Paldiny

A síce sa recykluje, ale ja som bol spokojný. Pokračovanie prináša viac brutality, viac čierneho humoru a najmä skvelého C. Browna, z ktorého šiel strach aj zaživa.

Rok 1985 bol rokom, ktorý zatriasol Hollywoodom a možno aj planétou. Najskôr Rambo zmenil históriu vo Vietname, potom Rocky zbúral červenú oponu, aby nakoniec John Matrix v jeden moment kŕmil lesnú zver a 24 hodín na to obetoval pre záchranu dcérky dvesto po zuby ozbrojených grázlov na pätnásť rôznych spôsobov. Arnieho Komando je tým najexplozívnejším dietkom “obdobia nevkusu“, kedy sme milovali všetky tie frajerské gestá, prepálenú akciu, nesmrteľných hrdinov s bicákom väčším než moje stehno a mávnutím ruky ignorovali blbý dej s hromadou nelogickostí a chybičiek krásy, bez ktorých by Komando už nebolo Komandom * * * * * Režisér vydal tiež DC doplnený o dva rozhovory aké neprinášajú nič nové a chrumkavý upgrade z kôlničky plnej záhradného náčinia. Tam sa vidly zabodávajú do ľudského mäsa, kotúč pretína krčnú tepnu a Arnie podáva ruku späť svojmu majiteľovi. Teda drobnosti aké boli vtedy už cez čiaru. Aj preto verzia v plnej kráse pradie o čosi viac, než tomu bolo za dlhých piatkových večerov na TV NOVA.

Stretnutie najslávnejších dravcov bolo očakávanou udalosťou, až kým neprišlo prvé znepokojenie s výberom režiséra (česť Horizontu udalostí), druhé s detským ratingom, aký veru neladí dvom najkrvilačnejším beštiam vesmíru a tretie s krátkou minutážou. I napriek trom výkričníkom film dokázal nalákať do kinosál dostatočné množstvo divákov, no väčšina by asi podpísala, že AVP sa kvalitou nepribližuje ani jednej rase. Film začína pozvoľna a buduje vcelku zaujímavý príbeh o objavení pyramídy nachádzajúcej sa pod ľadovcom, aká len čaká na preskúmanie bádateľmi. Prvá polhodina nás tak zoznamuje s hlavnými postavami, lenže s pripojením ďalších tvári sa tempo zrýchli natoľko, že tie vedľajšie zmiznú prakticky skôr, než sa s nimi stihneme aspoň trochu zoznámiť. Očakávaná konfrontácia oboch príšer je pozerateľná, ale má bližšie skôr ku komiksu než hororu. Absencia slizu, invencie, napätia filmu ubližuje a s pribúdajúcimi minútami a ubúdajúcimi postavami, dej nakoniec bolestivo vyústi spôsobom nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ. Finále alá T-REX na Manhattane to už len smutne podčiarkuje * * * * * Director´s cut prináša kvapku krvavejší vizuál, aký bol očividne dorobený dodatočne, no na drsnosti nepridá, AVP nespasí. Veľký potenciál totiž skončil v nesprávnych rukách zanieteného fanúšika postrádajúceho talent Scotta, drajv Camerona a vynaliezavosť McTiernana. Preto do bodky platí, že čím máte bližší vzťah k jednej alebo druhej príšerke, tým menej sa vám bude Andersonovo dietko páčiť.

Pán Scorsese je režisér, ktorý by vedel dramaticky a pútavo natočiť snáď i môj životopis. Po koľký raz prináša ďalšiu životopisnú pecku pre tento krát sa odohrávajúcu v centre osieho hniezda prehnitého sveta obchodu. Spoľahlivý DiCaprio znovu čaruje, scenár je doslova živelný a v spojení s divokým tempom nedá nepoprosiť dáku vyššiu silu, aby ubrala Martymu aspoň 30 rokov.

Dialógovo prepracované vrcholné dielo hexalógie. Ako býva u Romera zvykom, s novým dielom sa staré postavy nevracajú a tento diel nie je výnimkou. Aktuálna zostava v zložení: armádna jednotka, vedci a nejaká tá technická podpora spoločne obývajúca priestory podzemného bunkru. Denný harmonogram osadenstva spočíva v doobedňajšom hľadaní preživších, poobednom výskume odchytených hnusákov a večernej buzerácii despotickým veliteľom. Úvodný pohľad do vyľudnených ulíc s rozkladajúcimi sa mátohami a krokodílom vychádzajúcim z banky je famózny. Napätie aj napriek okresanému rozpočtu narastá na sile v konverzačných pasážach, aké sa venujú životným otázkam, dianiu v samotnom výskume a vykresľovaniu charakterov, z ktorých je hneď niekoľko výrazných a zaujímavých. A že najväčšou osobnosťou oplýva ochočený zombík so slúchadlami na ušiach počúvajúci Beethovena je udalosť snáď celej dekády. Režisér rád využíva kritiku spoločnosti (momentálne si to odniesla armáda a samoľúbosť nám tak vlastná), ktorá spoločne s odkazmi na iné žánrovky (vedec s prezývkou Frankenstein, knižka Salem´s Lot čoby povinné čítanie, v jednom momente šikovne zakomponované tóny zo Psycha) precízne posúva svet oživlých mátoh zas o kúsok ďalej (Bub schopný silnejších pocitov než podaktorí z bunkru). A to je presne ono, najväčšiu hrozbu tu nepredstavujú živí mrtví, ale samotné ľudstvo. Postupom času sa tak začínajú vyhrocovať vzťahy, čím sa k slovu dostane armáda rozkladajúcich sa fešákov a posledná večera môže začať. Gore sú priam delikátne a najmä v záverečnej tretine je ho v dostatočnej miere na to, aby boli spokojnosťou v nebi aj tí najotrlejší. Savini skrátka predstavuje extratriedu svojho oboru a ja som rád, že môžem byť svedkom jeho vrcholného predstavenia. Aj preto je škoda, že i napriek vysokým tržbám sa Romero dostal k najbližšiemu pokračovaniu až o 20 rokov, kedy mu do toho začala viac kecať novodobá technika.

Joe a Drobček sa stretávajú po druhýkrát a opäť tomu nechýbajú dnes už klasické gagy ("Co bude na večeři? Ani nevím, lítalo to kolem"), nezničiteľná chémia a vražedné tempo, kde vtipná scéna strieda ešte vtipnejšiu (fazule, karty, reštaurácia). Záver už trochu opíja pečivom, ale prežiť sa dá. Za detských liet bol tento štýl spaghetti humoru mojim jediným kontaktom s westernom.

Univerzálny vojak č.1 bola poctivá akčná sci-fi zábava a po komerčnom úspechu len málokoho dokázala prekvapiť výroba druhého dielu. Pokračovanie, z veľkej časti pod drobnohľadom samotného Van Damma a nadopované slušným rozpočtom, si prevažne stavia na akcii, dejová stránka sa filmu nezúčastní. Postava JCVD je tentokrát "už len“ človekom a tým na seba berie ťarchu herectva. Veľmi nešťastný smer, akým sa séria chcela vydať. Film ďalej postráda hlášky, nadhľad, zaujímavého protivníka, akým bol v jednotke Lundgren. Výslednému dojmu nepridáva ani rutinná akcia bez akéhokoľvek nápadu a tak Univerzálny vojak 2 zostáva už len smutným pokusom o veľkolepý sequel, aký v kinách spravodlivo prepadol.

O zápletku tu nejde, vyšetrovaniu sa vlastne ani nevenujeme. Čo snímku robí nezabudnuteľnou je poňatie vyšetrujúcej postavy a tá je vskutku ukážková. Hlavný predstaviteľ podáva herecké ultimátum v scénach, na aké by ste iné hollywoodske hviezdy nenahovorili. A to všetko v surovom, low-costovom podaní pre polnočné premietanie. Známa persóna z Bronxu nebola už nikdy toľko odvážna a nekompromisná ako tu. Kultová vec.

Môj najobľúbenejší King, dokonca si čítam aj knihu v angličtine. Takže je aj mojim učiteľom. Tu sa postaral aj o scenár a za mňa to zvládol lahôdkovo. Navyše táto zmeska chorých rozhodnutí skvelo pasuje do doby, kedy vznikla.

V Detroite sa rozpútalo peklo, rabovanie, drogy, násilie a štrajkujúca polícia. Štedrejší rozpočet dovolí viac pohľadov do ulíc, viac akcie a dlhšiu minutáž, ktorá však v strede zadrhne a miesto rozvinutia predchádzajúcich udalostí, otvára ďalšie príbehové línie, čo pôsobí dojmom nerozhodnosti pri výbere scenára. Film naďalej pedantne dodržiava satirický podtón, kde najmä pri morálne naprogramovanom Robocopovi dôjde takmer k parodovaniu. Snímka je stále dosť krvavá, dokonca si trúfne na jednu lahôdkovú operáciu. Celkom prekvapí vysoká miera nekorektnosti, kde napríklad detské osadenstvo patrí k hlavným záporákom a žiadny happyend s ich osudom očakávať netreba, bez dlhších predslovov tu umierajú aj ženy. Druhý diel sa s prvým môže rovnať max po trikovej stránke, čo zas taký kompliment nie je. Predsa len už starne psími rokmi.