Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Dokumentární
  • Animovaný

Recenze (300)

plakát

Blondýnka (2022) 

Pena dní pre instagramovú generáciu. Čo vôbec nemyslím zle. Naopak, Dominik natočil extrémne zaujímavú filmovú koláž nesenú Anou de Armas na hrane.

plakát

Spin Me Round (2022) 

Cynický výsmech romantickým komédiám, ktorý od začiatku do konca vie, čím je, ale diváka nechá chvíľu tápať. Tím, ktorí vydržia a pochopia, sa ale náležite odmení. Jeden z najväčších výtlemov roka, u ktorého však vcelku chápem tie rozporuplné hodnotenia a divácke zmätenie.

plakát

THX 1138 (1971) 

Buď som na ten film príliš hlúpy, alebo prílš chytrý. Vôbec neviem čo z toho, ale riešiť to nebudem. (Director's Cut navyše trpí Lucasovým necitom pri dopĺňaní vyleštených CGI záberov do zrnitého a nedokonalého obrazu z analógu. WTF)

plakát

Vengeance (2022) 

Ten námet nie je márny, ale scenár trpí zbytočnou doslovnosťou, nadmerným množstvom expozícií a prebytkom filozofických blábolov – tie by nemali byť servírované takto predžuté, ale vyplývať z podtextu. Si aspoň myslím teda. Lebo ja verím tomu, že doslovnosť zabíja umenie. Novak je sympatický a chápem, čo chce povedať, ale chýba mu trochu istejšia režisérska ruka, štipka ľahkosti a určite aj rafinovanosti pri finálnom rozpletaní zauzlených príbehových liniek. Tam sa totiž film totálne rozpadá. (body naviac za presne použitú Dove Cameron)

plakát

Jsem sexuální maniak (2005) 

Najúprimnejší a najotvorenejší film o tom, aké to je byť mužom – neustále nadržaným, zmietaným pudmi a predstavami, väznenom okovami civilizovanej spoločnosti :) Caveh Zahedi za pár korún natočil film tak hravý a autentický, že mi ani na okamih nechýbala nejaká production value. Nechápem, že ho po tejto intímnej spovedi niekto reálne nezafundoval. (Odporúčam i Zahediho podcastový projekt 365 Things I Want To Tell You Before We Both Die, jeho otvorenosť, úprimnosť a množstvo historiek a postrehov sú fascinujúce.)

plakát

The Stand (2020) (seriál) 

Tuctové a nenápadité spracovanie sľubnej predlohy, ktoré sa sústredí na to najmenej zaujímavé, spracúva to bez štýlu a nápadu a všetko domotá nemotorne pomiešanou chronológiou. Vzdal som to po dvoch epizódach.

plakát

Třináct životů (2022) 

Je to pre mňa záhada, a zároveň ukážka filmovej mágie – ako to, že tak formálne strohý, chladný a odťažitý film, pôsobiaci šialene digitálne a dokumentárne, volajúci po gradingu... vyvoláva silné emócie a vtlačil ma do sedačky tak hlboko, ako už dávno žiaden iný? A to aj napriek tomu, že je od začiatku jasný koniec? Neviem. Ale raz za čas si rád pripomeniem, aký mocný nástroj je filmová reč a čo všetko v rukách schopného remeselníka dokáže.

plakát

Predátor: Kořist (2022) 

Nemusím Predátora. Nemusím westerny. A predsa som sa od začiatku do konca spokojne usmieval ako debil. Sympatická hrdinka si svoje dielčie úspechy ťažko odpracuje. Sledovať ju, ako si nachádza vlastný štýl boja v konfrontácii s motherfucking Predátorom a skurvenými bielymi držkami je najčistejšia popcornová zábava, akú sme tu za dlhú dobu mali. To, čo bol Logan pre X-menov, je Prey pre predátorské univerzum – očakávaný svieži závan a výnimočná jednohubka, ktorá by (aj napriek náznaku v poslednej sekunde titulkov) mala ostať uzavretá.

plakát

Hra (2011) 

Hra je v prvom rade majstrovsky rozohranou hrou s divákom. Kľúč k jej interpretácii sa totiž nachádza v divákovi samotnom – v jeho vlastnom svetonázore, v jeho vlastných predsudkoch. Je imigrant automaticky agresorom, či obeťou? Záleží viac na sociálnom statuse či farbe pleti? Je správne vziať spravodlivosť do vlastných rúk napriek tomu, že je zastretá hnevom a predsudkom? Kde leží hranica nevšímavosti k okoliu a kontextu, ktorá hraničí s nemorálnosťou? Nepochybujem, že film vyvolal po uvedení "búrku", keďže odpovede na vlastné otázky ani len nenaznačuje, a je tak prietokovým ohrievačom nálad v publiku. Viac nám o nás samotných povie diskusia o filme, než film samotný, a v tomto smere sa naozaj jedná o funkčne nastavené zrkadlo.

plakát

Čtverec (2017) 

Skôr než pevným tvarom je Štvorec mozaikou viac či menej súvisiacich scén, ktoré skúmajú také množstvo sociálnych tém, že ide o skvelý materiál pre diskusiu nad vínom. Dokážem pochopiť, ak tento film nesadne každému – je voľnejší, občas nejasný, občas doslovný a občas nepríjemne utínajúci pred či po momente, keď by to bolo žiadúce. Podnetov k premýšľaniu a extrémne vtipných momentov však ponúka viac než dosť.

Ovládací panel
10 bodů

Reklama

Reklama