Paldiny

Keď som Aquamana povinne absolvoval v kine, netušil som, že tam uvidím Lundgrena. Vlastne som netušil, že Lundgrena ešte v kine uvidím, ale prajem mu to. Síce tu nepasuje, možno o niečo menej ako nepasujú podivné masky morským ľuďom, ale dal spomenúť na iný jeho komiksový pokus s názvom Vládcovia vesmíru. Aquaman je viac fantasy než dnešné komiksovky, s akými som sa stretol a našiel som v ňom dve slušné scény. Jednu zo Sicílie, druhú, takmer hororovú, po tom čo hlavní hrdinovia Sicíliu opustia. Dej nemá moc čo ponúknuť, morskí ľudia majú na tých suchozemských ťažké srdce pre ich zlozvyk nevážiť si matičku Zem a tí ľudskí, tí majú asi z morských tvorov strach, no moc pohľadov, okrem pár reportáží sa k nám nedostáva, takže len moja domnienka. Posolstvo ale jasné, spojeniu týchto dvoch rás má dopomôcť potomok človeka a Nicol Kidman. Rybí muž je však slušná skriňa a keď ostatných masíruje oceľovými päsťami je to aspoň zábava, ako náhle sa v závere dostane k slovu digi bordel s komplet morskou populáciou a krakenom, prichádza bolehlav, z akého som sa dostával celú cestu domov. Verdikt teda znie, hodina a pol by bol optimal, vypustiť by sa mohli selfíčka, gladiátorské scény, plus to celé od veľkého zvratu, ktorý samozrejme nikto nečakal a možno to pospájať so mstiacim sa mravčím mužom, ktorý raz zmizol a viac sa neobjavil. No nevylučujem, že mu nevymyslia comeback zase v inom dobrodružstve. Tento raz už ale bezo mňa.

Dúfam, že Paxton s Buscemim dostali aspoň dobre zaplatené, keď už na triky nezostalo. Tie boli o dve triedy horšie než v jednotke a o triedu ako v Súboji titanov z 81´. Humor si rovnako polepšil, padá sa do ťavích hovien, tancuje balet, lieta na invalidnom vozíku. Skrátka trápne, brakové a blbé divadlo, čo si dovolilo ešte natiahnuť čas cez hodinu a pol. Hviezda aspoň za myšlienku, ktorá síce zostala iba na papieri, ale aj to sa počíta. Predchodca cielil na rodinu, dvojka sa pokúša na tajomnom ostrove plnom zkríženej hávede odstaviť techniku a donútiť hlavných protagonistov myslieť. Tým sa mali riadiť aj tvorcovia.

Každé druhé decko by chcelo za rodičov špiónov a každé by ním chcelo byť. Otázkou zostáva, koľko špuntov by považovalo za dobrodružstvo ich vysekávať z prúseru. Spracovanie fajn, no malo sa pár rokov ešte počkať, čo poteší, úsporná minutáž, čo poteší menej váš vek. Problém nastáva, ak prekročil 12r, vtedy Spy Kids hrajú inú cieľovku a s vami pravdepodobne zametú. Ale zas dosť záleží od pohľadu na vec. Je celkom bizarné sledovať ako sa hašteria na jednej strane zmutovaný Monk, plešatá Loise Laneová, zlý Terminátor a na strane druhej rodinný tím na čele s rozcitliveným strýkom Mačetou, šarmantným Zorrom a večne sa usmievajúcim Toy Makerom, ktorého orientácia je každým ďalším filmom viac a viac podozrivá. Ako hovorím bizarná záležitosť, akú už nemám potrebu vidieť znovu.

Dal som tomu šancu, lebo jednotku s Baconom mám rád, no pozeral som to na etapy bezmála týždeň. Druhý diel sa odohráva 5 rokov po tom prvom, kedy prežili z výskumného tímu dvaja a na(ne)šťastie aj sérum neviditeľnosti. A to sa hodí kam, predsa do zbrojného priemyslu. Priveľa závratného experimentu z pier scenáristov sa nám nedostáva a tak armáda prenasleduje hollow mana, ktorý je na stope biologičke, ktorej pomáha fízel. Tento trojuholník tmelí snaha (ne)dostať do žíl elixír, aký zregeneruje hnijúce bunky v neviditeľnom tele, lenže vedy sa nám nedostáva, policajta to totiž nezaujímalo. Trikov je málo, nie sú peniaze, rozpočet sa minul na jednu cool bitku v daždi a karambol s automatickými zbraňami neprichádza, lebo vieme, kde skončili prachy. Takže armáda sa objaví 2x, raz za dňa, raz za noci a to stačí. Všetko podstatné (napätie, horor, šialenstvo) končí v náznakoch, márne som tiež dúfal, že si producent Verhoeven aspoň obháji nesmrteľnosť Bacona, po tom, čo ho zabili asi na piatykrát, no zostalo iba pri prianí. Aspoň herci boli fajn, tie nechcené komické eskapády v nákupnom stredisku, kedy sa v skúšobnej kabínke pichajú séra, už nepadajú na ich vrub.

Na diskotéke som bol raz, mama na tom trvala. Žiť v tej dobe počet návštev by nebol vyšší. Priteplená hudba Bee Gees, smiešne pohyby, ktoré by v mojom podaní vyzerali ešte smiešnejšie, skutočne by mi to zato nestálo, aby som večere trávil na farebných parketoch. Ale s dvadsaťročným Travoltom by som mal niečo spoločné. Minimálne plagáty v izbe. Priebeh filmu sa mi už pozdával viac. Romantické sa snaženie mladšieho Travoltu je už od pohľadu stratené. Desaťročný rozdiel je v takomto veku príliš. I keď netuším, čo na tej babe okrem schopnej postavy videl. Prekvapilo ma vybavovanie si účtov s portorikánskymi gangmi aj ten malý zvrat v nemocnici. Vyhlásenie výsledkov tiež nieslo kritiku do amerických radov, akú mladý mozog nebol schopný prijať. Myslím, že film je lepší než sa podľa plagátu a popisku môže zdať.

A ja že lietajúcu kravu už v inom filme ako Twister neuvidím. Fakt záhul táto komédia. Rowan a Whoopie nie sú toľko výrazní, pri Whoopie je to len dobré. Ale niektoré gagy sú smrteľné a po odštartovaní závodu plynú ako na bežiacom páse. Dojem kazí snáď len ten klišovitý záver, kedy ide chamtivosť stranou.

Polanskému spravil terapiu po osobnej tragédii sám Shakespeare a je to cítiť. Slávna divadelná hra je prenesená na filmový pás v tom najsurovšom a najšpinavšom prevedení, akú doba vzniku dovolila. Samotná scéna vyvraždenia Macduffovej rodiny dosahuje uvedomením si skutočností úplne iný rozmer. Je pravda, že mi chvíľu trvalo, než som sa naladil na Shakespeareovský jazyk, ku ktorému by som miestami prijal ešte medzititulky, ale ako náhle začal Macbeth so svojou Lady spriadať plány, už som bol v dianí. Polanski si dal záležať, aby bol jeho film nielen verným prerozprávaním predlohy, ale aby si aj zachoval vierohodnosť škótskej krajiny, hradov, brnení a kostýmov. Do nálady rovnako zapadli desivé predstavy trápiaceho sa svedomia, tiež hnusný brloh a vlastne existencia čarodejníc, ktoré motivovali generála v jeho činoch a nechali ho uveriť, že je takmer nesmrteľným.

Na plagáte je vidieť tucet postáv, ktorých rodokmene spolu nejak súvisia, alebo budú súvisieť. Lenže môj súkromný boj so svetom, ktorý som mal kedysi toľko rád, stráca posledné čary a kúzla. A už sa mi ani nechce zamýšľať nad tým, či je to mnou, vrahom Potterovho sveta- Yatesom, alebo Rowlingovou, ktorá je lepšou spisovateľkou ako scenáristkou. S výnimkou troch postáv si ťažko hľadám cestu k ostatným. Tí na seba upozornia len keď zmenia stranu. Ani tie fantastické zvery tu už nehrajú hlavnú rolu, čo je paradoxom vzhľadom na názov, aký séria nesie. Pritom prvý film ešte cielil na jedinečnosť všetkého živého, druhý sa však snaží parafrázovať zločiny človeka v udalostiach, v ktorých zvieratká nemôžu hrať prím. Film tak v istom momente opúšťa svet fantázie a púšťa sa do zložitej spleti vzťahov. Lenže mám ešte chuť si kresliť nové grafy, chápať novým súvislostiam a púšťať sa do odhaľovania ďalších falošných a pravdivých správ? Nemám. Keď sa všetci stretli na ministerstve v Paríži a začali ukazovať na toho a onoho, som len zíval a zamýšľal sa nad tým, prečo museli z Dumbledora spraviť gaya. Neviem, vlastne viem, ale nechce sa mi to ďalej rozpitvávať.

Pre tie blbé reči o tom, aká je film sračka, sa mi dostal pod ruku až dnes. A je mi jasné, že sa doň opreli hlavne mienkotvorní kritici, ktorí ho posudzovali výhradne na základe komerčného neúspechu. A to, že si film na seba nezarobí, ešte z neho omyl nerobí. Môžem potvrdiť, zabudnutý a zapadnutý Majestic mám v topke prakticky od začiatku. Myslím, že Hudson Hawk má v sebe všetko, čo má dobrodružná akčná komédia mať. Pre svižné tempo a samý zvrat nie je čas na nudu, do toho hláška strieda hlášku, gag strieda gag. A že mi film hoc-kde pripomínal novšie komerčné hity, len v originálnejšom balení, iba potvrdzuje, že bol na jeho smolu natočený o čosi skôr, ako si publikum prialo a ako ho bolo pripravené prijať.

Bruno Mattei bral kdejakú šichtu, aj tu predpokladám len zaštopkával už dotočený film. Minimálne catfight pripomínajúci skôr porno by som tipoval, že vyšlo z jeho pera. Film sám o sebe je ale z kategórie "nepozeraj to" a nebyť Lou Ferrigna, čo si necháva načas a objaví sa skoro až po štvrťhodine, prdím naň tiež. Ono to za moc nestojí aj s ním, ale s náborom ex-gladiátorov sa to predsa len trochu rozbehne. V jednej dedine neďaleko Ríma sú totiž naštrbené rodinné vzťahy a slepej čarodejnici znepríjemňuje ovzdušie vlastný syn. A ten má krvilačnú bandu, o ktorú sa treba postarať. Však ten príbeh všetci dobre poznajú. Novým prvkom je tu len čarovný meč, akým dokáže mávať iba vyvolený a aký sa postará o celkom hustú demontáž hlavného padúcha. Ale opakujem, toto nie je film pre každého, je to prerobená prerábka prerábky so strašnými amatérmi, impotentnými dialógmi a najhoršie natočeným pretekom na koňoch. Tak koho som navnadil, film nájdete na YouTube v anglickej zvukovej stope a v obrazovej kvalite na míle vzdialenej od kvality.