Recenze (1 899)
Naše poslední tango (2015)
Najlepší hraný dokument, čo som kedy videl. Naozaj. Chcem to vidieť znovu a znovu! (10. hodnotenie = 82 %)
Naši havíři (1943)
Odsúdiť tento film ako obyčajnú verbovaciu agitáciu by bolo povrchné. Jednak človek zas tak často takéto veci nevidí, jednak je výtvarná krása záberov a rytmická strihová skladba nádherná na sledovanie a aj tej propagandy je tam relatívne málo a nijak prehnanej...
Natočto! (1999) (pořad)
Vtedy som ešte nevedel, že tie najzaujímavejšie domáce videá sú o niečom celkom inom...
Na vlastní nebezpečí (2007)
Nie najvydarenejší pokus Filipa Renča pokračovať v hollywoodskej kariére na český spôsob tým, že vyskúša ďalší žáner. Z podoby a vizáže filmu je jasné, že malo ísť o žáner čistý, v našich končinách nepríliš (vlastne vôbec) rozšírený, ba ani skúšaný. Rôznorodá partia, izolovanosť, nebezpečenstvo, sexy ženy, drsná príroda, ľudským faktorom zavinené i nezavinené komplikácie. Vo výsledku však iba pohľadnicové obrázky, akcia ako z famáckeho cvičenia a trápne figúrkárenie zosmiešňujúce Slovenky, českých dobrodruhov a Juhoslovanov všeobecne.
Na vlastní oči (1994) (pořad)
Roky som vypliešťal oči, čo tí novinári všetko nevyhrabú !
Návrat do budoucnosti (1985)
Budúcnosť bola včera. A návrat je nemožný..
Návrat do Silent Hill 3D (2012)
Jedno z najočakávanejších pokračovaní... - a také nesmierne sklamanie! Vyzeralo to celkom pekne, ale chýbala tomu atmosféra a vlastne aj zmysel. Možno si prvý SILENT HILL idealizujem, ale taký prepad, navyše s tvorcom, ktorý ma naposledy tak nepredstaviteľne príjemne prekvapil ( SOLOMONA KANEA som schopný vynášať do nebies ), sa očakávať nedal. Možno patrí Basssett k tým tvorcom, čo dokážu za málo peňazí veľa muziky a čím väčší rozpočet, tým horší film... Ešte len teraz som NAOZAJ zvedavý na jeho ďalší počin. Na SILENT HILL: REVELATION radšej zabudnime - najviac o ňom vypovedá nielen to, že som sa sám potme jediný raz nezľakol ( dobre no, tak okrem zajaca! ), ale že zo strašného Pyramid Heada sa stal kolotočár..
Návrat idiota (1999)
Typický vzťahový prepletenec každého s každým nebol v našej kinematografií pred rokom 2000 ešte taký prevarený ako je dnes, keď sa mi už z takej nepravdepodobnosti zdvíha túžba po námietkach.. Dvaja bratia a dve sestry... a chudák idiot v strede toho chaosu. I keď, popravde rozmýšľam, kto tu bol ten idiot.. Či by ma viac nezaujímal on sám, všetky tie jeho "poprvé" v "normálnom" svete, nával nových vnemov a skúseností namiesto toho vzťahového bordelu tých nešťastných, popletených existencií, medzi ktorých sa dostal, ktorí sa mali stať jeho rodinou ? Je aj Dostojevského Idiot iba takým lakmusovým papierikom, tým najnormálnejším jedincom, na ktorom sa testuje nenormálnosť celého jeho okolia ? Musím si ho už konečne prečítať...
Návštěvníci (1993)
Vzhľadom k možnostiam úžasného námetu sa mi zdá výsledok značne nevyužitý (ale dejín identít a mentalít neznalý človek to asi vidí inak). Motív konfrontácie súčasníka so stredovekom, ktorý dobre poznáme z Marka Twaina (Yankee z Connecticutu na dvore kráľa Artuša) alebo bratov Strugackých (Je ťažké byť bohom) je v prípade NÁVŠTEVNIKOV komediálne obrátený naopak (čo by pre hrdinov malo znamenať ešte x-násobne väčší šok a pre divákov viacej zábavy), ale hodne to musia zachraňovať herci a typické francúzske zbesilé komediálne tempo.
Návštěvníci: Cesta do Ameriky (2001)
Panenka Mária a všetci svätí! Na tom musel ťažko celý tím zamakať, aby dokázal z vlastného pôvodného scenára vyškrtať všetko vtipné! A prázdne miesta zaplniť americkému davu prípustným hnojom... Nevravím, že tam pár vtipov aj nepribudlo, ale celok, navyše videný s iným (katastrofálnym) dabingom než všetky ostatné časti, je trápne tragický.