MontyBrogan

Predstavte si, že by bola Dogma 95 aplikovaná na herectvo a scenár. Tak asi pôsobí film All Good Things. Miestami nefunkčná vzťahovka, ktorá priamo úmerne s tým ako sa mení na kriminálku, začína byť až smiešna. Musím povedať, že sa čudujem ako do takého filmu dostali všetkých tých dobrých hercov. 5/10 a prikláňam sa k podpriemeru, pretože sa výnimočne nečudujem ani verbalovmu hodnoteniu a na tom asi niečo bude.

Kórejský chameleón Chan-wook Park sa zmenil tentokrát na Hitchcocka, aby ukázal, ako sa má točiť Amer okolo Lolity... A ja som dosiahol ďalší z vrcholov diváckej blaženosti. A to nielen pri scéne na kolotoči, ktorá bola jednou z najlepších, aké som vo filmoch doposiaľ videl. A zároveň jednoduchá. Česanie vlasov Kidmanke podobne. Herci predviedli v podstate všetci zaujímavé kreácie, ale Mia obzvlášť. Už ju vnímam inak. Odkedy sme si spolu zahrali na klavíri, ja som cítil vôňu jej vlasov a ona dotyk môjho ... dychu, nie sme už viac len kamaráti. Kúpil som jej totiž lodičky, aby sme sa mohli odplaviť z pola nevinnosti na pole skúsenosti, ako od Williama Blakea.

No neviem, neviem. Nepekné triky by mi ani v roku 2013 nevadili, keby tu nebol jeden zásadný problém. Príliš veľa videného! To mi kazilo celý zážitok. Je ale pravda, že Jessica Chastain miestami celý film zachraňovala a vracala mu svojím herectvom vážnosť. Sexy zjav vo vypasovaných džínsoch a s decentnou čiernou hrivou miesto zvyčajne ryšavých vlasov, bol už len bonus. S obsadením dievčat som spokojný a charakery vrátane citovej ambivalencie im boli rozdelené zaujímavo. Najviac rozporuplné pocity vo mne vyvolal koniec. Najprv medzidruhové citové vydieranie á la s rukou sa míňa vlas... Kamil Peteraj a E.T. dokopy. Trochu smiešne. Tesne za tým však môj dojem napravila scéna padania v objatí, ktorá bola jednoducho čarovná. Tých 69% čo je k dnešnému dňu priemerné hodnotenie, mi príde relevantnejšie, ako rozhodnúť sa definitívne medzi troma alebo štyrmi hviezdičkami.

Logický scenár v horore? Super, určite nie samozrejmosť. Herecké výkony boli práve to čo mi tu vadilo. Pozerám, že niektoré názory sú opačné. Ale každopádne mám rád horory na štýl: v jednoduchosti je krása, máme dobrý námet a sme si toho vedomí, tak sa ho nesnažíme zbytočne preexponovať. Sinistra by som za taký označil. A práve preto sa mi aj páčil koniec. Occultism and little kids loves each other. :) HOUSE PAINTING ’12 RULEZ!

"Obyčajná" dráma. A napriek tomu omnoho väčší horor ako väčšina zastupiteľov toho žánru... A zo života! O tom svedčí až satirický fakt, že to mohlo dopadnúť ešte horšie.

Ľudí k tomuto filmu väčšinou asi priláka hviezdne obsadenie, alebo téma. Herci samozrejme nesklamali, ale myšlienka dominuje. A jej spracovanie samozrejme tiež, no k tomu sa ešte dostanem. Téma, ktorá bola aktuálnejšia v dobe vzniku a ešte viac aktuálna v dobe, kedy sa film odohrával, nemá problém zaujať aj dnes. Veď koľko mladých ľudí napriek vymoženostiam, akými sú rôzne médiá na čele s internetom, vlastne nevie čomu veriť? A pravda sa takto v globále o to ťažšie definuje. Samozrejme ale viera v Boha nemá stáť v ceste vzdelaniu, slobodnej vôli, ani vlastným myšlienkam. A už vôbec nie v škole počas vyučovania prírodných vied, ako to bolo zobrazené tu. V tej dobe sa všetko neortodoxné evidentne ťažko dokazovalo a obhajovalo a to hlavne jednoduchým a zaslepeným občanom vidieka. Pokrok si našťastie cestu našiel, len história medzičasom zaznamenávala ťažké ujmy dokonca aj na životoch. Toto síce už (v podstate) nebol ten prípad. Ale ako ukážka zvrátenosti vtedajšej spoločnosti určite postačia aj lynčovacie pokriky s horiacou figurínou, adresované obvinenému a obhajcovi a zaobalené do slov a melódie kresťanskej piesne. Resp. hlavne to, že sa zaobišli bez akéhokoľvek zásahu polície. Čo viac, ako podobizeň doby Inherit the Wind ale poskytuje, je práve výborné spracovanie. A keďže ide o slovnú prestrelku, do veľkej miery odohrávajúcu sa v súdnej sieni, najväčší podiel na tom má asi scenár. Nie prvýkrát som si tu všimol, že v týchto časoch sa scenáre písali s väčšou snahou. Dnešné filmy majú pre zmenu o niečo väčší nadhľad. Ale rovnako ako klasickí spisovatelia boli väčšinou omnoho viac sčítaní ako dnešní, scenáristi klasického Hollywoodu dokázali do textov vtesnať obrovské množstvo myšlienok, kombinujúcich metafory s bežnou vravou. Ide zväčša o staršie filmy ako tento. Ale pripadá mi, že zakončenie tohto obdobia prišlo o niečo neskôr. Vo filmoch Stanleyho Kramera a Sidneyho Lumeta. Už to nebude také ako vtedy. Nechápem ako môžu niektorí dnešní diváci principiálne zavrhovať "staré" filmy, keď boli medzi nimi podobné skvosty. Vrelo odporúčam túto konfrontáciu liberálnej vedy a bigotnej spoločnosti, zobrazenú neviazaným veršom, ktorý pretkáva 128 minút dokonalej súhry režijnej a hereckej práce. 100% PS: Bolo to podľa divadelnej hry a tá podľa skutočnosti? No čo už s tou intertextualitou, meniť vyššie uvedenú definíciu na "dokonalú adaptáciu" už nebudem. Taká formulácia by mi nestačila.

Asi najvhodnejší film ever pre fanúšikov duchariny. Tých fanúšikov, ktorých nezaujíma náboženský ani teoreticko-vedecký výklad, ale túžia nahliadnuť na "druhý svet" s možnosťou vrátenia sa, túžia sa báť a smiať sa od radosti z adrenalínu. Po odchode z kina sme hľadali nejaký podnik v blízkosti cintorínu a ja som tam videl bežný jesenný úkaz, padajúci list. Úmyselne som ale odvrátil zrak kým dopadol, no v predstavách som ho videl na tom temnom mieste kde odídu všetci, ktorí padli v nezmyselnom boji so smrťou. :) Absolútne neverím na duchov, ale včera som ich videl veľa, ešte viac než v predošlom Wanovom filme a bola to výborná zábava.

Po Elitných zabijákoch, ďalší závan starej školy a dojmy sú u mňa približne rovnaké. Na jednej strane rád vidím, že sa niečo také točí aj dnes a celkom dobre sa bavím. Ale na druhej strane mám chuť pýtať sa, no dobre, ale to myslia akože úplne vážne? Nie je to trochu naivné? 65% PS: Viem, že bol film podľa predlohy, ale to nič nemení na veci, že som plánoval dať 5 hviezdičiek ak by sa ukázalo, že Tom Cruise je ten zlý.

Čo je na poli kinematografie ešte lepšie ako film o živote? No predsa film o viacerých životoch. A keď nás raz prepadne hromadná depresia, môžme si spolu zaspievať o beznádeji, utápať sa v opojení omamných látok, alebo napríklad čakať, že začnú z neba padať žaby. Ale v prvom rade si treba uvedomiť, že nech je naša situácia hocijako netradične nepríjemná, nie sme prví, poslední, ani jediní, komu sa to stalo... A teda či už onou honosnou mozaikou ľudských osudov chcel Anderson povedať toto, alebo niečo iné, povedal toho viac než dosť.

Zaujímavé je, že Texaský masaker na jednej strane disponuje podobne dekadentnou atmosférou ako iné pôvodné horory/exploitation (The Last House on the Left, I Spit on Your Grave), ale s tým rozdielom, že zatiaľ čo ich to privádzalo k amaterizmu, v prípade masakru to pôsobí ako perfekcionisticky autentické a naturalistické dielo. A k tomu dopomáha napríklad aj kamera a herecké výkony, ktoré sú úplne v pohode na nehercov. Dve veci by som vytkol, ale ani jedna z nich nie je nejakou veľkou do očí bijúcou chybou. Za prvé, niektoré násilné scény sú v podstate niečo ako opak goru. Málo je vidieť a aj počuť. No a za druhé, ku koncu mi niektoré pasáže pripadali príliš naťahované na efekt. Ale možno práve to malo na divákov požadovaný pohoršujúci účinok. A v takých momentoch odchádzali z kina alebo odvracali tvár od plátna v dobe vzniku. Pre mňa medzi 4, 5... Filthy fucking pleasure! ;)