standsiller

Čapované pivo na pulte pri komentovaní hlavných správ je správna definícia celej televíznej relácie. Po druhom, treťom sa každý zasmeje a nik nebude nadávať na to, že krčmár je chrapúň ktorý púšťa neznesiteľnú experimentálnu hudbu s farebnými videoklipmi na šlágrami trénované uši.

Videopožičovňa mesta Trstená , rok 97, rozum sotva vyvinutý na to aby dokázal poskladať vetu, podvečer a rodinná fotelka. Starká zaspala, starký pohľadom mapoval skôr praskliny na stenách ako Spielbergovu snahu zabaviť celú rodinu, otec si viac užíval slané tyčinky ako film a mame tvoril film iba zvukovú kulisu pri štrikovaní. Mne sa páčilo prostredie a Hookova luxusná nalepená mustáž. Sestre babrať sa v nose.

Oceňujem, že niekto bol svedkom pri tom ako Bondy dymom vypaľoval posledné entitálne explózie vlastnej aury.

Niekto síce sedí v popoludňajšom mestskom parku s nohou cez nohu tlačiac na svoje zvrátené črievko, ale aspoň má peknú nástenku.

Zmätené dobrý deň, riedke dovidenia.

A my nie , ale na tom nezáleží pokiaľ nás na svoju home view zoberie niekto ako Egon Bondy, ktorému nevadí na kameru vystavovať svoj pivný profil a navyše si z toho robiť srandu. Človek, ktorý nájde vtipnú alternatívu pre vyslovenie akejkoľvek formy filozofie aj v prípadoch, kedy ho jeho mesto chce zradiť tým, že existuje riziko pádu pri ktorom si rozbije na zamrznutých schodoch hubu. Egon Bondy nás berie po uliciach a tam často krát aj náhodou stretáva ľudí, ktorým vďaka postsynchrónnemu komentáru dáva na hlavu vavrínový veniec najkvalitnejšieho humoru so vzťahom k triezvemu cynizmu. Mám ťa rád ty invalidný súrodenec.

Dušan Hanák sa vo svojom vnútornom svete zväčša vždy vedel správne rozčúliť a všetko čo sa mu nahromadilo pod vlasmi dokázal správne postaviť do vetra. Takéto dokumenty však vietor so sebou neberie. Takéto dokumenty vietor líže.

Keď sa ustáli zrak z animácií a podvedomie rezignovane prijme fakt. že žiadna postava definitívne zo svojho rozprávkového alter ega neožije ani po desiatich minútach, následne sa uši začnú koncentrovať aby si mohli po tomto filme dať s mozgom vysokých 5 a vtedy začne všetko fungovať až elektrizujúcim dojmom. Kto to videl prvý krát a nemal na to nervy nevadí, mama spraví v nedeľu koláč. Ale kto tomu dá šancu aj druhý krát sa stane možno na takomto IQ porne závislý.

Saša barón síce nie je žiadne ohlo, ale neverím že keď sa niekedy pozeral na tento film a ceril svoj konský chrup popod riedke fúzy by ho vnímal rovnako ako teraz po natočení svojho diktátora. Niekto si možno povie že porovnávať týchto dvoch má asi rovnaký efekt ako keď sa staršinou štamgastov zvolený šaman pokúša presvedčiť kaktus svojej kysnúcej manželky aby miesto Aloe vzrušením z neho stekala životodarná páľavica. Ale z perspektívy nad klávesnicou sa hrbiaceho autora tohto komentára sa mi zdá, že keby existovala grafická línia pre zakreslenie fakt dobrého humoru medzi týmito dvoma filmami ( Diktátor 2012 a Banány 1971 ) nejeden lyžiar by si vo svojej fantázii pri pohľade na takýto strmák spravil dobre.

Rozpadávajúci sa dopumpovaný mech Mickey Rourke naaranžovaný ako frontman kapely Skid Row je síce vtipná vízia pre zatvorené oči unavené po fajnovom opiáši , ale keď to niekto myslí vážne ( niekto ako Aronofsky , ktorý mi v poslednej dobe pripomína hľadajúceho sa puberťáka v hiphopovej šiltovke s tričkom na ktorom je pentagram držiaci pod pazuchou rozlomený skate idúci na Moliéra ) tak sa aj recesia trávi ako žiletka v toaletnom papieri. Zachránili to pomazánky.