MontyBrogan

Hystéria, empatia, ľahostajnosť, entuziazmus, egoizmus, vzdelávanie, mudrovanie, sebareflexia, exhibicionizmus. V postave Anny Paquin tu bola obsiahnutá celá jedna osobnosť určitého typu mladého človeka. Ktorý film niečo podobné dokáže? Minutáž nie je vysvetlenie, ale prostriedok. Som ohúrený, tak ako málokedy, aj keď pri konverzačkách mi netreba veľa.

Film, ktorý vonia letom ako máloktorý iný. Cesta spoločnou dodávkou do neznáma, plná hudby, niečoho na zlepšenie nálady a obnažených lakťov členov svojej partie, ktoré sa navzájom dotýkajú. Vonku je ešte teplejšie než v aute a najpríjemnejšie sú večery. Stačí pravidelne hasiť smäd, pretože všetko ostatné sa zdá byť tak blízko. Door-to-door predaj je síce ťažký spôsob obživy, no dobrá škola života. A keď je človek mladý, nič nie je nedôstojné, lebo sa ešte môže poučiť. Neskôr bude možno ťažšie zvládať kocoviny, ale zato si viac dokáže vychutnať 163-minútový film, ktorý je natočený pre ľudí ako on.

Každý mizogýn musel byť v siedmom nebi, keď sa mu naskytol pohľad, ako princeznú Leiu drží na vodítku Jabba the Hutt. Ešteže sú tu na zbavenie sa úchylných myšlienok roztomilí Ewokovia.

Ľudia nie sú dokonalí. Občas niekoho pozvú, aby u nich pár dní prespal, aj keď nemajú voľnú posteľ ani bočné úmysly. Inokedy zase dajú krabicu s bankovkami pod umývadlo a myslia si, že ich pred vodou ochráni nadpis „keep dry“. Niekedy sa im do života pripletie posol nečakaných situácii, aby spisovateľ mal o čom písať, predavač o čom rozprávať, či chlapec z čoho dospieť.

Všetky rozporuplné motivácie postáv som tentokrát hltal ako tunajší vlčiak toho policajta s načatým krkom. Stopár si podľa mňa žije v separátnom svete, ktorý sa celý točí okolo násilia a príťažlivosti k nemu. Čo je princíp podmienený istou vlastnosťou - možno je to dôveryhodnosť či sugestívnosť - ktorá tu na mňa fungovala bezpodmienečne.

Všetci sa modlili so zbraňou, len on bojoval s bibliou. Akokoľvek sa mi tie slová na prvý pohľad priečia, očarila ma hororová uhrančivosť aj romantická presvedčivosť zobrazovaných udalostí. A preto si na vieru aj vojnu pre tento prípad uplatňujem výhradu svedomia, tak ako som sa to naučil tu. Lebo filmov, ktoré človeka učia nie je veľa. A nemyslím tým len učiť sa ako nestrácať nádej a nezabúdať na históriu, ale napríklad aj dokázať dve hodiny nehybne sedieť v kine a byť svedkom niečoho hrozivého a inšpiratívneho zároveň.

Práve ubehlo 80 minút môjho života. A nič lepšie sa mi dnes ešte nestalo. Ružový sen.

Človek vs. okolitý svet 0:1. Keď už je pre neho každodenný život bojom, asi to inak dopadnúť ani nemôže.

Gatekeeper a Keymaster, na tom by sa vybláznil aj Freud... Pre mňa na jednej strane obrovská nostalgia, trochu nadnesene až na úrovni déja vu, pretože dnešné repete po toľkých rokoch vynáralo moju spomienku na predošlé projekcie Ghostbusters ako keby zo sna či z podvedomia. A na strane druhej, vďaka vtipom pre dospelých som komediálnu rovinu objavil až teraz. Čo dokopy robí neriedený kokteil peknej spomienky a novej zábavy.

Čo všetko bolo povedané, no stále je to málo. Keď sa v Izraeli žena snaží rozviesť a jej nábožensky bezúhonný muž je tvrdohlavo proti, pretože je to preňho čosi ako vyšší princíp. Ale čo my vieme? Jedna z najdôležitejších viet, ktoré tu padli, je tá o dianí za zavretými dverami. Kto môže niečo také súdiť? Dospelí ľudia sú svojprávni, tak vedia, čo cítia a chcú. Súd má byť v takomto prípade len formalita. Nie každá kultúra to však toleruje. A potom život pomaly, ale isto preteká pomedzi prsty, kým byrokracia rozhoduje o osude dvoch ľudí, ktorí kedysi na prahu dospelosti vstupom do manželstva urobili krok v ústrety konvenciám. Teraz je všetko inak, no úradne úplne rovnako, pretože muž nesúhlasí s rozchodom, tak žena sa môže aj roztrhať a nemusí jej to pomôcť z tejto patovej situácie. Brilantná/dychberúca/alebo si dosaďte svoj obľúbený superlatív konverzačka.