MontyBrogan

V poslednej dobe si stále viac obľubujem filmy, v ktorých prebieha úplne obyčajný romantický príbeh dvoch ľudí, na pozadí neskutočného, utopistického deja. Samozrejme iba v tom prípade pokiaľ sú podarené. A tento podľa mňa taký bol, aj keď postavy, ktorých sa to týkalo boli z toho nadprirodzeného uhla pohľadu vlastne tri... Ale jedna vec mi predsa len vadila (a keď čítam ostatné komentáre, mám dojem, že som tu jediný s takým názorom) a tou je Mia Farrow. Viem, pri sledovaní tvorby Woodyho Allena, si na ňu treba zvyknúť, ale do tejto role mi jednoduchho nesedela a podľa mňa hrala skôr zle ako dobre. Na záver pridávam citáciu, ktorá pekne vystihuje podstatu tohto filmu. "Nemôžeš sa naučiť byť skutočným, to je ako naučiť sa byť trpaslíkom. To sa nedá naučiť. Niektorí z nás sú skutoční, niektorí nie sú."

Naozaj zaujímavo natočený film a preto som veľmi zvedavý na najbližšie počiny Mikea Millsa. Tento film obsahuje smútok, radosť a šťastie. Nájdenie novej radosti, nového smútku, nového šťastia a znovunachádzanie strateného smútku a šťastia, veľké straty a nové objavy. A to všetko v ideálnom hereckom obsadení. Plus réžijné experimenty, ktoré sa nadmieru vydarili. Keby mi to miestami nepripadalo trošku nudné, určite by som uvažoval nad 5*****.

Po prvých dvadsiatich minútach, keď vyplávala na povrch pointa (americký scenárista a spisovateľ - Owen Wilson ide so snúbenicou na výlet do Paríža. Ona sa venuje svojím rodičom a tak trochu snobským a pseudointelektuálnym priateľom, ktorých náhodne stretnú. A on z dlhej chvíle a s vidinou inšpirácie pre svoju rozpísanú knihu, začne sa túlať večernými ulicami keď pri ňom zastaví auto a zoberie ho do zlatej éry tohto čarovného mesta, kde sa spozná so svojimi idolmi umenia v ich najlepších rokoch. Jednoducho, dostane sa do vysnívanej minulosti Paríža), som bol milo prekvapený, skvelý nápad, ktorý ocenia hlavne romantické duše. Ale ihneď sa naskytla otázka: ako túto tému spracuje Woody Allen? Pokojne to mohlo dopadnúť ešte lepšie ako Purpurová ruža z Káhiry! S takým námetom sa tento film mohol stať jedným z mojich obľúbených. Videl som v tom obrovský potenciál. Ale ako to už u Woodyo (v poslednej dobe) býva, jedným filmom Vás absolútne dostane, preto máte na ďalší príliš veľké očakávania a ostanete mierne sklamaní a tak ďalej,... A toto bol pre mňa žiaľ práve ten prípad. Bolo to zábavné a pútavé, ale vzhľadom k tomu, kto to natočil, čakal som viac zábavy a viac pútavosti. A to nevravím o tom, že niektoré nápadité dejové línie, ktoré priebeh filmu odhalil, neboli dostatočne rozvinuté, aj keď si myslím, že toho boli hodné. Kľudne by možno stačilo pár scén navyše, urobiť z toho dvojhodinový film a využiť všetko, čo bolo načrtnuté. Ešte nakoniec nesmiem opomenúť Marion Cotillard, ach, aká to nádherná éterická bytosť.

Priznávam, že hodnotenie tohto filmu pre mňa nie je možno stopercentne objektívne, nakoľko sa jedná o moju srdcovú záležitosť v podobe skvostného Spike Lee Jointa. Ale ako tiež musím uznať, nedá sa tomuto snímku vytknúť nič až na tú záverečnú patetickosť v podaní rozprávania postavy Briana Coxa. Ale predpokladám, že takmer každý rodič by v podobnej situácií márne usiloval o záchranu svojho potomka (a toto bola ešte celkom prijateľná reflexia podobných pocitov), takže 5 hviezdičiek dávam s čistým svedomím za tento epos o 24 hodinovej predzvesti pekla, ktoré sa nedá zvrátiť. "Zrkadlová" scéna je úžasná rozprava do duše Newyorčanov a úžasné predstavenie temnej stránky tohto mesta a všetkých chmár, ktoré ho zmáhajú, pre nás, nezainteresovaných, ostatných pozorovateľov. A celkovo je takmer rovnako intenzívna ako Ginsbergove Vytie!