SeanLSD

Oproti porevolučným rozprávkam je to zábavný skvost, ale v porovnaní so svojimi staršími legendárnymi kúskami tu Zeman badateľne poľavil, scenáristicky aj režijne.

Opustiť minulosť po 10 rokoch spracovávania skorohistorickej látky by bolo riskantné aj pre menej nadaných tvorcov, ale Hřebejkovi a Jarchovskému sa presun do súčasnosti podaril brilantne - pri zachovaní receptu obsahujúcemu rovnako ostré tóny ako aj láskavý prístup k človeku. HOREM PÁDEM sa yrovnáva so závažnými témami, ale najlepšie mu ide opäť prepletať rozmanité ľudské osudy zaujímavo vykreslených a životných postáv. Nedostatky v réžií pri snahe o „modernosť“ a nevyváženosti scenára vyrovnáva štandardne dobrý herecký ansámbl, ktorý je takmer vždy hrou na istotu.

Škoda. Tento film končí práve vtedy, keď začína byť naozaj brutálne zaujímavý. Z vedomia, že z neho vystrihali viac než tretinu stopáže, sa mi chce plakať. Ktovie ako by to vyzeralo s ňou, ale bez nej to je dosť dlho iba o krásnom dizajne Horizontu udalostí a celkom hustej atmosfére (ktorá sa ale nijako nebuduje iba jednoducho je prítomná a všetko je tu akosi príliš hrr, hneď hotové). Až do samého záveru ale ani dosť krvavé, ani dosť psycho. Ani dosť sci-fi, lebo vysvetleného či vedeckého je málo (akurát nejaký ten pohon čo nás hodí do čiernej diery) a celý dej kopíruje schémy z tuctov B-čkových sci-fi hororov počínajúc VOTRELCOM, a ani dosť horor, lebo toho pekla je prekliato málo! (pričom zo šialene strihaných halucinácií sa zdá, že by tam aj Cenobitom Clivea Barkera zaplesali srdiečka). Chcem vidieť pôvodnú verziu!

No, nápad to nebol zlý, hoci za originalitu by som ruku do ohňa nedal. Téma o prekliatom filme by sa dala spracovať poriadne drsne alebo s veľkou nadsádzkou, ale keď sa námetovo ( relatívne ) sľubný, ale réžijne veľmi podpriemerný film začal topiť v tých najotrepanejších klišé, takmer som sa chytal za hlavu. - To si snáď zo mňa niekto robí srandu, nie ? - Ja sa síce vydesím aj pri večerníčku a tak som s unaveným zvyškom zvedavosti čakal aspoň to "šokujúce" rozuzlenie . . Prekvapenie to teda bolo . . Pri filme tak slabých kvalít by mi to ani toľko nevadilo, ale keď si tam "Stelesnenie tvorivej energie filmu" začalo veselo žvaniť, tak to bolo totálne v hajzli. - Videl som už všeličo, ale mohol niekto TOTO myslieť vážne ? - Akoby som naozaj za kamerou videl partu rozšantených študentov, ktorí si povedali, že idú stvoriť tú najnemožnejšiu a najnepoužiteľnejšiu sračku. Za čo udeliť aspoň jedinú hviezdičku ? Za celkom pekný záverečný roztápací efekt, hlavnú hrdinku, ktorá vyzerala ako blonďatý klon Neve Campbellovej alebo za Kylie Minogue, ktorú som si ani nevšimol ? Mohli by sme sa pozastaviť nad myšlienkou, že tvorcovia chceli iba zábavnou a odľahčenou formou poukázať na skutočné nebezpečenstvo z "tvorivej energie filmu" . . . Každopádne, kritizovať vie vraj každý a kto niečo neskúsil urobiť, nech je radšej ticho. Keby sa mi ale náhodou podarilo takéto veľdielo, asi by som ho tiež preklial . . .

Čoho je príliš... no donekonečna sa to znášať nedá. Ach, tie skurvené medziľudské vzťahy. Sledujúc slovenské seriály, človek má pocit, že to najhoršie čo sa mu môže stať, je žiť medzi ľuďmi, nebodaj dokonca v rodine, a čim početnejšej, tým horšie ! To mu totiž hrozí všetko, čo tak dobre poznáme, tak prečo sa na to, kurva, mám pozerať ešte aj v bedni na polovici kanálov ?! - ak je to navyše neprirodzené, teatrálne a v idiotskom, nastajlovanom módnom balení pri akciovej cene v štýle čo najviac kvantity, a na kvalitu serte, veď niečím tie regály gigantických hypermarketov napchať musíme. Áno, a bohužiaľ, tieto seriály veľmi dobře, hoci iba čiastkovo, vystihujú mentalitu mnohých obyvateľov súčasného Slovenska.

Rozmýšľam nad tým, čo nám vlastne táto dôkladná rekonštrukcia pokusu postaviť sa molochovi moci dáva ? Je to pripomienka alebo varovanie... – či symbolický akt odplaty – zadostiučinenia – spravodlivosti a veľká ľudská tragédia, čiastočka v rámci neľútostných hier dejín. Dobový medailónik o upozadených udalostiach, slúžiaci ako vizitka nemorálnej doby. Každodenné individuálne hrdinstvo je to, čo si (aspoň naoko) vážime – charakter tých nemnohých pár ľudí, ktorí sa potom stávajú morálnymi arbitrami. Z jednej strany je pri toľkom množstve českých retro filmov až prekvapivé, že sa tejto témy doteraz nikto nechytil, ale pozornejší pohľad ukáže, prečo. Väčšina tých filmov sa totiž odohráva iba na pozadí historických udalostí, alebo ešte lepšie iba zasadených v dobe, aby sa autori nemuseli namáhať s nejakým bádaním. Preto má Štěpánova činnosť veľké plus. Vlastný, centrálny dej - prípad s pokusom o žalovanie poslanca Nového za urážku na cti Palachovou rodinou má scenár preštudovaný do najmenšej podrobnosti, ale dobové reálie už také presvedčivé nie sú. Extrémny detailizmus v jednom a chýbajúce širšie súvislosti v druhom parádne maskuje réžia. Ostrieľaná Hollandová drží opraty filmového remesla výborne... - možno až príliš. Tá réžia je strašne výrazná a viditeľná a nie som si istý, či ešte slúži príbehu a precíteniu alebo exhibuje. Želaného efektu rozhodne dosahuje.. - je to tiesnivé, dusivé, rozčuľujúce. Lenže až príliš. Situácia je permanentne vyhrotená, kulminujúca, nie je tam priestor na výdych.. - a to podľa mňa nezodpovedá vtedajšej realite. Plus osobne mi tam dosť nesedí Pauhofová, a či už ide o nevhodný typ alebo osobnú preferenciu, je to ďalší značný problém s prežívaním, keďže z obrazovky skoro nezlezie, keďže jej postava je najrozpracovanejšia a keďže poznáme jej skutočný predobraz...

Polovica 80. až polovica 90. rokov bola zlatou érou týchto veľkých filmov o zmyselnosti a erotizme, tematicky od prachsprostých obtiahnutých vlhkých oblečkov kdekade tancujúcich a ľahkých vlnivých a odhaľujúcich vo fatálnej romantike až po husté freudovsky-psychologické nakladačky a reflexia spoločenských zmien v postavení pohlaví. Najviac ale fičali úchylky, čím zvrhlejšie a bizarnejšie, tým lepšie. Rozvracačské, problematické, burcujúce, dráždivé. A pokiaľ sa pamätám, alebo som videl, nikto to nedokázal s takou intenzitou ako Polanski v tom majsterštyku. Dobre si pamätám, čo HORKÝ MESIAC porobil s mojim mladistvým erotizmom v dobe, keď som si mohol tak najviac ulietať na bikinách v Baywatchi.

Nepristupoval som k HOSTITEĽOVi s predsudkami, práve naopak - oproti idiotskému námetu ságy TWILIGHT sa mi ďalšia kniha Stephanie Meyerovej zdala pozoruhodná, originálna a príťažlivá. Andrew Niccol prejavuje zase už od svojho geniálneho debutu mimoriadny talent pre tak trochu "iné" sci-fi, než je dnes obvyklá efektná hollywoodska naháňačka a zdal sa mi pre túto látku ako stvorený. V prudko vyhranenej nálade okolo filmu i knihy som ignoroval haterov aj naivných obdivovateľov (či skôr obdivovateľky ) a tešil sa... - ale beda ! ___ Základná otázka znie : Ako sfilmovať vnútorný monológ ? Menej originálne a otravnejšie než schizofrenickým voice-overom s kamerou pripútanou k hereckému predstaviteľovi sa to asi nedá, a človeka trochu súdneho či filmu znalého to musí popudzovať bez ohľadu na to, na ako talentovanú, sympatickú či príťažlivú hereckú tvár sa pritom pozerá. A ak z takéhoto vnútorného dialógu pozostáva väčšina knihy ( čo je dojem, ktorý som z nej zbežne získal a považujem to pri nej za hlavnú kvalitu ), aký iný zmysel má prevádzať to na obraz okrem vytrieskavania ďalších peňazí z populárneho fenoménu ?___ Že sa NIccol zapredal a jeho zostupná kariérna krivka skončila v lepkavom komerčnom bahne, je jedna vec, ale fakt, že filmu taký talent ako on nedal príťažlivejšiu formu a nejaké nápady, akoby jasným hlasom kričal, že sa mu do toho akosi nechcelo. Možno bolo aj jemu proti srsti Meyerovej sektárstvo, ktoré aj z tohoto diela vyzývavo trčí von. Nech však už komunitu odlúčenú od civilizácie propaguje ako chce, zaujímalo by ma, ako to tam majú s polygamiou, že je celé jej dielo hlavne a predovšetkým o rozpoltenosti medzi dvoma láskami k mužom. Možno tam nakoniec taká spokojná nebude... Je však pravdou, že v HOSTITEĽOVI podložila túto svoju dilemu príbehom, ktorý jej dával ďaleko väčší zmysel a opodstatnenie, než v primitívnom TWILIGHTE.. Je totiž evidentné, že nad ostatným príliš nerozmýšľala, a koniec-koncov aj jej polemizovanie o vzťahoch, ktorým nedokáže dať skutočnú hĺbku a zostáva v rovine pubertálnej ( a zásadne dvojitej ) náhlej osudovej fascinácie, vníma zrejme podobne ako jej o generácie mladšie čitateľky, totiž extrémne naivne a zjednodušene. ____ Nemôžem si pomôcť, ale fandil som mimozemšťanom - aj napriek ich debilnej sterilite - pretože ten zľahka nadhodený, klíšovitý románik ma nedokázal presvedčiť o nejakej zásadnej hodnote ľudských citov alebo vyššom postavení v porovnaní s ideálnym svetom mimozemských Duší. Až postava strýka mala v sebe skutočné ľudské teplo a s jeho príchodom na scénu si ľudstvo začalo získávať nejaké sympatie... ___ Pravdu povediac, napriek pozitívnemu naladeniu dostával som sa do toho filmu tisíckrát ťažšie, než Duše do svojich Hostiteľov ( a chcel by som vedieť, ako ich invázia dokázala vôbec začať, keď na Zem dorazili tie éterické mnohonôžky zavreté v kovových puzdrách ) - a nebolo to z nezáujmu - tá téma sa mi páčila a je mi blízka - ale jednoducho preto, že to NIE JE dobrý film. Že som sa s ním napokon aspoň ako-tak zmieril, je zásluha Johna Hurta a meditatívnej Pintovej hudby, a hoci prišla i chvíľa doslova vynúteného pohnutia, ťažko zabudnúť, že veľkú časť stopáže som sa vyslovene NUDIL. Stručne a jasne - čiste literárna látka vedúca k nezvládnutému ( a v akomkoľvek prípade ťažko zvládnuteľnému ) upatlanému filmu. Drina.

NO TY VOLE ! Nezvyknem podliehať predsudkom ( aspoň sa o to snažím ) a nemám rád, keď niekto niečo hodnotí bez toho, aby na vlastné oči zvedel, o čo ide, zároveň ale priznávam, že tento projekt som mal zaradený bez toho, aby som videl čo len sekundu. To už nie je iba o senzácií, nemorálnosti a sociológií. Stačili upútavky, aby bolo jasné, že tu končí sranda, páni ! TV JOJ už hodne dlho prekonáva samu seba v neprestajnom klesaní úrovne v akomkoľvek význame, aby v HOTELI PARADISE dosiahla pomyselné, maximálne dno, poriadne sa doňho zavŕtala a vyliezla so svojim rajom kdesi na opačnej strane planéty. ___ Neodolal som napokon aspoň letmému pohľadu na tých narcisov a kurvičky, predvádzajúcich tú najhoršiu stupiditu dnešného sveta. Kurva, čo už sú toto za sračky ? Pomýlené a zvrátené, ale pritom nekonečne nudné a nezaujímavé. To, že svet je plný takýchto ľudí, neznamená, že z nich telka má robiť hviezdy = vzory a dávať im za to ešte peniaze. NESMIERNY ODPAD, ODPAD ODPADOV. Pri pohľade na túto bezbrehú poburujúcu stupiditu už čakám iba na to, kedy sa stane realitou vízia b-čkových sci-fi filmov a my sa budeme pozerať, ako si tam za búrlivého potlesku a výskania súťažiaci odrezávajú hlavy...

Videné asi v roku 2003, keď som ešte nevidel príliš mnoho zombie filmov, takže mi to ešte neprišlo zúfalo otrepané a nevedel, že Uwe Boll je "najhorší režisér sveta", na ktorého filmy mám dopredu pozerať ako na mor. Ani som si celkom neuvedomoval, že sa bavím práve na tom, ako je to všetko neuveriteľne prestrelené, priam neodolateľne dementné a pri celkom dobrej vizáži nadšenecky amatérske. Ale bavil som sa a to je hlavné. HOUSE OF THE DEAD prebehne raz-dva, ešte skôr, ako si človek stihne uvedomiť svoje nadchnutie stupiditou, a ja som mal pocit, že to bolo zámerom. A v pamäti sa mi napodiv zaryl ako máloktorý aj z omnoho lepších filmových diel, pamätám si na všetky tie uletené scény a chcene či nechcene vtipné hlášky. Hovoril som si vtedy, je to podľa videohry, chceli to natočiť ako videohru, filmové zákony idú stranou.Tým, čo hrajú hry, sa to asi bude páčiť ešte viac...