standsiller

Druhá svetová vojna trochu inak. Z druhej strany všeobecného pohľadu diváka, alebo inak povedané z druhej strany strážených pracovných táborov. Stávame sa nemými svedkami rodiny nemeckého dôstojníka, preveleného na post vedúceho pracovného tábora. Spolu s manželkou vychováva mladého , zvedavého syna. Príbeh o prirodzenej detskej zvedavosti pohrávajúci sa s pulzom a emóciami s grandióznym záverom. Dokonalá myšlienka pre divákov unudených z pohľadu spoza elektrického drôtu. Na pár detailov skutočne vydarené dielo.

Nemecko stráca niekdajšiu moc a Hitler sa tomu snaží z posledných síl zabrániť. Takpovediac celý film sa točí okolo neho a okolo kolosálneho výkonu Bruna Ganza. Ten totiž na okamih zabudol že je kto je a stal sa doslova Adolfom Hitlerom. Film o beznádeji , slepej viere v dosiahnutie cieľa, o vytriezvení ľudských bytostí v rúšku strachu pred osudom za napáchané zločiny pod pravicou "fuhrera" . Pri tomto filme som si urobil úplne iný obraz o Adolfovi a prestal som ho vnímať ako " železného muža" symbol fašizmu a diktátora, ale pozrel som sa na neho ako duševne chorého muža čo chabne a podlamujú sa mu kolená, lebo stále verí v nadvládu nad svetom a do poslednej chvíle kedy spácha samovraždu, si svoju prehru nepripúšťa. Vrelo odporúčam, veľmi chytľavý film a určite niečo zanechá.

Neviem prečo som mal pri tomto filme pocit, že ide o exotické vydanie "Slnko seno". Zavalitá panovačná žena ktorá sa tisne na obrazovku a režisér jej v zákulisí tajne drží prsty, aby si divák všimol že "áno, ona tam má byť za tú vtipnú " v skutočnosti som však sebamenší náznak úsmevu zaznamenal ani nie päť krát. Veľmi slabé.

Chce toto vôbec niekto dobrovoľne pozerať ? Primitívne, otrepané, strojené, dialógy zabalené v orientálnom rúchu. Sem tam sa tam mihne tmavooká exotická kráska , ktorá je pekná do momentu než otvorí ústa a z nich sa spustí podpriemerný slovenský dabing. Ktorý podľa mňa od toho pôvodného nemá moc ďaleko. Niekedy keď počúvam nechtiac dialógy ( vďaka tomu, že mojej mame robí táto reláciu uspávanku ) sa nahlas zasmejem z nezmyselnosti kvázi životných situácií čo iste vyšli z pod rúk človeka, ktorý pobudol istú dobu na vesmírnej lodi s veľmi, veľmi, čudnými ľuďmi. Inak si to vysvetliť neviem. Preč s týmto z našich obrazoviek !

Oproti slovenskej verzii omnoho priateľnejšie spracovanie zahraničného "kitchen nightmares" v ktorom osobnosť Zdeněka Pohlreicha tvorí neoddeliteľnú zložku plnú humoru a objektívnych názorov ku českej gastronómii. Hlavne vďaka nemu a scenáru ktorý píše niekedy sám život, táto relácia dostáva veľmi humorný nádych s kopou "Gastronomických zážitkov " servírovaných v "temných" zákutiach českých kuchýň.

Rowan Atkinson vďaka tomuto seriálu dostal na večné veky pečiatku podivného pána v kravate, čo povahovo zastal na úrovni medzi dieťaťom a dospelým človekom. Nenahraditeľný televízny seriál s neopakovateľným humorom, čo spustil plejádu podobných pokusov po celom svete. Ani jeden však nebol a zrejme ani nikdy nebude úrovňou tak vysoko ako bol " Pán Fazuľka". Seriál si pamätám pomaly od dupačiek a aj dnes keď som z nich vyrástol sa k nemu vždy rád vrátim a na scénach sa ešte vždy rád zasmejem, i keď v mojej hlave rezonovali nespočetne veľa krát. Mr.Bean a jeho humorne čudácky život bude a bol pre mňa vždy kultový.

Postava Bohuša si ma v skutočnosti získala až na druhý pokus, keď som v ňom objavil sympatického prostorekého chlapca z dediny a vžil sa do jeho role. Od sekery k miliónom , tak by sa dal doslova nazvať zvrat v jeho živote , obohatený skutočne podareným scenárom a nenahraditeľným charakterom Boleka Polívku . Popravde si neviem predstaviť iného herca, čo by stvárnil túto úlohu. Dopočul som sa, že sa pripravuje druhý diel, na ktorý čakám v nádeji, že nepôjde o komerčne osekaný výplod fantázie v americkom štýle, ale že ostane v Bohušovej rodnej zemi, ktorá ho scenárom nezmení.

Svet očami mladého umelca Alana Ginsberga s bujnou fantáziou a zmyslom pre metafory. Prečo nie ? U mňa tento film vyvolal viacero otázok adresovaných vtedajšej dobe. Okruh ľudí blízkych mi vekom patriacich do "Beat Generation" sediaci v zafajčených baroch a plodiacich poéziu s revolučným nádychom pre nových ľudí do nového sveta stretajúci sa s pohŕdaním v konzervatívnych kruhoch. Chvíľu mi však trvalo , kým som si usporiadal film do vertikálnej roviny vďaka neočakávaným zábleskom zo súdnej siene a animovanou časťou filmu. Isté vety bolo potrebné počuť dva krát , aby som pochopil súvislosti a nadýchol sa i hovorenej poézie z filmu, odhliadnuc od toho veľmi vydarené dielo s rafinovanou myšlienkou.