MontyBrogan

Chcel som vytknúť tomuto filmu absenciu emócií, ale nemôžem, lebo keby to bolo naopak, mohol by ľahko skĺznuť do citového vydierania diváka. Napriek tomu sa však nemôžem ubrániť presvedčeniu, že tunajšie herecké obsadenie by si zaslúžilo lepší film.

Na konci filmu príde k ústrednému páru sediacemu na lavičke neznámy muž a "vysype" svoje vyznanie. Ale to chce vlastne len vysvetliť divákom, o čom mal tento film byť. Bolo to sympatické, páči sa mi atmosféra, ktorú Truffaut vkladá do filmov, ale čakal som viac, 70%.

Videl som 103 minútovú verziu, možno tá dlhšia je úplne iná a preto to tu má 61%, to je vlastne pre mňa jediné pochopiteľné vysvetlenie. Pretože podľa mňa to bolo ako keby si dal Tinto Brass minimálne lysohlávky a následne zažil vlhký sen z prostredia blázinca, ktorého pacienti si myslia, že sú v Rímskej ríši.

Pre gangstrov platí 3 krát a dosť, to je známa formulka. Ale ja chcem podotkúť, že to platí pravdepodobne aj pre filmárov, ktorí gangstrov tvoria. Pretože Coppola, De Palma a Scorsese sú tri mená, ktoré vytvorili neopakovateľný kult mafiánskych filmov. Veľmi pochybujem (aj keď by ma to len potešilo), o existencii alebo zrode ďalšieho režiséra s takým citom pre túto tému. Nepočítam Tarantina, jeho tvorba je nemenej kultová a kvalitná ako diela vyššie menovaných, ale nie sú to (aspoň pre mňa) štandardné mafiánske filmy. Dobre, výborný bol aj De Nirov A Bronx Tale, ale jemu sa to podarilo iba raz (a navyše mám pocit, že inšpiráciu pri jeho tvorbe čerpal práve z Goodfellas), pričom už spomínaní "traja králi" tohto "žánru", to dokázali opakovane. Prispeli k tomu určite aj herci (väčšina filmových fanúšikov si istotne pod pojmom mafián predstaví De Nira alebo Pacina) a zdroje, z ktorých čerpali (hlavne kniha The Godfather). Chcel som tým len povedať, že Scorsese je rozhodne jeden z mála ražisérov, ktorí to tak vedia, až na okamih zatúžite byť mafiánom, a ak nie: Fuck you, pay me!

Ako len sofistikovaný môže byť thriller o infiltrácií oboch strán zákona...to vie len Scorsese. A mimochodom, ten oscar už mal byť dávno, ale nemusel, lebo on jednoducho poľaviť nevie.

Po druhom zhliadnutí musím žiaľ svoje hodnotenie zmeniť o jednu * smerom dole. Áno, má to síce v porovnaní s Bratislavafilmom súvislý dej a príbeh, ale na druhej strane, čím viac sa to snažili myslieť vážne (Svarinská, Nemtuda, režisér, scénarista, whatever), o to viac trapné klišé z toho vzniklo, na čele s úvodným a záverečným monológom hlavnej postavy.

Tak trochu opačne použitá dilema o smrti (zabití) Kevina Spaceyho z konca filmu Se7en. A na podobnej kvalitatívnej úrovni. Na začiatku by som správne predpokladal ako to skončí, ale na konci som tomu nechcel uveriť, natoľko ma Kate Winslet presvedčila.

No musím uznať, bolo to o niečo lepšie ako som očakával. Len škoda, že si film nemohol odpustiť hojný počet zaužívaných žánrových klišé. Od machra vo svojom obore s postojom typu: ja už to nerobím a protiargumentáciou typu: ešte posledná akcia a rozhodujúcim faktorom typu: je v tom niečo osobné (kamarát v zajatí), až po frázu: "Poznáte pravidlá?! Áno, žiadne pravidlá nie sú." Ale keby sa týmto pravidlom skúsil riadiť (samozrejme s rozumnou mierou) režisér, možno by bol výsledok omnoho lepší. Pretože napriek všetkému, naskytlo sa tu pár zaujímavých alebo v pozitívnom zmysle slova neočakávaných scén. Spomeniem dve: Dominic Purcell a náklaďák. A De Nirove dohliadanie na Stathamovu frajerku. Ale na druhú stranu, svetlé mometny striedali niektoré nereálne kúsky, ktoré mi vyčarili úsmev na tvári alebo zhrozenie nad hollywoodskou fantáziou. Výsledok, čisté 3*.

Polanskemu sa krásne podarilo vytvoriť atmosféru doby, s ktorou sa vie divák stotožniť aj keď ju nikdy nezažil. Kingsley v značne nedôstojnej úlohe (na svoje pomery) obstál s prehľadom. Chlapec, ktorý stvárnil hlavného hrdinu, bol dostatočne presvedčivý a choval sa prirodzene vydesene v situáciách, ktoré by dieťa nikdy nemalo zažiť. Len škoda sympaticky kyprej redhead Nancy, ktorá sa snažila Olivera Twista zachrániť a sama na to doplatila. Toľko k postavám, resp. tvorcom. Dejom sa nechajte už uniesť sami...

V poslednej dobe si stále viac obľubujem filmy, v ktorých prebieha úplne obyčajný romantický príbeh dvoch ľudí, na pozadí neskutočného, utopistického deja. Samozrejme iba v tom prípade pokiaľ sú podarené. A tento podľa mňa taký bol, aj keď postavy, ktorých sa to týkalo boli z toho nadprirodzeného uhla pohľadu vlastne tri... Ale jedna vec mi predsa len vadila (a keď čítam ostatné komentáre, mám dojem, že som tu jediný s takým názorom) a tou je Mia Farrow. Viem, pri sledovaní tvorby Woodyho Allena, si na ňu treba zvyknúť, ale do tejto role mi jednoduchho nesedela a podľa mňa hrala skôr zle ako dobre. Na záver pridávam citáciu, ktorá pekne vystihuje podstatu tohto filmu. "Nemôžeš sa naučiť byť skutočným, to je ako naučiť sa byť trpaslíkom. To sa nedá naučiť. Niektorí z nás sú skutoční, niektorí nie sú."