Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Krimi
  • Dobrodružný

Recenze (470)

plakát

Hobit: Bitva pěti armád (2014) 

Úvod bol fantastický. Vyčíňanie draka bolo nemilosrdné a ja som v duchu kričala KONEČNE! Všetko moje nadšenie však opadlo s dopadom Smauga na Jazerné mesto. Totižto dej tak najviac na 20 minút Peter Jackson natiahol ako sopel a ja som zvyšok filmu len ďakovala, že nemá tých avizovaných 205 minút. A nechcem si ani predstaviť aké ďalšie zbytočnosti by ešte mohli byť v predĺženej verzii. Nudila som sa a znechutene pozerala až do záverečných tituliek. Áno Martin Freeman bol skvelý ako vždy, a vizuál bol zrejme pompézny, ale mne sa nepáčil. Bitka piatich armád sa nedá s tou spred Mordoru ani len porovnať. A to som si sľubovala, že to s Pánom Prsteňom nebudem zrovnávať, ale nie je to možné. Jackson sa nechal strhnúť megalomanstvom vizuálnych efektov a zabil všetko to pekné filmárske umenie a precíznosť, ktorou sa tak pýšil pri Pánovi Prsteňov. Radšej by som odpustila nejaké tie hodinky na ruke bojovníka, ako to že celá elfská armáda mala rovnaký ksicht. Jediným svetlým momentom bitky bol boj ľudí na čele s Bardom (Luke Evans). Po elfskej spartakiáde sa z bitky piatich armád stal súboj piatich proti piatim, kde bolo cieľom vyžmýkať z diváka nejakú tú slzu, ale u mňa sa to teda s úspechom nestretlo. SPOILER: Killiho smrť bola tak prvoplánovo emotívna, až na hranici gýčovosti, že ma skôr urazila ako dojala KONIEC SPOILERA. Nahlas som sa musela rozosmiať pri signáloch nepriateľov a pri Legolasovej krasojazde ala Kung Fu panda som sa už len chytala za hlavu. V skutočnosti bojujem aj s tou treťou hviezdičkou, keďže tretí diel Hobita u mňa klesol na úroveň Narnie a iných podobných fantasy. A vzhľadom na môj negatívny postoj k súčasnému spracovaniu a trendu sa tomuto žánru asi začnem vyhýbať. Len rozmýšľam kam až to zájde. Možno o pár rokov ani nebudú potrební herci, keďže si ich režisér vymyslí presne podľa svojich predstáv. Každopádne som včera večer po odchode s kina s touto trilógiou skončila.

plakát

Chraň nás od zlého (2014) 

Som trochu na vážkach. Eric Bana bol veľmi znesiteľný, atmosféra miestami dosť hustá, hudba parádna, ale námet bol veľmi ohraný, nepriniesol nič nové, krimi zaniklo popri horore, čo ma asi najviac štvalo a aj som sa nudila. Hlavný záporák bol však namaskovaný super démonicky a záverečný exorcizmus bol asi ten najlepší, čo som videla. Ocenila som, že tam nebola taká tma ako v Sinister. Vychádza mi to tak na 70 %.

plakát

Náš vůdce (2008) 

Tak toto bol sakra zaujímavý námet a vcelku aj dobre natočený. Jeden druhotriedny učiteľ vrámci školského projektu dokázal názorne predviesť ako mohol jeden malý, fúzkatý, prskajúci a rukami rozhadzujúci politik s cestičkou vo vlasoch zmanipulovať celý národ. A že to ani nie je také ťažké. Páčilo sa mi, ako spočiatku nevinné symboly ako názov, správny pozdrav, znak a slušivá biela košeľa môžu pôsobiť agresívne a ideologicky. Nevadil mi ani ten záver, jedine čo mi trošku uberalo na zážitku bol slabý spád, takže film sa mi zdal dlhší než naozaj bol.

plakát

Anomálie (2014) odpad!

Blbôstka, ktorá je iba stratou času. Po asi deviatich minútach som upadla do hladiny alfa, no so všetkým sebazaprením som sa po chvíle oddychu prebrala a podarilo sa mi túto kravinu dopozerať. Od nesympatických hercov, ktorý hrali akoby ani nemali zaplatené, cez retardované spomalené súboje a monotónnu ušné bubienky drásajúcu hudbu až po úplne debilný dej bez nápadu to bolo celé zle a odporúčam tomuto filmu sa širokým oblúkom vyhnúť.

plakát

Hra o trůny (2011) (seriál) 

Druhý pokus pozrieť si tento seriál vyšiel a celkom som mu prepadla. Najskôr som to vzdala po dvoch epizódach, ale teraz som sa k nemu opäť vrátila, a som nadšená. Už dokážem konečne oceniť všetky jeho kvality, dej, spracovanie, postavy, vizuál hudbu, skrátka všetko. Napriek množstvu postáv sa dá v príbehu až na pár chvíľ vcelku dobre orientovať. Väčšina postáv je veľmi zaujímavá, hoci nás s nimi dej zoznamuje, z ich motívmi, minulosťou, stále ma ich konanie dokázalo prekvapiť a niekedy aj poriadne nasrať. SPOILER - že nechali tak nemilosrdne odpraviť môjho obľúbeného Seana Beana (čo bol hlavný motivátor, ktorý ma na seriál lákal), len ťažko odpúšťam - KONIEC SPOILERU. Dej ma však už tak vtiahol, takže pokračujem ďalej. Po prvej sérii 90 %. V druhej sérii sa už naplno rozbehla zaujímavá šachová partia, plná intríg, ale aj bojov. Považujem ju však zo o dosť slabšiu než tú prvú. Medzi kladnými postavami si neviem nájsť žiadnu takú, ktorej by som držala palce, naopak čo ma dosť prekvapilo mi ako najviac charizmatický prídu traja Lenistrovic chlapi, teda otec a dvaja synovia. Takže tých 80 %. 3. séria sa nedá nazvať inak ako šokujúca. Po nude, ktorá sem tam sprevádzala tú predchádzajúcu, tu nezostala ani stopa, len mi čoraz viac začína liezť na nervy Deanerys a jej výprava. 90%. Pri sledovaní 4. série na mňa už trochu doľahla moja averzia k seriálom. Nechýbali šokujúce dejové zvraty, ale zaujímali ma akosi čoraz menej. Problém je v tom, že mi chýba nejaká aspoň jedna postava, ku ktorej by som vzhliadala, lenže na druhej strane ju možno nehľadám z obavy, že ju aj tak časom zabijú, aby divák zostal v šoku. Tiež mi tam chýba nejaký pozitívnym moment, niečo konečne dobré a spravodlivé, a keď sa to aj stane, je to podané takým spôsobom, aby to opäť diváka len šokovalo, ale ten spomínaný pozitívny efekt a radosť z víťazstva sa nedostaví. Našťastie prišiel v tejto sérii Tyrionov súd a skúška bojom, čo bolo asi to najlepšie zo seriálu ako takého. Mala to byť asi skôr bitka na Čiernom hrade, pre mňa však nie. Hlavne preto, že dejové línie sledujúce osud Jona Snow, Brana Starka a tiež Deanerys ma najmenej bavia a niekedy mi prídu ako otravné prerušenie toho, čo ma zaujíma viac. 85 %. 5. séria Je to asi jediný seriál, pri ktorom som vydržala. Zásluhu na tom má, že jednotlivé série majú len 10 častí a tie sú napratané zaujímavým množstvom deja. Táto sa rozbiehala trochu pomalšie. No mala za následok, že aj tie dejové línie, ktoré ma predtým príliš nezaujímali (Jon Snow, Deanerys) som si obľúbila a už som ich len nepretrpela. Opäť nechýbali šokujúce dejové zvraty, ktoré ma ako vždy riadne naštvali, opäť zlo vyhráva a keď je aj potrestané (v tejto sérii výdatne) tak takým spôsobom, že je to prehnané a stráca sa ten pôžitok, že spravodlivosti bolo učinené zadosť. Hra o tróny si ma však už celkom podchytila, veľmi ma zaujíma čo bude ďalej, takže napriek pár výhradám, ostávam seriálu verná 80%.

plakát

Houdini (2014) (TV film) 

Úplna televízna lahôdka. O Houdinim som vedela len toľko, že jeho meno sa stalo synonymom iluzionistu alebo kúzelníka. Myslím, že tento seriál ma s týmto bezpochyby výnimočným mužom nezoznámil zo všetkými podrobnosťami a faktami, no napriek tomu ma prinútil k tomu, aby som sa o neho začala trochu zaujímať, niečo si prečítať a dozvedieť sa. Toto dokážem veľmi oceniť. Samotný dej šiel ako z rýchlika, rútil sa ako rozbehnutý vlak, a tak ani na malú chvíľu nenudil. Kým prvý diel sa venoval predovšetkým zoznamovaniu, kúzleniu a únikom druhý bol zameraný predovšetkým na vzťah s matkou a boj proti špiritizmu. Oba boli však výborne natočené, samozrejme tomu kraľoval Adrien Brody, ktorý si ma získaval v každom zábere a páčila sa mi tiež elektronická hudba, ktorá pristala rýchlemu plynutiu deja.

plakát

Zodiac (2007) 

Jeden z najlepších kriminálnych filmov vôbec. Celý ten tajomný príbeh Zodiaca stvárňuje komplexne a veľmi vierohodne, ťažiskové je tiež kvalitné obsadenie a výborná miestami veľmi mrazivá atmosféra. Veľmi sa mi páčili jednotlivé štádiá, keď to celé prepuklo, intenzívne policajné pátranie až po útlm, kedy ešte stále otvorený prípad prestal hrať prvé husle a desiť spoločnosť, napriek tomu že vraha sa nikdy nepodarilo stotožniť. Samozrejme toto najviac podčiarkla postava, ktorú stvárnil Jake Gyllenhaal, ktorý prešiel všetkými štádiami. Najskôr len záujem, také to snorenie okolo ľudí, ktorí do toho mali viac čo povedať, ako len kreslič vtipov. Až do mementu keď policajné pátranie ustúpilo a on sa zo zápalom mohol pustiť do vlastného pátrania, priam s fanatickým zápalom a jediným želaním - vedieť to meno. Lenže film nám vôbec nedáva odpoveď na túto otázku, hoci sa môže zdať, že on ju našiel, stále zostalo veľa nezodpovedaných otázok, nevyvrátených faktov, ktoré hovorili proti. Nuž skrátka paráda.

plakát

Ten třetí (2013) 

Veľmi príjemný a tak trochu umelecký film, ktorý ťaží zo skvelého obsadenia, krásnej hudby a atraktívnych lokácií. Príbehy tak samostatne, ako aj na konci ako celok fungujú skvelo, postupné odhaľovanie a vysvetľovanie ma veľmi bavilo, a napriek dĺžke film nenudil. Prekvapilo ma, že najmenej príťažlivý bol pre mňa ten jediný reálny príbeh. Najsilnejšou scénou bola asi tá, keď James Franco vyhadzoval Milu Kunis, to bolo vážne ponižujúce, drsné a emotívne. Veľmi som sa tešila aj z Liama Neesona, ktorého som po dlhom čase uzrela aj v inej než akčnej úlohe.

plakát

3:10 Vlak do Yumy (2007) 

Pod druhom pozretí sa mi to páčilo viac a môžem to pokojne zaradiť medzi tie lepšie westerny, ktoré som zatiaľ videla. Okrem toho tu hrá môj obľúbený herec a taktiež Russell Crowe, ktorým tiež nikdy nepohrdnem. Obaja boli skvelí ako vždy, možno Christian mal smolu, že jeho Dan Evans nebol až tak charizmatickou postavou ako elegantný pištoľník Ben Wade. Napriek tomu sa výborne dopĺňali a sledovať ako sa dvaja tak nesmierne rozdielni muži začínajú rešpektovať bolo veľmi zaujímavé. Celkovo dej plynul veľmi pohodovo, nenudil a záverečná prestrelka bola maximálne vydarená s patričnou dávkou emócií, doplnená o kvalitný soundtrack Marca Beltramiho. Za zmienku stojí aj Ben Foster, ktorý sa vo svojej úlohe našiel a pôsobil asi najpresvedčivejšie.

plakát

Železná srdce (2014) 

Na vojnové filmy mám slabosť. Fury začal výborne. Snažil sa nám predostrieť realisticky špinavú, krvavú a neľutostnú vojnu, kde nie sú dobrí alebo zlí, ale len vojaci ktorí sa snažia prežiť, tým že si razia cestu cez mŕtvoly protivníkov so svedomím prehlušeným výkrikmi "sku..vený náckovia". Tankové boje boli diváckym pôžitkom tak po vizuálnej ale predovšetkým po zvukovej stránke. Bolo to skrátka úžasné, hlavne preto, že som takýto typ bojov v takom množstve a kvalitou stvárnenia vo vojnovom filme ešte nemala možnosť vidieť. Ako však čas pokročil, prišla hluchota a potom zbytočný a neoriginálny klišoidný záver. Záverečný boj bol dlhý a oveľa menej zaujímavý než všetky predchádzajúce. Chýba ma totiž akákoľvek logická motivácia, takže celý čas mi v hlave vŕtala otázka PREČO? Lebo nechcem opustiť svoj tank? To hádam nie! Ale možno tak ako muži nechápu ženské pohnútky, ja som teraz nepochopila tie mužské. Ďalší problém bol v tom, že film sa po celý čas nesnaží v divákovi vzbudiť sympatie voči tankistom, skôr naopak. A aj to sa v "hrdinskom" závere prejaví ako negatívum. Brad Pitt čím je škaredší tým mi viac vyhovuje ako herec. Tvorcovia si však skutočne mohli odpustiť jeho hore bez scénku, pretože ma v žiadnom prípade nepresvedčia, že to bolo kvôli jeho super zamaskovanému chrbátu, ale len a len preto aby sme mohli skonštatovať, že vo svojom veku je jeho postava stále okulahodiaca. Je, ale to nič nemení na absolútnej zbytočnosti tohto mini striptízu. Uplakaný Shia LaBeouf môže byť zarastený, špinavý alebo neviem aký, aj tak ho nie som ochotná vziať na milosť. Nie a nie! Za zmienku stojí výborná hudba Stevena Prica, ktorá umocňovala až zlepšovala celkové dojmy. Nuž škoda, škoda tohto filmu. Mohlo to byť skvelé, 75 %.