SeanLSD

Tak ja mám jasno! Toto je najzaujímavejšia domáca filmová rozprávka za veľa rokov! Neuveriteľný Budařov kúsok, husársky už len tým, ako odvážne klame telom jeho názov, plagát aj trailery, ktoré sľubujú akoby niečo vtipné, milé, groteskné či fraškovité... ale dostane rozprávku, aká tu naozaj dlho nebola. Keby sa to volalo aspoň PRINC MAMÁNEK A SMRŤ, tak nepoviem, bolo by tu aspoň akési varovanie či lákadlo, pretože ako pre deti to rozhodne nie je! Čo to ale je, je veľká pecka, také bum po kotrbe konzervatívnym divákom aj tým, čo furt frflú na to, že na rozprávkovom poli nevzniká nič originálne. Premyslenosť Budařovej vízie je fascinujúca a na to, že doteraz nestál za kamerou, je jeho režisérsky rukopis neuveriteľne presný a výrazný, nielen v zvládaní tempa a miery, ale hlavne v majstrovstve, s akým dokáže preskakovať medzi humorom a hororom. Prekvapivo pestrá paleta ich foriem a vyváženosť, s akou sa striedajú, je taká, že aj taký Bebjak pri ňom vyzerá ako nejaký študentík, čo raz lepšie, raz horšie niečo odkuká. Osobne ma samozrejme dostáva hlavne ten psychedelický rozmer, ktorý proste ku klasickým rozprávkam patrí (pri starom strome mi prvýkrát spadla sánka), ale aj hĺbka príbehu a významová previazanosť tematických komponentov a symbolických rovín je že na pána! Finále u pani Smrť je už potom úplne iná filmárska dimenzia, kde som tú sánku už radšej ani nezdvíhal...  PS. Ondra Vetchý ma takto nebavil už asi... - no možno ešte nikdy!

Milé, pekné, kľudné. Solídne technicky, remeselne aj herecky. Nie je to trapas a keď privykneš pomalému tempu, je to príjemné... príjemne české... asi ako hospúdka na vsi alebo domáca buchta. Svěrákovský Jiráček vládne, hoci sa tam najmenej hodí a narúša rozprávkovú jednotu, zatiaľ čo samotný Krakonoš je jaksi nevýrazný a drží sa vzadu, aj keď má tak charizmatického a herecky schopného predstaviteľa.

Omnoho lepšie ako JASKYŇA, hoci aj len v televíznej produkcií. Čengel Solčanská tu pokračuje vo svojej tvorbe, z ktorej je evidentné, že ju nezaujíma žáner rozprávky, ale príbehu zasadeného do histórie. Fantastických prvkov je tu ešte menej ako v predchádzajúcom filme, vlastne je jediný a tento nadprirodzený motív kliatby tu pôsobí len ako spúšťač deja, ktorý sa následne celkom opúšťa. Všetko ostatné, čo nasleduje, je podriadené relatívnej historickej vierohodnosti doby, v ktorej sa dej odohráva. Už len počiatočné presné zasadenie deja do roku 1600 budí pozornosť a po (bohužiaľ nevyužitých) mikrozastávkach v rokoch 1700 a 1800 sa príbeh odohráva v reáliách doby roku 1900 a je do značnej miery založený na kontraste charakterov oboch hlavných postáv, mentálne oddelených stáročiami. Z toho vyrastá aj najväčšie prekvapenie -  vydarený a príjemný humor, to jest jav v slovenskej kinematografií naozaj vzácny! Podobne ako v predchádzajúcom filme tu defiluje dobre využitá a krásne nasnímaná slovenská krajina, ako aj množstvo postáv, ktoré sú však na rozdiel od JASKYNE zrejme vďaka prítomnosti spoluscenáristky naozaj využité a tentokrát aj do jednej perfektne obsadené a zahraté. Aj tá najvedľajšia postavička tu napokon má svoje opodstatnenie a dramaturgickú líniu dotiahnutú do konca. Práve kvôli tomu všetkému potom zarazí aj zamrzí uponáhľanosť a okatá scenáristická neobratnosť až lajdáckosť v poslednom akte na zámku. Vysvetľujem si to tým, že keďže ide o oficiálnu vianočnú rozprávku, bolo na ňu menej času než je obvyklé, keďže režisérka mala vianočný film aj minulý rok a popri tom ešte pracovala na svojom hlavnom diele - (ako inak) historickom filme SLÚŽKA. Škoda, mohlo to byť ešte lepšie, ale aj tak ma ten film naozaj potešil.

V rámci slovenskej filmovej “rozprávky” je to nesmierne svieže, ale autorkin scenár pôsobí dojmom, že by radšej robila ozajstný historický film, resp. realistické fantasy. Rozprávkových prvkov je tu pomenej a z pohľadu tohto žánru je to vlastne taká modernejšia prerábka SOLI NAD ZLATO, kde úlohu vládcu podzemia preberá samotná jaskyňa oplývajúca soľou aj drahokamami, ako symbol bohatstva a prosperity, o ktoré kráľovstvo vinou zlej vlády prichádza. Poteší kvalitne zvládnutá remeselná stránka vrátane lokácií a množstvo slušne zahratých postáv, ale ich motivácie a náhle premeny charakterov vo viac-menej realisticky podanom príbehu zlyhávajú, čo sa týka predovšetkým oboch princov a ich opakovaného nepochopiteľného konania. Väčšina ostatných postáv sa tam zjaví a budí prísľub či zdanie rozvetvených línií prepracovaného príbehu, aby sa napokon ukázala iba tradičná rozprávková báchorka, v ktorej ten ostatok zostáva iba ako kulisa.

Prvá polovica zaujme “verným historickým zachytením doby”, nech už to u rozprávky znie akokoľvek čudne, prekvapivo poeticky napísanými dialôgmi a prejavmi a intenzívnou zvonovou hudbou K. Svobodu v chytľavom rytme 80. rokov. Potom je to už “iba” tradičná rozprávka aj s jej tradičnými neduhmi, s Libušou a jej šteňacím výrazom a očnými tieňmi, ktoré nezmylo putovanie podzemím, ani mesačné plnenie studne, ozvláštnená slovenskými jaskyňami.

Edgar Allan Poe: The System of Doctor Tarr and Professor Fether, 1845.

V kontexte súčasného rozruchu okolo vlka na Slovensku veľmi aktuálne a pekné zaradenie do TV vysielania. Ináč predvídateľne ničím prekvapivé a pekné dielko na večne živú a trvale silnú tému.

Posledný Jakubiskov výtrysk. Zhúlená blbosť, v ktorej kedysi legendárny tvorca definitívne rozpustil svoju vlastnú estetiku. Definitívne nie preto, že zomrel - ostatne aj keby sa tak nestalo, ten film by nebol lepší, ako si tu poniektorí navrávajú a druhá Perinbaba by ho pochovala. To musí byť jasné už zo scenára, ktorý si "majster" napísal sám a v ktorom máločo dáva zmysel. Nevidno na ňom všetky tie roky, počas ktorých údajne vznikal... čo ale vidieť a to tak, že veľmi, je nadúvanie všetkých neduhov, ktoré sa rokmi v jeho tvorbe hromadili. Prerastené ego nášho filmového barda pozabudlo, že scenár fenomenálnej PERINBABY nestvoril sám, ale napísal ho spolu s Ľ. Feldekom (ktorý mimochodom stále žije a nechcel by som vedieť, čo si o tomto trapase myslí). Réžia je potom kapitola sama osebe. Film je veľmi príjemný v prvej časti, v "našej" reálnej dimenzií, ale prechodom do druhého sveta začne vyzerať čím ďalej tým viac kostrbato, nezvládnute a halabala v tom najhoršom slova zmysle a veľmi tomu nepomáhajú ani tie polená tvoriace ústredné duo, ktoré tiež vyzerajú, že celé natáčanie šlukovali tučné šišky z režisérových zásob. Možno spolu ťahal bongá celý štáb a tešiac sa z toho, ako je to celé farebné a srandovne náhodilé, nikomu nevadilo, že sa stráca vnútorná logika príbehu, jednotlivé motívy spolu nesúvisia, nič nie je zmysluplne vysvetlené alebo prepojené, niektoré výjavy/postavy sú vyslovene trápne a triky zúfalo neladia, No však ale dobre. Keď už nie tej EPOPEJE z doby Veľkej Moravy, aspoň tohoto sme sa dočkali. Juraj Jakubisko to napokon natočil. A dotočil. A teraz už môže spokojne spočívať v tom svojom druhom svete. Nech je mu tam dobre!

Druhý Mijazaki v živote.. takže musí byť jasné, že nemôžem inak.

Česká kinematografia už naozaj stvorila, respektíve vyplodila všeličo, či dokonca všetko možné… ale Vachlerov alternatívny spirituálny veľkofilm je naprostý unikát. Propagácia východnej filozofie / náboženstva a konkrétneho životného štýlu z nich odvodeného, je tu jediný určujúci smer, jediné tajomstvo a zmysel tohoto diela. Ich pretláčanie, zjednodušovanie a svojvoľné kombinovanie najrozličnejších myšlienok je chvíľami až smiešne a viem si predstaviť až iritujúce pre veľkú časť populácie. Ostatne – absolútne rozporuplné hodnotenia na ČSFD to vyjadrujú celkom jasne. Osobne oceňujem zaujímavú formu a suverénnu remeselnú stránku, ako aj pozitívneho ducha a nástojčivé opakovanie toho, že so zmenami musí každý začať sám, u seba, pretože to je jediné funkčné zladenie všetkých protikladov vo vnútri súčasného človeka… Na druhej strane boli tu veci, čo ma srali, viac či menej. Jednak ma vytáčalo to zasadenie do mondénneho sveta vyššej strednej triedy, ktorých problémy vyzerajú tak, ako vyzerali vo filme a potom tvrdiť v súčasnom rozkurvenom svete, že všetko je tak ako má byť, hoci z hľadiska viery v reinkarnáciu absolútne samozrejmé a pochopiteľné, moje nevyvinuté ego veľmi rozhorčuje. Jo a ešte ako že mám čmeliaky rád, tak tohoto lietajúceho multidimenzionálneho mudrlanta by som nakopol.