SeanLSD

Film tvorí napoly stručný výťah zo skvelej knihy Petera Wohllebena Tajný život stromov a z druhej polovice vysvetlenie práce vedkýň z University of British Columbia dokazujúcich jeho tvrdenia vedeckými metódami. Slabinou je málo obrazového a grafického materiálu, ktorý by tie úžasné informácie sprevádzal - polovicu celej stopáže tvoria hovoriace hlavy pár ľudí. Ich nadšenie a lásku k stromom však absolútne zdieľam, takže dúfam a verím, že ich práca a osveta zasiahne čo najširšie publikum.

Rozhodne to nie je nezaujímavý námet... - len to spracovanie je také nejaké... melodramaticky archaicky nenápadité.. - a Exupéryho aj Kilmera je minimum. Naopak maximum je zabijáckych veľhôr nezlučiteľných s životom a každopádne veľký rešpekt oddanému poštárovi, čo sa nehodlal vzdať a ešte aj pri pokuse o peší prechod zasneženými Andami bez rukavíc sa pokúsil so sebou potiahnuť vrecia s poštou, aby už 10 dní po tom, ako zázrakom a odhodlaním prežil, znovu sadal do lietadla plniť svoje poslanie.

Najmenej známy Annaudov film z toho jeho 20-ročného tvorivého obdobia, kedy každých pár rokov prišiel s nejakým prepracovaným filmovým zázrakom, dlho unikal aj mne. Keď ma konečne oblial jeho dusný orientálny senzualizmus a lenivá dekadencia neskorého kolonializmu, len som sa tak vyžíval v tom nevzrušenom tempe a vzrušenej sexualite, kde je každý záber dokonale vytieňovaným aktom alebo vťahujúcou impresiou medzivojnového Vietnamu. Réžia prvej polovice filmu je úžasne citlivá a presná, predstavitelia sú úžasní (a naozaj sexy) a atmosféra je horúca ako saigonské ulice alebo láska vášnivej tínedžerky... lenže potom sa MILENEC zasekne v stojatých vodách Mekongu - a v druhej polovici sa už nestane vlastne nič. Ani vývoj postáv, ani prehĺbenie ich psychológie alebo odhalenie pozadia, ani rozohratie rodinných drám, ani rozvinutie niektorého aspektu príbehu, súvisiaceho s rasovými či sociálnymi otázkami danej doby, času a miesta. A v takej situácií začne byť to tempo, ktorým sa príbeh sunie k nevyhnutnému záveru, smrtiace - pričom odvolávať sa na vernosť predlohe nejde, keďže tá údajne vôbec na popise erotických scén nestavia, či ich hádam ani neobsahuje...

Silný životopis, ktorému škodí réžijná suchopárnosť (podobne ako u staršieho Sandbergovho projektu KON-TIKI) a prospieva už tradičná severská ochota k objektivite. Namiesto glorifikácie legendy, ktorá by sa pri protagonistovi s takou vôľou a zásluhami dala očakávať, tu máme relatívne dosť kritické zobrazenie slávneho polárnika, ktorý v ceste za svojim snom neváhal obetovať všetko (a všetkých), vrátane seba. A uspel - v jednom aj druhom...

Neuveriteľne otravný film! Len s najväčším sebazaprením som vydržal do konca, nech zistím, či tam bude niečo, kvôli čomu je z neho tak milovaná klasika. Po pôvabných PRÁZDNINÁCH V RÍME som od RAŇAJOK očakával minimálne niečo podobne rozkošné, ale nie. Kým PRÁZDNINY sú skrz-naskrz nenásilne romantické (pritom založené na podobne jednoduchej zápletke), ale s realistickým koncom, RAŇAJKY sú celkom neromantické, ale s presladeným a v zmysle Hollinho charakteru totálne nevierohodným záverom. Audrey tu síce zaujímavo svojsky hrá zaujímavo svojskú postavu, ktorá ale vlastne nie je zvlášť sympatická, keďže ju zaujíma jedine to, ako si nafrnknúť boháča a jej parťák je až príliš americký - taký hezounský panák proste, žiadny Gregory Peck či Peter O´Toole. Ostatné postavy sú vyslovene protivné. V pátraní po tajomstve toho, prečo sú teda RAŇAJKY U TIFFANYHO také slávne, som si musel prečítať knihu... A hoci vysvitlo, že napriek rozdielom sa jej film vcelku drží, súhlasím s Trumanom Capotem, ktorý ten film neznášal - pričom svoje dielo pokladal za hlboké. Zásadných rozdielov je tam viac - ale podstatný je asi hlavne absolútny záver - teda jediný, ktorý mnou vo filme pohol - a zároveň ma proti nemu ešte viac popudil. Opačný záver knihy totiž pohýna omnoho viac a má pre celé dielo, ale hlavne postavu Holly, zlatokopky s osobnosťou, aj nejakú tú zmysluplnosť. Tuto to Hollywood so svojou mániou pre happy-endy ťažko posral - a režisér, svojou podstatou komediograf, tomu tiež veľmi nepomohol.

Rozkošná romantická komédia, skoro o ničom - a práve to ju robí nesmrteľnou. Ukazuje totiž, že to nič, ktoré často až nevšímavo zažívame, je možno úplne nedostupným snom tých, ktorým závidíme ich moc, slávu a peniaze. O to viac keď je tá príjemná stránka každodennosti podaná v podobe talianskeho dolce vita. Iba skoro o tom je tento film... - a pravdaže o kúzle Audrey Hepburn, ktorá tu akýmsi záhadným spôsobom stelesňuje všetko roztomilé, čo je ukryté v ženách. (Čím ale nechcem nijak marginalizovať charizmatického sympaťáka Gregoryho Pecka, božechráň!) Audrey tu vstúpila obrovským, a súčasne nenápadným, až nesmelým, krokom medzi nesmrteľné filmové hviezdy. Už hneď táto jej prvá hollywoodska úloha bola odmenená Oscarom. Podľa mňa nie ani zato, ako to zahrala - ostatne sama vždy vyhlasovala, že hrať nevie - ako geniálnym castingom, ako samotným svojim zjavom, ako ním do tej role zapadla, svojou prirodzenosťou, tak odlišnou od toho, čo vtedy - a ostatne zväčša aj dnes - vo svete filmového pozlátka funguje. Do PRÁZDNIN V RÍME som nechápal, čo na nej všetci majú.. - až v tomto filme som aj ja celkom prepadol jej úsmevu a musel uznať, že hoci v ostatných svojich hitoch mala osobitý štýl, v Ríme mala aj neodolateľné kúzlo, ktoré som už v žiadnom ďalšom jej filme nepocítil. P.S. - Významným plusom filmu je takisto nezvykle realistický záver, na ktorý od Hollywoodu rozhodne nie sme zvyknutí.

Nečakane vydarená kombinácia romantickej komédie a lupičského filmu - alebo skôr lupičskej komédie a romantického filmu ? Každopádne výborný mix so skvelými predstaviteľmi a inteligentným scenárom. Údajná charizma Audrey "predsa nebudem kradnúť niečo, čo mi nepatrí" Hepburn ma síce nechávala chladnou, a tie jej neuveriteľné účesy a kreácie sa mi až protivili, ale úloha rozmaznanej dcérky roztržitého boháča jej sadla perfektne a bol som až prekvapený, ako ma dokázala rozosmiať. A Peter O´Toole jej pritom viac než zdatne sekunduje.___ "Kde ste sa nachádzala na počiatku 16. storočia ? - "Neviem, ale takto som sa neobliekala!"

Zbal prachy a vypadni po allenovsky. Woody ešte v plnej sile a nápadoch, zo začiatku doslova geniálne, potom jemne spomaľujúc až k trošku dýchavičnému koncu, ale stále parádna prvotina.

Film, ktorý vám ukáže, aká dôležitá je elektrina... - ale o koľko dôležitejšie je modré nebo. ___ Uživateľ Kordus nemá pravdu – tento film natočili rovnako tak iba pre neho, ako iba pre mňa. Nie že by som nemal výhrady... ale nechce sa mi lamentovať, koľko premárneného potenciálu tu bolo, skôr sa mi chce zvýsknuť – hurá! (a vrhnúť sa do prvého kanálu za dobrodružstvom). Oproti tradičnému fantasy, moderným young adult dystópiám a detskému filmu ako takému je MESTO EMBER tak originálne a svieže, že hotová paráda... – je to fantasy, ktoré je skôr sci-fi, namixované so steampunkom, skoro už iba krôčik k sfilmovávaniu „new weird“ žánru mestskej fantasy zahadzujúcej všetky tie otravné tradičné propriety žánru. Prvá časť EMBERU (ďalšie časti ságy neboli sfilmované) je skvelý zážitok, ktorého neúspech nedokážem pochopiť... (Komentár z roku 2008) PS - O desaťročie neskôr sa snáď vďaka úspechom knižných trillógií Metro od D. Glukhovského a Silo H. Howeyho hádam v tomto podzemnom dystopickom subžánri blýska na lepšie časy...

„Od toho, ako dokážeme rozvinúť svoju fantáziu, závisí naše prežitie.“ Michael Ende ___ Vymýšľať si je niečo iné ako klamať. Namiesto ďalšej otravnej digitálnej fantasy krásny detský film o sile fantázie a jej liečivých účinkoch, ktorý doplatil na nevhodne zvolenú a zacielenú kampaň, ktorá každého oklamala a nikto tak nemohol byť spokojný. ___ Celkove sa mi ani ale ten film ako celok moc nezdal. Nevadila mi absencia dramatických efektov, ale nenápadná réžia a zlá dramaturgia. Usúdil som, že kniha musí byť nádherná a že pri lepšej adaptácií by som od polovice plakal ako rieka a nakoniec by som rozcitlivený vyskočil z okna, vážne očakávajúc, že vzlietnem a ak nie, tak to celé vôbec za nič nestojí. Možno je to tým, že som tiež nosil veci po druhých a vyrastal bez telky...? - mno, dnes to beriem ako výhody, ktoré ma naučili, že fantázia nielenže nepozná hraníc, ale ani ničoho, čo by ju zastavilo! Po filmovej stránke dosť sklamanie, ale čo tam po nej ? ___ Hlavný hrdina, ktorý má 4 sestry a vymenil by ich za jedného psa (svoju jedinú by som vymenil za svorku besných pitbulov) a život pre neho nie je veru o nič lepší, ako istého chalana, čo raz v antikvariáte narazil na NEKONEČNÝ PRÍBEH, mi v mnohom pripomenul moje vlastné detstvo. Nebolo to najhoršie, čo by sa dalo vymyslieť, ale ani žiadna sláva. A to Jessie ešte nevie to najhoršie, čo môže spôsobiť traumu aj omnoho tvrdším náturám... ___ Aj takto môže detstvo skončiť. Ale je v našej moci nikdy ho neukončiť, a navždy zostať v krajine, kde je fantázia neobmedzeným vládcom, schopným stavať celé svety.. (?) (Komentár z roku 2007)