v kontexte. Keďže slovenská kinematografia sa ešte stále nemôže ani náhodou považovať za kvalitnú, vyzretú či originálnu, musíme jej diela/produkty hodnotiť v porovnaní so vzormi, ktoré nasledujú alebo napodobňujú. V žánri televíznej rozprávky sa O ZAKLIATOM KRÁĽOVI A SLEPOM MARTINOVI vyrovnáva aj zahraničnej televíznej produkcií a drvivú väčšinu domácej (českej a slovenskej) hravo prekonáva...

OH YEAH, Zlý Trip dostal nový rozmer a Nick Cage je (-Boh-) nesmrteľný! Halucinogénny revenge slasher už po MANDY nikdy nebude ako predtým! Toto sú svojim spôsobom všetky šialené vízie sveta dohromady. Úhrančivé, hypnotické, mystické, manieristické, šialené, trashové, ujeté... prívlastky nemajú konca kraja... Ja zas tieto veci až tak náruživo nesledujem, ale osobne som niečo tak zle psychedelické a zábavne choré nevidel odkedy Rob Zombie prišiel na scénu s DOMOM TISÍCICH MŔTVOL. Akurát toto vzniklo, keď si to rozdával v Horách šialenstva s Barkerovými cenobitmi. Jedinečná a ultimátna autorská vízia (kto tvrdí, že tu Cosmatos farebnými filtrami maskuje nízky rozpočet, absolútne nič nepochopil), ktorej v mojich očiach škodí len to (podobne ako v MIDSOMMAR), že v druhej polovici ide žánrovo predvídateľným smerom. Ale aj to robí tak svojsky verne svojim princípom, že nevystúpiš z obráteného vyvráteného sveta, kde bolesť je krásna a Ježiš je Ancikrist. Lebo farby sa zbláznili a krv horí. A GHOST RIDER sa smaží v pekle od závisti. PS. - Inak geniálna labutia pieseň predčasne zosnulého (a geniálneho) Jóhana Jóhanssona. PS. 2 - Na záver súkromná poznámka, že som z nedostatku iných možností pred začiatkom a v očakávaní seriózne uvažoval líznuť si kyseliny... – a doteraz neviem, či sa mám tešiť alebo smútiť, že som tak neurobil... PS. 3 - Jirka JFL trefne pripomenul Jodorowského: ("Žiadam od filmu to, čo väčšina Severoameričanov od psychedelických drog.") PS. 4 - CHEDDAR GOBLIN !!!

Po FARBE Z VESMÍRU som si uvedomil, (priznávam, že veeľmi oneskorene), že Nicolas Cage nie je ako ostatní herci... - nie, že Nicolas Cage ani nie je ako iní ľudia! Myslel som iných kvalitných a obľúbených hercov, bývalé prvotriedne hviezdy, čo posledné roky až desaťročia padajú do sračiek a človek/divák/fanúšik sa môže len dohadovať, prečo to robia... Myslel som, že Nick Cage tiež nezadržateľne kĺže do lacnejších béčok až podpriemerných shitov, lebo proste nemá na výber... ale až teraz nedávno mi došlo (opäť priznávam, že trestuhodne neskoro), že tie tituly, čo si vyberá, nie sú proste áčkové drahé blockbustery a nejaké priamočiare mainstreamové oscarovky úplne schválne! Lebo jeho herecké schopnosti sa nezmenšili, len sa vyvrtali do úplne iného levelu, skoro až dimenzie. A že ešte aj tie tituly, čo si evidentne celkom náročky a cielene vyberá, sú kurevsky zaujímavé, filmársky často veľmi kvalitné, prudko zábavné až podvratné diela – a že moja 20-ročná ignorácia jeho tvorby musí skončiť! ____ Pravdaže, všetky vyššie spomenuté prívlastky platia niekedy viac, niekedy menej... a MEDZI SVETMI je skôr taká nezávislácka produkcia kombinujúca sociálnu realitu s fantaskným motívom... – ale nie je to vôbec špatné. Hlavne ak nepozeráte trailery, nečítate synopsy a vôbec netušíte, čo sa deje! (No a ja zastávam názor, že filmy sa majú pozerať práve tak.)

Po x rokoch, odkedy ma ČERVENÉ ČRIEVIČKY nechali v nemom úžase, iba druhý film dua Powell - Pressburger. Takže očakávania boli veľké - ale zámerne som si nič vopred nezisťoval, absolútne som netušil, do čoho idem. Výsledný zážitok bol o to ohromujúcejší. Ťažko povedať, o čo ide bez totálnej popisnosti, takých filmov mnho nie je a v súčasnej kinematografií pochybujem, že by som našiel ekvivalent... Ostatne ťažko určiť už i len žáner.. OTÁZKA ŽIVOTA A SMRTI je filozofická melodráma a súčasne alegorické fantasy, ktorým okato, ale aj v rámci príbehu organicky, rezonuje otázka anglo - amerických vzťahov. Okorunované je to samozrejme vizuálnou podobou a hrou s farbami, ale aj prehliadka výrazných hereckých typov stojí za to.

Uznávam, že kinoverzia môže byť trochu (aj hodne) nezrozumiteľná, ale na zábavnosti jej to neuberá (a na zaujímavosti vlastne pridáva). V predĺženej sa to už potom ale poskladá a svojim spôsobom je tam všetko podstatné z knihy (aj keď toho dosahuje vyčúraným - teda lacným a chytrým súčasne - trikom voiceoverov čítajúcich vnútorné myšlienky postáv)  Zaujímavé pritom je, že u Lyncha mi aj veľké hyzdenie knihy nevadí spolovice tak ako u Villeneuva drobné odchýlky. Asi že je to také hodne autorské a uletené a neprestáva v tom až do konca prekvapovať. Pozrel som si túto DUNU po rokoch kvôli novej adaptácií a musím povedať, že čo ma kedysi v detstve absolútne uchvátilo svojou víziou naozaj INÉHO, účinkovalo ešte aj dnes podobne, aj keď v hodne "cheesy" zmysle.

Pietne dodržaná rovnováha medzi tým, ako sa zavďačiť čitateľom Franka Herberta a zároveň uspokojiť divákov, ktorí o Dune nevedia nič, je najväčšou kvalitou. Množstvo kolosálnych vychytávok, pravdaže, výborné jednotlivosti... – ale celok, ten je vlastne taký, ako som aj čakal... – studený a jednotvárny. Pomalý. Strnulý.. Tu sa ospevuje, ako je rejža dôsledný vo svojej vízií a nikomu z nej neustupuje, ale ten človek nie je schopný v celom rozmáchlom epose jediný krát zmeniť tempo ani náladu! V tom, ktorú z možností podania tvorcovia zvolili, cestou akého ladenia toho komplexného príbehu šli, teda ťažkotonážnej fatálnosti, ťahali ten dej dobre. Ale taký dlhý film by zniesol aj viac životnosti či zmien než tie dve polohy, ktoré ponúka. (a jeho dramatický oblúk tiež mohol byť, ehm - dramatickejší!) Sústredenosť na víziu neznamená, že to má byť celé strnulé a nemenné... - veď jedným z najsilnejších aspektov tej fenomenálnej knihy je neustála zmena a prekvapenie! Kde je politika, ekológia, psychológia ? Vysrali sme sa na ne! Kde sú halucinačné a prorocké vízie ? Villeneuve vo svojej konvenčnosti tam hodí pár obrázkov a nechá hercov v dlhom zábere zmätene čumieť na víriaci piesok, to ďakujem pekne teda! Apropo – herci! Herci sú ok, robili s tým neživotným podaním, čo mohli. Postavy pritom síce dostali svoj priestor, ale podobne ako celý film sú s výnimkou ústrednej dvojice (Paul a Jessica) jednopolohové. A toho Kynesa neodpustím! (Aby bolo jasné, v knihe je to už starnúci planetológ a otec Chani.) Keď už sa kasám vernosťou predlohe, takýto genderovo (a rasovo) korektný ústupok si nedovolím (ako keby tam aj bez toho nebolo dosť silných ženských postáv) - za toto by som ich nakopal. Inak to kľudne mohlo trvať ešte 100 minút a dať to celé, s gradujúcim tempom a haluzami druhej a tretej tretiny si Denis v druhom filme aj tak neporadí. Akcia mu príliš nejde a keď sa v monumentálnom finále pokúsi o ešte väčšiu kolosálnosť, bude to už akurát smiešne. Takže aby som to zhrnul - Pohrebný Villeneuve proste neprekvapil. Jeho DUNA je vizuálne zaujímavá adaptácia, ktorá vôbec ničím neprekvapí. Je to len vyrezaný príbeh o vojenských, fašisticky usporiadaných, klanoch korzujúcich vesmírom a súperiacich o zisk/česť/prestíž v úplnom barbarstve. Ak niekto povie, že sa to lepšie sfilmovať nedalo, ľutujem ho. To Lynchova verzia je úplne iná kávička! Táto aktuálna nie je napokon žiadny zázrak, iba naozaj snaživé prepisovanie a nejaký ten chladný dizajn. A keď to zase za 10 rokov skúsi nejaký iný tvorca, s iným prístupom, nebude mi to ani v najmenšom vadiť...

"Musíme veriť, rešpektovať zákony fyzikálne a nebáť sa!" __ Až kým som nevidel ĽALIE POĽNÉ, považoval som SLÁVNOSŤ za najlepší slovenský film v jeho dejinách. __ Úžasná juhoslovenská bakchanália, na míle vzdialená všetkým tým vážnym, ťažkopádnym a melodramatickým domácim filmom pred ním aj potom. Film, z ktorého mi je dobre, pri ktorom mám radosť, ktorý mi dáva pocit, že život je fajn. Koľko je takých v histórií slovenskej kinematografie ? (Päť a pol. Doslova!) __ "Ale ja som nebol. ani ma nevolali, a ani som neprišiel. Ja som triezvy! - A to ja už zasa nie!" __ Parádna oslava prostej ľudskej existencie z časov, kedy dedina ešte skutočne žila. Niekto by mohol povedať, že také časy nikdy neboli, že sú len filmovým zázrakom, ale ja som na juhoslovenskej dedine vyrástol a viem svoje... __ Babindolský Rubín, slovenské palmy, 8 šantivých dcér a Hostinec u Dvoch krčiem... to je kult. __  K tomu Vincent Šikula v jedinej svojej filmovej roli muzikanta a mladý chudý Julo Satinský. __ "A je písané, aby  syn človeka (Elo Havetta) v roku tridsiatom veku svojho prvým zázrakom sa zjavil a slúžil radosti."

Do minulého týždňa som si celé roky myslel, že najlepšie slovenské filmové dielo je SLÁVNOSŤ V BOTANICKEJ ZÁHRADE... ___ Nikdy by som neveril, že slovenská zem urodí takýto film. A zvlášť tam-od-nás z juhu. Ešte teraz som v šoku, že ĽALIE POĽNÉ existujú - že na filmovom páse máme aspoň jedno takéto zjavenie. Je to úchvatná chvála bláznovstva, oslnivá oslava života a južných polí a životodarného leta na rovine. Elo Havetta je jeden jediný, kto kedy naozaj geniálne tvorivo zachytil bezstarostnú letoru našej úrodnej nížiny.

Ani Škandinávcom to vždy nevyjde... a niekedy sa ten ich zmysel pre podivný, absurdný a čiernočierny humor dostane tak ďaleko, že už zrejme definitívne prestáva byť humorom. Alebo to nebola komédia ? ___ Je pozoruhodné, že Jensen, ktorý napísal celý kopec dánskych filmov všetkých žánrov, si pre svoje autorské projekty vyhradzuje len tie ďaleko najbizarnejšie a najúchylnejšie námety. Akoby mu iné ani nestálo za réžiu.

Kedy sa vám naposledy stalo, že ste chceli pozrieť nejaký film, pustili ste si ho a až po jeho skončení vám došlo, že ste videli film iný ? Mne dnes - ale nakoniec zas až tak iný nebol, už len tým, že obe zamenené diela majú toho istého tvorcu aj tých istých hercov... Až ku koncu mi začalo dochádzať, že film bol proste zle označený a ja zrejme nesledujem RYTIEROV SPRAVODLIVOSTI.