Paldiny

Druhý diel je ako cez kopirák toho prvého, len s menej výraznými hercami a ich problémami aké vás nezaujímajú. Jediný, kto tu za niečo stojí je kouč na podmienke, ktorý ovládne dianie či už udiera do obyčajného papiera, alebo pacifikuje poltucet uniformovaných pred vlastnou dodávkou. Film sa vtedy vymyká z podpriemeru a ja sa pýtam, prečo sa scenárista zahadzuje s necharizmatickou omladinou a nenechá vyblázniť dospelých borcov, ktorí ráno nestávajú do školy. Čo ma teší, že sa počas tréningu dbalo aj na popis a zrozumiteľnú výučbu všetkých tých techník, po ktorých protivníkom pukajú kosti či sa preberajú až po zápase. Zvlášť preto, že som ich v zápale boja od seba nikdy nevedel rozlíšiť. Jednotka sa mi aj napriek rovnakému dejisku diania ľúbila, dvojka je taká nijaká, navyše sa nikam neposúva a len opakuje už videné. Dúfam, že záver trilógie ponúkne konečne dospelú rezanicu.

Už som skoro zabudol aké krásne rozprávky sa točili v minulosti. A síce toho zavíjania bolo niekedy už moc, ale počúvať zvieratká, sledovať ich kroky a zaujímať sa ako to dopadne vôbec nie je v tomto žánri samozrejmosťou. Tu sa to podarilo a ja som sledoval psí život očami človeka a rozumel tým chlpáčom, akoby som tú búdu mal mať pred dverami ja. Viacvrstvový scenár fungujúci v oboch polohách sa skrátka musí vedieť napísať. Plus krásna animácia, jemný humor a jedna kultová scénka robia z filmu právom klasiku.

Na film sa nepozerá zle, v podstate aj rýchlo utečie, len na druhý deň už po ňom nezostane ani stopy. Matne sa tak rozpomínam na trojicu chalanov čo nechali zomrieť štvrtého a za trest to budú mať pred očami do konca svojich dní. Situáciu ešte komplikuje krátka romanca s jeho sestrou, kedy sa len čaká v aký čas a od koho sa dievča dozvie pravdu. Dozvedela a dopadlo to ako dopadlo, snáď len pohľad do budúcna nebol nutný, ale tak keby náhodou niekto nepochopil ústrednú myšlienku, v poslednej scénke si ho počká na tanieri.

Vo veľa ohľadoch odvážny film, človeka až prekvapuje prečo neskončil rovno v trezore. Do toho zaujme tiež umeleckým poňatím a tým nemyslím iba rozdelenie jedného príbehu do šiestich kapitoliek. Šansónová kapelka pátra po šťastí, nestačí jej len o ňom snívať, použité farby zas reflektujú náladu v rodine i krajine a do toho ešte ten poetický tanec medzi kvapkami. Film má rozhodne čo povedať na povrchu aj pod ním a prináša skvelé predstavenie nielen v hlavných roliach. Ťažko niečo vytknúť, možno len to, že pocitovo trvá dlhšie než dve hodiny.

Zažívam malé dejavú, k Franticu som písal, že prvá hodinka, kde je hlavný hrdina na všetko sám nemá chybu a tá druhá s pomocníkom už začína pokrivkávať. Takto je to aj s ďalším Polanského počinom. Johnny Depp, čoby odborník na staré knihy, pátra po dochovaných zväzkoch satanovych a ja sa nemôžem tej atmosféry starých zaprášených antikvariátov nabažiť. No potom do deja vstupujú lietajúce bosorky, ľudia v habitoch a poctivo budované napätie sa začína vytrácať. Rozuzlenie tiež zrovna nepoložilo, skôr si len tak okolo mňa preplávalo. Celkovo ale stále pekných 70%.

Ak by to bolo ešte pomalšie chytím úsporu na obrazovke. Vlastne sa mi ľúbila len tá úvodná jazda, kde sme sa zoznámili s pravidlami hlavnej postavy a akej nechýbalo napätie ani akcia. S ružovým nápisom Drive, ale film o drajv prichádza. Najskôr nasleduje rozpačitá polhodinka, kedy sa to nikam neposúva, dookola len zádumčivé psie oči Goslinga a nálada ako strihnutá z Blade Runnera. Tej som zo začiatku dal šancu, no minútami už prišla ubíjajúca. A aj keď sa potom rozohrala taká jednoduchá dejová linka od susedstva, tak ju v tom pomalom rytme nedokázalo spasiť ani rozpučenie hlavy vo víťahu a už vôbec nie milión odložený pri obrubníku. Škoda, od tohto filmu s takmer kultovým statusom som očakával viac.

Film bol chladný ako žaba na raňajky a mne bolo nakoniec celkom jedno ktože to neprežije. Vlastne som súcítil iba s tými hnijúcimi prstami a to bude asi problém. Ich majiteľ mi ale prišiel ako najzaujímavejšia postava, namyslená, ľahko arogantná, bez štipky ľudskosti, skrátka taká, akú väčšinou vyfasuje občan s ruským pasom. Tu je to ale opačne a tá najväčšia "sviňa" je Američan a ten najbližší pomocník zas Rus. Zvyšok po starom Amerika vs. Rusko, konflikt pretrváva, Del Toro sa nebojí poukázať na ľudí s postihnutím, tiež s inou orientáciou či farbou pleti, skrátka diskriminovaní sú všetci, upratovačky, domáce gazdiné, nádejní maliari, mloky. Ale to sú všetko len výstrely do prázdna, hlbšie sa s myšlienkami nepracuje, rovnako ako sa nepracuje s nosným žánrom a horor ním veru nie je. Dráma, to je ten žáner, ten zapája staré známe klišé pochody, vďaka ktorým je chudák obojživelník najskôr týraný, neskôr láskou a ľudským dobrom oslobodený a na záver kým iným než zlobou "popravený". Film tak príbehom vôbec neprekvapí, vlastne prekvapí len to ako málo sa o obojživelníkovi dozvieme, na druhú stranu celkom rýchlo utečie a dobre sa naň pozerá. Snáď len ten tanečný kabaret si tvorcovia mohli odpustiť.

Keď bol na to sám vynikajúci thriller, keď boli na to dvaja slušný thriller, dohromady tak v napätí strávené dve hodinky. V nich jasne dominuje Harrison Ford, ktorý nad všetkými vyčnieva ako eiffelovka nad ostatnými pamätihodnosťami a to je asi jediná pripomienka. Polícia, konzulát aj zlosyni mi prišli trochu ako polepetká, čo by sa v tom buď nechceli angažovať vôbec, alebo nevedeli ako na to. To nahrávalo samozrejme hlavnej postave, ktorá neskončila za mrežami už po hodine, alebo pod kvetinkami po hodine a pol. Ja som jej ale fandil, takže tento malý neduh s privretým jedným okom prehliadnem.

Spočiatku trúbil na poplach vekový priemer zúčastnených aký ešte neprekročil tridsiatku, čo znamená, že sa motáme po škole, hádame s rodičmi, žmurkáme na spolužiačky a dumáme kam na párty. Znie to strašne, no scenáristom sa podarilo celkom slušne vykorčuľovať z bahna obyčajnosti. Hercom totiž nie je cudzia sympatia, spolužiačky sú kočky a na párty sa miesto chľastu podávajú rukavice. K tomu nechýba dôležitá súčasť bytia- tréner, dôležitá súčasť deja- boľavá minulosť a dôležitá súčasť vyvrcholenia- turnaj. A čo je podstatné, film pôsobí ako energeťák.

Tohto "rytíře ve chromu“, čo harpúnou vyťahuje ožranov z garáže by som pozval do nášho mesta, aby zistil, kde je najviac blbcov na meter štvorcový. Chalan by musel brať aj nadčasy. Film je samozrejme ťažké béčko a nenesie žiadny autorský podpis. Bol skrátka vyrobený na zákazku a tak ho treba brať. Máme tu stratu v rodine, o ktorú sa postaral záhadný pirát diaľnic a zrod chrabrého nápravcu nepozorných šoférov, čo vás s veľavravným "tohle je občanské zadržení“ vytlačí na zvodidlá iba za prekročenie rýchlosti. Zaujímavá interakcia sa udiala len s cestujúcou v druhom stave, zvyšok (pod)priemer zápasiaci s nudnými odbočkami. Prekvapivo však dostupný v českom dabingu.