Paldiny

Ani Stephen Hopkins z vycucaného námetu nedostal viac než ďalší nezaujímavý diel. Zápletka je už riadne strelená, Alica, Freddyho posledný kat, otehotnie a sám Krueger dopuje plod špatnými vlastnosťami. Neustále hysterické záchvaty o tom, že zas len tí blázni vedia čo sa v skutočnosti deje, otravuje viac ako v minulosti. Finále si navyše ukuslo priveľké sústo, tam piata Nočná mora zlyháva aj po trikovej stránke. Pár dobrých momentov ale ponúkne, či už úvodný sexi predkrm zo sprchy, Ghost Ridera na cestách alebo rozšklbanie komiksáka. Tiež filmu zdvihla kredit orchestrálna hudba aká miestami navodila až mystičnú náladu. Lenže čo z toho, že je dezert fajn, keď hlavný chod stojí za starú bačkoru. Aspoň boli s Hopkinsovou prácou spokojní producenti a hneď o rok mu zverili druhého Predátora.

Striasalo ma za tridsať stupňového večera, takže nočná šichta za všetky drobné. Filmári si vybrali prostredie policajnej stanice pred uzávierkou a stavili na jednu herečku, všetko ale vyšlo parádne. Masky, zvuk, agresívny spôsob strašenia a či si film bral inšpiráciu odinakiaľ, tak až sčítaný nie som, za mňa výborné.

Na začiatku sa predvádza ako Oliver Stone tak aj Eric Bogosian, ale ako sa do toho zapojí príbeh, rázom sa dostáva do popredia silná téma a sme doma. V tejto polohe to filmu svedčí a obaja menovaní idú naplno. Zvlášť mala gule scénka s krútiacou sa kamerou, počas ktorej padá kritika do spoločenských kruhov z úst hlavného hrdinu, ktorý jednoducho musel skončiť ako skončil.

Pri nekompromisnom Noeho rezultáte "nezaslúžime si druhú šancu“ som mal chuť v stoji nadšene tlieskať. V prvej a poslednej tretine je však cítiť, že nad Aranofskym stálo zopár toporných hlavúnov, ktorým sa úspešne darilo brzdiť režisérovu invenciu. Máme tak čo dočinenia s podivnými fantazijnými prvkami a typickým dúhovým vyústením. Režisérov rukopis je teda citeľný iba v hororových, snových sekvenciach prostrednej časti, kde Noe tvrdou rukou hlása božie slovo. Čo zamrzí je fakt, že sa príbeh dal uchopiť lepšie. Ak by kamenní Transformeri boli nahradení motivovanou pracovnou silou, ktorú na poslednú chvíľu Noe vymkne pred vrátami a ak by v snahe dodržať vyššiu vôľu sám menovaný uzrel jasné svetlo o čosi skôr, neváham siahnuť po lepšom hodnotení. Takto ide iba o drsnejším biblický príbeh, ktorý nedosahuje kvalít jeho posledných príspevkov a už vôbec nie nekonvenčných prvotín.

Ich cesty sa znovu spojili, aby ukázali niečo zo života. Niečo čo postihne každý vzťah po návrate z Ružovej záhrady. Po tom čo veľkohubé reči a odvážne plány vymeníme za dennodennú rutinu akú neváhame hájiť tými najnepravdepodobnejšími argumentami. Silná pravda, ktorá kápla božskou a minimálne na chvíľu prebudila výčitky. DiCaprio – Winslet a bohatá teta z Titanicu sú úžasní, rovnako jej dementný syn, ktorý ako jediný pozná pravdu. Dramatické strety ústrednej dvojice neraz zarazia zadnicu do sedadla a finálnym vyústením zas zo sedadla zdvihnú. Dokonalý film !

Wes zrejme nebol spokojný so zakončením série, preto zobral oprátky do vlastných rúk. Trápnym úvodom so znepokojivými pazúrikmi sa nenechajte zmiasť. To si režisér ešte len ladil nástroje, aby nám následne predviedol, že ten najväčší teror vychádza z našej psychiky. Nová nočná mora využíva schizofréniu a pomalé prepadanie v strach čo bola správna cesta. Veď len fakt, že skutočných ľudí môžu navštíviť ich filmový démoni je desivejší ako keď Freddy po piatykrát oživne a začne honiť dvadsiateho príbuzného svojho vraha. Napätia je požehnane, výborná scénka z cintorína, bavila tiež paralela klasických rozprávok od bratov Grimmovcov s Freddyho osudom. Rovnako je výstižne zobrazené prepojenie reality a sna, kde neviete či realita vstupuje do sna, alebo sen do reality. Premena hercov späť v ich role tiež vydarená. Sklamaním bola maska, aká po vzore tej minulej opäť povstala z gumolínu. Tiež som čakal málinko viac mŕtvych a možno pamätihodnejšie finále. Wes ale dokázal, že si s Freddym rozumel najviac a po príšernej Poslednej nočnej more doprial nesmrteľnému zlu dôstojnejšiu bodku. Už môže odpočívať v pokoji.

Romanov celovečerný debut je o troch hercoch a úplne si s tým vystačí. Už na pohľad jednoduchá zápletka o znudenom páre, čo pozve na výlet plachetnicou mladého potulku, skrýva v sebe viac než sa môže zdať. Súperenie o každý milimeter vedie k zisteniu, že nič lepšie nemohlo tento pár ani stretnúť. Nakoniec bude totiž jedno kto sa stane víťazom, kto porazeným, dôležité je, aby človek videl, že ten druhý má snahu oň ešte zabojovať. Polanski zabojoval a ukázal, v čom bude jeho sila, vyťažiť maximum s minimálnym priestorom. Pri jeho debute, ale zatiaľ viac naznačuje ako ukazuje, predsa len tie dôležité diela mali ešte len prísť. Tak pre zaujímavosť, rovnako jazzový motív som zachytil v Taxikárovi.

Priam hotový masterpiece a povinnosť pre každého filmového fanúšika. Jeho novátorský jazyk predbehol svoju dobu o desiatky rokov a to bol privedený k životu 25 ročným nováčikom! Úvod patrí reportáži s jednou nezodpovedanou otázkou, zvyšok medailónikom, aké lovia v spomienkach blízki, alebo lepšie povedané známi, zosnulého miliardárskeho magnáta Charlesa Fostera Kanea. A bol to Kane, ktorému rozdali esá už v rannom detstve, ale on sa ich rozhodol využiť na vlastnú hru. Preto na poznámku, že jeho noviny prerábajú milión ročne, iba odpovedal: „potom ich môžem vydávať ešte ďalších 60 rokov“. Blízka mu bola politika, arogancia, márnivosť a s nimi spojené následky. Dojem výnimočnosti posilňuje originálne snímanie záberov, koľkokrát pomaly z podlahy a maskérska práca, pre ktorú si musel sám Welles nastavovať budík o tretej ráno. Ak by som chcel hľadať lupou kazy, možno zastavím pri druhej manželke a jej výstupoch, ale zas naopak rozhovor s ňou, jeho prvou ženou a politikom mal v sebe všetko. Rovnako ten najzásadnejší okamih tesne pred titulkami, s prostým záberom do plameňov rozhorúčenej pece, aký povie viac než tisíc slov.

Pozerám, že najviac frflú tí, ktorí si onú dobu pamätajú inak. Ja si ju pamätať nemôžem a nerozoznám čo bolo vo filme prehnané a čo bolo až mimo realitu. Môžem len popísať dojem z neho a ten nebol zlý. Ničím ma nepopudil ani pred desiatimi rokmi, keď som ho videl prvý raz a ničím ma nepopudil ani dnes. Nemal som pocit, že v ňom herci prehrávajú a neprišiel mi ani amatérsky nakrútený. Možno má len viac minút ako by som chcel a zároveň menej ako by potrebovali tvorcovia na to všetko, čo v ňom chceli vyrozprávať.

Zo života chlapca, ktorý chodil do tej najhoršej triedy, a predsa nebol zlý, ktorý nechcel byť tým, čím ho chcel mať otec, a predsa by ho nevymenil za žiadného iného. Dokonca ani za svoj vzor, učiteľa, ktorý mal od dokonalosti na míle ďaleko, a predsa zmenil veci k lepšiemu. Život nie je ani čierny ani biely a toto posolstvo sa podarilo Svěrákovcom citlivo naukladať do jedného fungujúceho celku.