Paldiny

Henry Hill je šťastný muž. Životopis mu napísala tá najpovolanejšia elita v obore a človek by aj s vidinou krachu dal posledné drobné za podobnú jazdu. Filmu neskutočne svedčí úloha rozprávača z pohľadu hlavného hrdinu a zároveň naturalisticky poňatý kolotoč "pracovných náplní“ a osobných kríz. Atmosféru posilňuje dobová muzika, aká je v spojení s dlhými zábermi nezameniteľná. Všetky vychytávky si Scorsese vyskúšal už predtým, tu to vybrúsil k dokonalosti. S filmom som spravil iba jednu chybu, videl ho priskoro a ako školáčik ho tak nemal šancu doceniť. Čoby dospelý som túto chybu napravil hneď niekoľkokrát  // Tretí dokonalý Scorsese!

Skutočne nevídaná zmes odkazov, myšlienok, čierneho humoru a presných hereckých výkonov. Film chytí diváka už úvodnými titulkami, pevne ho zovrie dejom, kde netuší čo príde s nasledujúcou scénou a bezpardónu uzemní rozuzlením. Lahôdka.

Ďalšie pokračovanie Predátora na seba nechalo čakať dlhých 20 rokov a prišlo v dobe, kedy rešpekt voči obom vesmírnym lovcom zbledol. O to bolo príjemnejšie sledovať návrat do džungle, kde sa za známych tónov ocitá skupinka nič netušiacich ľudí. Prvá polovica si najmä vďaka nim zakladá na tajomne, veď nevieme odkiaľ prišli, prečo prišli, prečo sa nepoznajú a to na scénu ešte nezavítala hlavná Star. Zato sa zoznamujeme s inou verbežou a ja v napätí čakám, kam chodníčky povedú. Lenže čo nikto nechcel, do filmu si znenazdajky odskočil vypapaný Morpheus a dianie začína drhnúť. Už ani tá akcia nie je hnacím motorom a celkovo necítiť snahu strhnúť diváka na svoju stranu. Film bol rázom bez života, bez náboja a len s odretými ušami nevzal neúspechmi skúšanú dôstojnosť maskovanej reggae legende.

Vizuálne úchvatná, poetická óda na tému život. Jeden príbeh oscilujúci v troch časových rovinách prináša za doprovodu nádhernej hudby zmysel večnosti, alebo aspoň toho, čo si pod týmto pojmom predstavujeme. Hlavný hrdina sa ňou zaoberá do takej miery, že zabúda žiť a oddať sa ľuďom, pre ktorých je dôležitý. Myšlienka toľko pravdivá a toľko aktuálna, až to vo vnútri nepríjemne zabolí. Ibaže nie natoľko, aby som sa k prameňu poznania ďalších x krát nevrátil. Aronofsky totiž pevne drží náročnú látku a po nekonvenčných počinoch Pí a Requiem sa definitívne zaraďuje k najzručnejším režisérom súčasnosti, ktorých projekty nebudú nikdy miliardovými hitmi, zato zanechajú hlboký odkaz.

Master and Commander je tak netradičnou snímkou aká nemohla u bežného filmového konzumenta pri rozpočte 150 mil.$ komerčne uspieť. Nedisponuje totiž žiadnym spitým gašparkom s gorálkami na hlave, čo pátra po stratenom poklade a má v pätách krakena vypusteného z hlbín oceána. Hlavnými hrdinami sú obyčajní námorníci z mäsa a kostí a nepriateľ prakticky neukáže svoju tvár. Buď je ním prízrak francúzskej fregaty, ovládajúci rôzne umenie boja na mori, alebo kruté, nevyspytateľné počasie vo všetkých podobách. Nepriateľmi vedia byť povery, nevyzretosť, pýcha, patriotizmus. Atmosféra snímku ako keby dýchala drevom z paluby, pri námorných bitkách cítite pušný prach a pri prechádzkach po ostrove sa zamýšľate nad štúdiom biológie. Vskutku ojedinelý príklad fabulových postupov, skvelých hereckých výkonov a realistického zobrazenia napoleonskej doby v obrazoch akých ju nepoznáme a akých si ju budeme chcieť pamätať, pripomínať. Najlepší Russel Crowe a najlepší námornícky film.

V dvojsekundovom zábere vystriedame prales za mestskú džungľu a ja viac nepotrebujem. Predátor sa dostáva do stretu s po zuby ozbrojenou jamajskou a kolumbijskou mafiou a veruže pôjde o riadny mlynček na mäso. Arnoldov biceps nahrádza odvážny a večne upotený poliš zo Smrtonosnej zbrane a ako kocka z lega do deja zapadá môj obľúbenec Hudson. A každý mu to zo srdca praje, pretože si už čoskoro uzavrie v nekrológu svoj malý zlatý hattrick. Okrem čistokrvného žánrového uchopenia potešili nové vychytávky vesmírneho lovca a záverečná lebková scéna s bratrancami v obore.

Tak s týmto filmom som vyrastal a ako decko ho dokonca považoval za niečo desivé. Paradoxne mojim očiam vtedy nevadil pohľad na zohavené telá, zato sa skrýval pred infračerveným pohľadom toho reggae maníka. Dnes si vychutnávam najmä čistku tábora a správnu chémiu armádnej jednotky. Akonáhle je po jednotke, filmu dochádza dych. Viem, prečo si matička Zem na medziplanetárnu férovku vybrala dvojmetrový rakúsky dub. Veď na Zemi sa mu už nemal kto rovnať. Rovnako chápem symbolike splynutia s prírodou, čím ľudský hrdina prevezme oťaže, ale i tak, čistokrvnú akciu nič nenahradí. Možno aj preto mám v nábojniciach utopenú dvojku ešte o chlp radšej.

Kabinetu patrí hneď niekoľko prvenstiev, podarilo sa mu dovtedy niečo nevídaného, skĺbil film s umením. A vedzte, že úchvatná výtvarná stránka zatieni aj korytnačí vek. Jasné, že divák na to nebol pripravený a žiadal o vrátenie vstupného, lenže to ešte netušil čoho bol svedkom. A čoho sme teda svedkami? Originálne expresionistické kulisy pomáhajú dotvárať zakrivený pohľad do nelichotivej budúcnosti a použitá metafora nadvlády je pre svoju dobu rovnako šokujúca ako nadčasová. Čo do príbehu, ten vtiahne detektívnou zápletkou s démonickým doktorom, pričom ďalšie prvenstvo si na diváka počká so zvratom, ktorý predstavoval vtedy revolúciu rozuzlení a nestráca na údernosti ani dnes. Zvlášť keď ho nečakáte. Kabinet pomáha meniť pohľad na éru nemého filmu.

Až výmenou riaditeľa MGM prinieslo Sylvestrovi vytúženú šancu dôstojne sa rozlúčiť s legendou aká ho sprevádzala počas celej kariéry. Stallone prakticky bez honoráru oprášil niekoľko rokov pripravený scenár a znovu ako režisér a herec v jednej osobe vstúpil do natáčania. Spoločne s ním sa vracia kamarát Paulie, tréner zosnulého Apolla Duke (hrajúci doposiaľ vo všetkých dieloch) a pár vedľajších postavičiek z originálu. Rocky je už starší pán vlastniaci reštauráciu pomenovanú po milovanej žene, tu a tam sa stretáva so synom budujúcim si vlastnú kariéru a mnoho času trávi s priateľom Pauliem. Všetko zmení simulovaný zápas aktuálneho šampióna s Rockym Balboou, aký vnukne myšlienku realizácie skutočného duelu. Posledný film o Talianskom žrebcovi sa nesie v komornom duchu originálu a je úprimným odkazom za bohatou kariérou Sylvestra / Rockyho. Hlavný hrdina prehovára k divákovi charizmou a sympatickou prirodzenosťou v pomaly plynúcom príbehu. Ten za doprovodu ústrednej melódie naberie na obrátkach tréningovou pasážou a ako náhle sa Rocky postaví do ringu a uštedrí prvý úder úradujúcemu šampiónovi nejedno srdce zaplesá uslzenou radosťou. Film Rocky Balboa tak zostáva dojemnou rozlúčkou jednej veľkej legendy, po skončení ktorej každý fanúšik potichu vysloví úprimné ďakujem.

Rockyho po víťazstve nad Ivanom Dragom čakajú ťažké časy, najskôr príde kvôli účtovníkovi o celý majetok a hneď na to pre trvalé zranenia stratí boxerskú licenciu. S rodinou sa presťahuje späť do Philadelphie, kde sa mu naskytne príležitosť skúsiť šťastie ako tréner. Piaty diel sa snaží atmosférou prihopsať k tomu prvému čo je po akčnej fazóne 80-tych rokov zaujímavá zmena. Vo filme sa objavuje viacero dramatických momentov či už pošramoteného vzťahu otca a syna, alebo Rockyho trápenia s nevyrovnaným osudom. Komorne ladený pokus o záverečnú bodku za sériou nebol obecenstvom príliš pochopený a dokonca sám Stallone ho odsúdil do zatratenia. Ide však o typ filmu na aký hľadím iba v pozitívnom svetle. Sylvester je rovnako ako Rocky unavený ťažkou sezónou a zároveň plný skúseností aké by rád odovzdal ďalšej generácii. Často spomína na príjemné chvíle s blízkymi, ale zároveň ho minulosť presviedča, že nie je šťastným dňom koniec. Soundtrack, ten by som ako prvý nepoužil v MP3 prehrávači, evokuje síce príchuť ulice, ale s výnimkou skladby od Eltona Johna mu chýba akákoľvek ľúbivá melódia. A možno zato môže vkus aký si s rapom nikdy nepotykal. V každom prípade hanbu nerobí, to isté ani piata kapitola v Rockyho ságe, v ktorej zastáva pevné miesto.