Marek1991

Provokatívne, ale občas trefné a hlavne to treba brať s nadhľadom a nezovšeobecňovať. Spev na veži mi zostane v pamäti asi ešte dlho, ale aj svojské vysvetľovanie si spovedného tajomstva. Dosť čierna komédia v niektorých momentoch, dosť uštipačná, no uvoľnená, celkom inteligentná, taká letná, kde človeku tá sexuálna téma nepríde nejak veľmi trápna ako v iných komédiách, aj keď je pravda, že pár vecí si mohli s úcty odpustiť alebo ich urobiť inak. Hudba v pohode, kamera v pohode, strih a umeleckosť na úrovni. Je pravda, že som čakal opäť kanonádu heftov, vtipov a trocha som to precenil, no aj tak ten nápad a jeho poňatie bude asi ešte dlho varovným prstom pre kňazov, ale zároveň aj oddychovou zábavkou na letnú dovolenku napríklad pre Čechov a Slovákov pre spríjemnenie tamojšieho pobytu nejakou tamojšou produkciou.

Anarchizmus alebo inak povedané libertínsky komunizmus, decentralizovaný svet, svet kolektívu, no aj individualistického prístupu k svojmu rozvoju, zrealizovaná utópia podobná kibucom, ktorá fungovala bez peňazí a s nadšením. Je to druh istého participatívneho systému, sveta komunít, ktorý si zažil svoje v ťažkej dobe, kedy svetom vládli kapitalistické myšlienky s vykorisťovaním, komunistické, vlastne skôr socialistické, či boľševické myšlienky a zároveň aj nacistické, či fašistické, ktoré nakoniec revolúciu tohto typu zničili. Ak mám pravdu povedať som kresťan, som proti potratom, eutanázii a podobne, no to, že verím v istý hierarchický svet na čele s BOHOM, ešte neznamená, že by som odsudzoval svet, kde sú si všetci ľudia rovní, kde každý môže prispieť svojími znalosťami, svojími schopnosťami a individualitou, pretože ľudia sú si rovní, akurát sa v rôznych systémoch nad seba povyšujú. Toto je skutočná sloboda, čo tu bola ukázaná, kde zodpovednosť s ňou išla ruka v ruke a každý mal možnosť rozhodnúť sa podľa svojho svedomia a vedomia. Svet, ktorý postupne zničili politické strany a vojna. Iste ani toto nemohlo byť dokonalé, dokonalý svet by nikto neporazil, no svojho času to bolo niečo najlepšie pre ľudí na život. Dnes tu máme ideu Venus projectu, zdrojovú ekonomiku, ktorá podľa mňa čerpá z tohto veľmi veľa a zároveň to môže byť pre tých, ktorí neveria mnohým jej myšlienkam, zaujímavý dokument, ktorý im môže ukázať, že veci by išli zrealizovať a navyše by sme mali k dispozícii technológie, ktoré by nám pomáhali uľahčiť náš svet a posúvať ho dopredu bez nezmyslov, moci, slávy, peňazí, povyšovania sa, bez ľudského ega. Dokument je vo svojej podstate chronologický a postupne opisuje tento systém, ktorý však v danom mieste a čase bol dosť jednoduchý, lebo ľudia nemali toľké nároky, nepotrebovali k životu veľa, čo v dnešnom globalizovanom svete by dokázala vyriešiť zrejme práve zdrojová ekonomika a zdieľanie toho, čo nám Zem dala, k čomu sú samozrejme vylepšujúce sa technológie potrebné. Dnešný svet smeruje skôr k ich zneužitiu, nielen zdrojov, ktoré sa dostávajú len hŕstke ľudí, ale aj technológií, ktroré sú využívané pre niekoho, aby si vylepšil postavenie, aby špehoval, kontroloval a ovládal, čiže už vám je asi jasné, že otroctva a nenávisti sme sa ešte úplne nezbavili, že istý skrytý fašizmus existuje stále, len v rôznych liberálnych, konzervatívnych, socialistických, kapitalistických a iných ideológiách. Dokumentu nahrávajú ešte svedectvá ľudí, ktorí to zažili, nie je dlhý a je celkom faktický a praktický. Iste to nie je učebnica, ktorá by vám všetko povedala, no je to zachytené svedectvo o zrealizovaných snoch.

Chce to odvahu sa takto pustiť do zaužívaných stereotypov, no bolo faktické, bolo to rýchle a bolo toho dosť a pritom to netrvalo ani dlho, čo vítam. Problém je však v prílišnom výklade niektorých skutočností, ktoré by som chcel mať podložené nejakými dôkazmi, taktiež to bolo príliš pochvalné alebo obhajujúce niektoré praktiky, či organizácie a chýbala mi tam určitá kritika, či nadhľad, aj keď sa snažili to podať s dobrými, či zlými stránkami, no isté obhajovanie v reči som cítil. Agresívny tón chápem, nie všetko sa dá s kľudom a v pohodičke brať, najmä ak tu ide o nás všetkých a budúcnosť ďalších generácií. Film vám poskytne zoznamy filmov k určitým témam, sú tam aj aktivity, ktoré vykonali jednotlivé organizácie, venuje sa domácej scéne a zahraničiu, svojím spôsobom je komplexný, no dôverihodnosť nielen vo forme mu trocha chýba. Prijal by som na túto tému dlhší film a viac vecí, lebo práve podobné diela sú potrebné.

Ridley Scott ma sklamal, no nielen on. Takúto faloš dovoľuje súčasná doba a robí ju ešte oficiálnou a normálnou. O Coca Cole som viackrát robil rôzne referáty a podobne a tak viem, že to čím škodia sa snažia vynahradiť takzvanou sociálnou a ekologickou zodpovednosťou, že sponzorujú rôzne charitatívne veci a že sa svoj marketing majú prepracovaný tak, že vyzdvihujú každú vec, ktorou akože prispejú k záchrane pralesov, zvierat a podobne, že dávajú prácu a nevyhnutné škody proste kompenzujú. No uvedomiť si, že ide o korporáciu, ktorá je hnaná ziskom a inými mocenskými záujmami, že vlastne predáva balenú vodu a často chemikálie, že vlastne ničí životné prostredie a je jednou z tých, ktorí sú strojcami neustáleho zhonu za akýmsi pokrokom a sú symbolom bezbrehého kapitalizmu, to už je ťažšia vec. Aj keby samotné zlo natočilo neviem ako milý film s detičkami a zvieratkami, s krásnou kamerou, no bola by za tým iba propaganda a snaha ukázať, že my nie sme takí, ale my sme inakší, tak to nemôžem brať vážne. Tento film však nemal ani riadny príbeh, staval iba na emóciách, na tančekoch zvieratiek, aby ľudí obalamutili, že jaké je to milé, ani zábermi akože animovanej prírody, krásnych záberov Slnka na polárnych oblastiach si ma nezískajú. Pri tomto ma hneď napadol film Chlapec v pruhovanom pyžame, kde sa malý chlapec hral s krásnymi vecami, mal takmer všetko, po čom mu srdce zatúžilo, no bolo to aj kvôli tomu, že mnohé mal od ukradných vecí židov, ktorí za jeho domom nemali ani čo úst a postupne ich likvidovali. Nikdy nechcem byť za takéto pokrytectvo. Príde mi to tiež ako keby teraz prišla Coca Cola, že potrebuje naďalej predávať, tak ide čerpať vodu zo Žitného ostrova, dá za to prácu mnohým ľuďom, nakrúti krásne filmy, niečo zasponzoruje, všetko vydrancuje a potom odíde a vlastne iba tamojších ľudí zdroje využila, odhodila, zalepila oči, tak toto veru podporovať nemienim.

Ako prežiť vo vesmíre, keď sa všetko kazí, aj o tom je tento film. Dielo o samote, strachu zo smrti, film jednoduchý, no pritom bravúrne zvládnutý. Väčšina doterajších filmov zobrazovala vesmír z akoby nášho ľudského pohľadu, no tento využil kameru presne tak, ako treba a verte, že to, čo uvidíte za prvé minúty sa zmení aj na iné pohľady a to ešte budete nadšení, aspoň tomu verím, že väčšina bude. Film nebol nudný, využil svoj čas veľmi dobre, nebol ani nejak politicky nekorektný, herecky bol vzhľadom na tú ľudskosť uveriteľný. Záver mohol skončiť aj zle, no po toľkej smole tu nastalo aj pre hlavnú postavu šťastie a to sa vystupňovalo v úžasný záver. Vychytané tu boli aj najmenšie detaily, podozrivá mohla byť akurát šikovnosť hlavnej postavy, no má to aj pár chýb a úprav k väčšej atraktívnosti filmu, no to sa dá čakať pri každom filme, že nikdy nebude dokonalý. Nie je to nejaké prehnane umelecké dielo, je to skôr realistické dielo urobené umelecky a divácky atraktívne, aby ste si z toho odniesli nejaký zážitok, ja som spokojný.

Ako heterosexuálovi a kresťanovi mi tento film absolútne nesedí. Z mnohých milostných scén mi bolo skôr na zvracanie, než by som obdivoval, ako ich zahrali. Urobiť sa ako sa vraví prihriatymi im problém nerobilo, akurát že to nie je nič pre mňa a nezaujíma ma, že dnešný stále sa liberalizujúci svet to berie za normálne, aj keď je to proti prírode a aj keď tým môžu ovplyvniť deti, preto som aj proti adopcii detí homosexuálmi, pretože okolie vplýva na to, akí budete. Pokiaľ vás budú vychovávať medzi lovcami lebiek, budete lovcom lebiek a bude to pre vás normálne, akurát že to ešte neznamená, že vraždenie je správne. Ak chcete vidieť život výstredných homosexuálov, vlastne jeden tu bol aj bisexuál, tak tento film vám to skvelo ukáže. Ja opovrhujem tým obklopovaním sa bohatstvom, robením celebrít z pochybných umelcov, z liberálneho náhľadu na homosexualitu bez hľadania BOHA. Navyše tieto takmer dve hodiny filmu by som si vedel predstaviť aj dvakrát zrýchlené, lebo je to dosť ubíjajúci film, ktorý ma skôr znechutil. Je to dosť veľký gýč, choré zmýšľanie, možno s pár pozoruhodnými momentmi, no predovšetkým je to robené asi pre homosexuálne publikum.

Skôr než čokoľvek iné, chcem povedať, že tomu nedávam nízke hodnotenie, pretože by som radšej riešil preľudnenosť vakcínami proti pôrodnosti ako užívateľ whack. To by bol pre mňa vrchol sociopatického riešenia, ktoré by som skôr priradil nejakým tajným spolkom, slobodomurárom, nejakým súčasným kapitalistickým elitám, no nie rozumným vizionárom a empatickým ľuďom. Tento film je ďalšie socialistické dielo vyrobené liberálmi, ktoré ťaží z brutálnej naivity a toho, čo dnes v úpadku svetového hospodárstva masy chcú vidieť a pritom svojou podstatou to podporuje systém namierený k niečomu podobnému. Nedávno niekde písali o tom, že bohatí ľuďia si chcú niečo podobné vytvoriť, čo by nemuselo byť iba vecou takejto vedeckej fantastiky, najmä ak dnes už máme komerčné lety do vesmíru a podobne. Film je svojím spôsobom podobný filmu Paralelné svety, no opäť sa nikto nezamyslel nad širším kontextom, čo ma pri takýchto veľkofilmoch zaráža, no možno to bol zámer. Roboti nie sú zlá vec, no musíme to urobiť tak, aby nám pomáhali a nie nás ovládali, prípadne iní ľudia ovládali cez ne. Androidy sú podľa mňa chorý neoliberalistický výplod, kde sa obhajuje napredovaním a hnaním sa stále za niečím, čo však často nemá ani reálny cieľ alebo je to prehnané. Čipy vyzerajú byť krutou realitou blízkej budúcnosti, čo však tento film dosť využil skôr na ich propagáciu. Nedotknuteľnosť človeka zneužil na hraničné situácie, ku ktorým by vôbec nemuselo prísť a dochádzať. Tu sa pomocou nich akože liečia smrteľné choroby, no chorobám by sa dalo predchádzať edukáciou, prevenciou a aktívnym prístupom k zdraviu, taktiež samotné čipy by nemali byť na koži, kde by sa ich človek nemohol zbaviť. Pokiaľ zostanú maximálne na nejakých občianskych alebo príveskoch, tak ešte sa to dá zniesť, no udivuje ma, ako chcú niektorí ľudia mať informácie o každom jedincovi, priam všetkých ovládať a zabraňovať im v akejkoľvek rebélii. Človek môže byť slobodný vtedy, pokiaľ nebude nikým kontrolovaný, sloboda ide v ruka v ruke so zodpovednosťou a pokiaľ to presunieme niekam inam, odovzdávame tam celú moc, robíme z niekoho pána našich svetov. Film je akčný a zas ukazuje len tú stránku veci, že proti zlu sa dá bojovať len podobnými prostriedkami a šikovnosť, či chyby v systéme sú jediná cesta, čo je zavádzanie a ďalšie utvrdzovanie stereotypov. Ten pozemský svet s neustále horiacimi miestami, s kriminalitou, proste na štýl getta v Indii, je len nepochopiteľným primitivizmom v oblasti ľudského správania, spájania sa a vývoja. Ďalší rodinný milostný príbeh vo filme len zahral na naivnú strunu, nehovoriac o (Pozor prezradím dej.) novom následovníkovi Brucea Willisa, ktorý sa nám tu obetuje. (Môžte v kľude čítať ďalej.) Záver bol ako z nejakého hudobného klipu od Michaela Jacksona, aj keď by som si nejaký taký svet vedel predstaviť aj po naplnení projektu Venus, kde by už peniaze neexistovali, kde by svet a jeho zdroje patrili všetkým, čiže žiadne delenie na bohatých a chudobných, na viaccenných a menejcenných, kde by stroje pomáhali a nešpehovali, neovládali a nekontrolovali. Nepáči sa mi ani to ďalšie individualistické poňatie záchrany sveta, hlavného záporáka vybrali nelogicky a neinvenčne. No pre jednoduchých ľudí, ktorých to má asi zmiasť bude stačiť aj tých pár veľkolepých pohľadov a scén. Film vás môže nechať zapremýšľať, no je zavádzajúci a hlúpy. Možnú budúcnosť nerozobral do detailov, nepristúpil k nej s fantáziou, iba so zaužívanými postupmi, tiež veci, pred ktorými by mohli vystríhať nerozvinuli, človek si z toho nemusí zobrať to správne ako akúsi záverečnú jednotu a rovnosť, no môže rozmýšľať nad inými nesprávnymi sociopatickými riešeniami.

Tento film mi odporučilo jedno milé dievča, zároveň som vedel, že má celkom vysoké hodnotenie a tak som ho chcel vidieť. Vtedy som ešte netušil, že pôjde o cestovný film, ktoré ako cestovné filmy trpia mnohými trápnosťami a klišé záležitosťami, no zároveň medzi nimi hľadám veci, ktoré by ma vedeli zabaviť aj v tomto podžánri. Nevedel som ani, že tento film vyzdvihlo na také hodnotenie celkom veľa ľudí, ktorí ho videli a ani to, že v ňom je Jennifer Aniston v sexi scénach, z ktorých fotky kolovali po internete už dlhšie. Napriek tomu všetkému však len krútim hlavou akí kritici tento film dokázali vyzdvihnúť a aké klišé a infantilnosti dokážu mnohých pobaviť ešte stále a pritom tieto veci dokážu kritizovať u iných diel. Hodina a niekoľko minút nestáli za nič, už som sa chystal tomu šupnúť odpad, lebo sranda rozhodne v niektorých veciach nebola na správnych miestach a celé to stavali na absurdnostiach a podľa mňa aj celkom nereálnych veciach. Niekedy som nevedel, či to mám brať ako čiernu komédiu, či ironickú alebo absurdnú, pretože to miešali a výsledný efekt bol len drzejším prevedením filmu Rodinná dovolenka a iné nešťastia. Od scénky v stane som sa však začal baviť, nie na všetkom, lebo predvídateľných momentov neubudlo, stavali ďalej na sexizme, na predvídateľných zvratoch všade vrátane romantiky, no záver nebol úplne zlý. Treba povedať, že sú aj horšie filmy, od komédie by som čakal niečo invenčnejšie, nielen zaužívané trápnosti, čakal by som nejaké pamätné hefty, na ktoré by sa dalo spomenúť v reálnom živote, ako to proste vedeli robiť v našich končinách za socializmu, ale ak ľudia sú vo všeobecnosti jednoduchí, mnohí majú krátku pamäť, mnohí toho nemajú veľa napozeraného a tak takáto liberálnejšia a v podstate rodinná komédia im môže spríjemniť chvíle.

Istú podobnosť Divokým Djangom som tam proste videl, nielen v dĺžke, či hlavných postavách z dvoch národov a vtipkovaní, taktiež sa u Verbinskiho nedá vylúčiť, že jemne nadväzuje svojským štýlom na filmy Piráti Karibiku, aj Deppova rola mala isté podobnosti s tou, ktorú mal v tých filmoch a ja som sa na tom úprimne bavil a ešte ľutujem, že znova nemal poriadny a najmä dlhší priestor, pretože ten, ktorý mu dali tu využili skvelo. Spočiatku som si všímal aj isté prehnané náhody, napríklad rozdelenie okovov, výbuch bomby akurát, keď k nej pristúpili muži, no keď to prišlo k záverečnej akčnej scéne, tak som už na to ani veľmi nehľadel, pretože to bolo vlastne celkom aj na tom postavené a absurdnosťami to dohnali k zaujímavým kúskom, ktoré v spojení s tým humorom správania sa postáv išlo celkom dokopy. Avšak tú dĺžku tomu len tak neodpustím vzhľadom na to, že vtipných vecí tam nedali toľko, koľko by si to zaslúžilo. Úplne zbytočne sem zas priplietli mnohé ženské roly, dokonca aj bez toho fešáka pre dámy, v hlavnej roli šerifa, by som si to vedel predstaviť. No nemám rád tie ľahkovážne správania, aj keď sú realistické, no neinvenciou v takýchto veciach vznikajú zažité postupy, ktoré vytvárajú stereotypy. Radšej mám príklady smerovania k správnym veciam a nemusí ani film dopadnúť dokonale, správny úmysel a snaha o jeho naplnenie, to sa však často zamieňa s alibizmom.

Nielen zbytočné trápne nadávky a a nezmyselné násilie, ale aj pomerne úbohý extrémne neoliberálny film, ktorý radia medzi akčné komédie, no k zasmiatiu tam pre mňa nebolo takmer nič, vlastne slovo takmer píšem zbytočne, lebo pousmiatia sa sem hodia skôr z trápnosti. Zvraty v tomto filme by mohli byť aj dobré, aj keď už boli toľkokrát inde použité, že boli prekuknuteľné. Toto všetko je akože komiksová záležitosť, akože trendová, pre mládež a nielen pre ňu, kde sa ubližovanie berie na ľahkú váhu, takmer žiadny súcit, samá pomsta, proste ten pohľad na svet, že zlo môžme zničiť zlom, že na útoky sa môže odpovedať silou a následky už nie sú dôležité, lebo v tom momente to bolo pre istotu alebo kvôli pomste, často zábave a podobne. To s tou komunistkou bolo úbohé, vidno, že „Amíkov“ to ešte neprešlo a držia nové generácie pripravené v nenávisti voči každému, koho si tak onálepkujú, nielen Rusku. Nechránený nemanželský sex pre zábavu, ďalší znak pochybnej pseudokultúry. Streľba na streche auta v tomto filme bola jednou z najnepochopiteľnejších scén, vec dosť nemožná, no nemuseli ste sa dostať ani k nej, aby ste pochopili, že na, z môjho pohľadu priemerný prvý diel, sa to nechytá. Autorom tohto by mali nakopať zadky a poslať ich kade ľahšie, sem tam zabrnkali síce na citové struny, no to boli také sofistikované hrátky s divákom. Ďalšie zbytočne drahé dielo, ktoré pre mňa nie je ani paródiou ani výstrahou, ale niečím pochybným, kde mládeži podsúvajú nezmysly. No a poučenie na záver o chránení je bezmozgovo silové a nie rozumové, takže čo k tomu dodať? Asi len, že je to odpad.