MontyBrogan

V podstate neviem čo napísať, resp. aký postoj zaujať. Prehnaná videoklipovosť, prehnané vysvetľovanie, prehnaná fatálnosť. Zápletka sa vlastne kumulovaním zjednodušuje. Alebo skôr stráca úroveň. A napriek tomu, mindfuck! Na túto tému sa mohli točiť filmy už dávno. A možno sa aj točili, len ja som ich nevidel. Mohla to byť pokojne poviedka od Agathy Christie. Ale nie takto. Očami Dannyho Boyla Trance pôsobí ako film z budúcnosti! A za to si zaslúži obdiv.

Vezmime si jeden strašidelný dom. A teraz si položme otázku, čo všetko sa dá z neho vyťažiť? Je nepopierateľné, že to Wan zvládol. Druhá vec je však predstavivosť každého diváka... 85%

No čakal som teda podstatne viac od filmu, ktorý sa odohráva v tak inšpiratívnom prostredí, že by sa v ňom mohol stať spisovateľom aj analfabet. Zápletka mi bola jasná hneď po prestrihu na súčasnosť. Ale to som ešte nejak negatívne nevnímal. Skôr až keď sa ukázalo, že Dobrý ročník trpí tak chaotickým scenárom, že ani sám nevie, aký je to žáner. Vtipy mi tam napríklad nesedeli takmer vôbec. Ďalej ženy... V každom filme musí nejaká byť (teda ak náhodou nemá v názve bojový vrtuľník). A tu sú pre istotu hneď 4. Prečo nie, veď postáv nikdy nie je dosť vo filme o nostalgických pocitoch jedného makléra, že? :D No ale na druhej strane Scott, Crowe, Finney a Marion Cotillard pohromade už niečo znamenajú, čiže úplné fiasko z toho hádam ani byť nemohlo. Aj keď to znásilňovanie konca filmu od neho príliš ďaleko nemá. Tak škoda, že mi neostala ani chuť na víno. Tento zážitok by som skôr potreboval neutralizovať čistou vodou ako silnú kávu. Kvôli prebudeniu som sa ale na francúzsky vidiek dve hodiny nepozeral. Myslel som naopak, že mi dovolí snívať. 55%

S06E04: Leonard, Sheldon, Penny a Amy hrajú hru, pri ktorej má z každého tímu jeden hráč hádať, čo je na obrázku, ktorý ten druhý kreslí (sú rozdelení muži vs. ženy). Zadanie znie "present". Penny nakreslila krabicu so stužkou a Amy hneď uhádla. Sheldon nakreslil štyroch ľudí v obývačke, z ktorých dvaja kreslia na tabuľu a ostatní ich sledujú... Scénka celkom ideálne vystihujúca tento príjemný a inteligentný seriál, ktorý vysvetlil svetu pojem nerd alebo geek, a ktorý sa tak dobre pozerá pri jedle.

Súhlasím s väčšinou negatívnych vecí, napísaných v ostatných komentároch. Gangster Squad je jedno veľké klišé a šablóna pre latentne retardovaných. Niektoré hlášky sú citátmi a jediná, ktorá bola (možno) pôvodná, musela byť použitá opakovane. Takýto prístup k žánru môže pravdepodobne ohúriť len divákov, ktorí tie najznámejšie gangsterky nikdy nevideli. A Sean Penn, najlepší herec filmu, pôsobil drsňáckym pohľadom často až smiešne. Keď už to dovolil režisér jemu, nemal to dovoliť on režisérovi! Hodnotím pozitívne zväčša len kvôli dvom dobre natočeným scénam (prestrelka po tme pri cele na policajnej stanici a pästný súboj Penna s Brolinom).

Plánujem porovnávať s Heat, čiže môžete prestať čítať hneď. Broken City je film, nad ktorým keď sa zamyslím, mám možno chuť dať nižšie hodnotenie ale keby som ho pozeral znovu, asi sa mi bude páčiť stále rovnako. V podstate tu nenájdeme nič nové, čo by nás mohlo prekvapiť, ale to staré zlomené mesto nám bude aj tak robiť spoločnosť pri filmoch do najbližšej smrti, takže žiadne sklamanie. Sú tu navyše dva aspekty, ktoré si cením a ktoré vynášajú moje hodnotenie tam kde je. Prvým je atmosféra (áno, Stanko, ja mám pravdu;), ktorá síce nepripomína noir ale to som ani nečakal. Tak už sa jednoducho netočí. Ale napriek tomu je atmosféra mesta správne pochmúrna a teda úplne adekvátna. A druhá vec je melanchólia. Zádumčivé pohľady na mesto, vyjadrujúce ľudskosť postáv, ktoré nemajú bežnú robotu, ani tak celkom bežné problémy, boli viac než na mieste. A práve tieto dve stránky mi pripomínajú vyššie spomínaný film. Pozor, neporovnávam kvalitu, ani príbeh. Heat som si pred pár dňami pripomenul a pokladám ho za jeden z x najlepších filmov vôbec. A čo sa týka deja, tam išlo o politiku akcie, zatiaľ čo tu o akciu politiky, ergo tiež ide o inú sféru. Len to všeobecné vyžarovanie mali čiastočne spoločné oba filmy a to sa nedá veľmi opísať, no je to správne a často opomínané. Je to niečo ako srdce. Sval, ktorý nie je iba svalom. Alebo film, ktorý má srdce napriek svalom...

Ja by som dal názov Hranice zákona. Dotyk zla znie skôr ako horor. A hlavne sa úplne nehodí k filmu, ktorý je inak takmer bezchybný. "A policeman's job is only easy in a police state."

Korektnosť a moralizovanie... Za každé z toho jedna hviezda dole. Práve v tom vidím najväčší problém starých filmov. A mrzí ma to o to viac, že ich mám naozaj rád. V tomto prípade ide o odvážnu tému, ale už podstatne menej odvážne spracovanie.

Ukážkový film o živote. Žiaden veľký art, alebo sofistikovaný konverzačný maratón. No jednotlivé medziľudské putá držia ako prikované a nepustia ani diváka. Ústredná dvojica postáv je dokonalá, čo sa obsadenia a herectva týka. Inak zároveň plná bežných nedokonalostí. Vďaka nim vládne nad príbehom čaro toho krátkeho stretnutia, ktoré nikdy nemôže byť príliš dlhé.

Podstatne zábavnejšia verzia Eddie Felsona. Scenár síce nemá také perly ako jeho predchodca, ani takú katarziu, ale réžia a kamera vládnu. Už naozaj chýbalo len, aby sa objektív gúľal po hracích stoloch a diváci spolu s ním. Hudba tiež super. Paul Newman dostal síce oscara za poker face, ale to skôr za dlhodobú záruku kvality a preto z časti súhlasím. Tom Cruise plný hormónov a entuziazmu nerušil, ani ešte neuchvátil. Scorsese rulez!