mkee

- "I was thinking "Bloody hell I'm gonna die to Boney M" - Veľmi štýlový dokument o sebazaprení a prekonaní vlastných možností pri zostupe z hory Siula Grande v peruánskych Andách, ktorý realistickým vyobrazením a podaním deja dokáže skutočne dojať. Navyše je na ňom krásne vnútorné uzmierenie sa s kritickou, fatálnou situáciou a nepodliahnutie jej. Získal si ma. Chcel som vedieť ako sa Joe Simpson, mimochodom známy aj z "The Beckoning Silence", nakoniec predsa len dostane k svojim priateľom, zotaví a naplní Nietzscheho "Čo ťa nezabije, to ťa posilní", i keď popravde som si to sprvu šiel pozrieť so zámerom vidieť kus krásnej prírody a možno sa aj nechať prekvapiť samotnými zábermi z horolezectva. Epické, inšpiratívne...Film, predovšetkým o pokorení samého seba.

Vravel som si, že nebudem ten, ktorý sa nechá ovplyvniť všetkými predbežnými pochybnosťami a vychutnám si predpremiéru ako skalopevný fanúšik Stredozeme. Oplatilo sa. Hobit nie je žiadna jednohubka. Dlhá minutáž ho nedegraduje, naopak, dokázal by som sa naň dívať v kľude ďalších pár hodín. Vedľajšie deje sú na správnom mieste a o nelogickosti ani nezmyselnosti sa tu v žiadnom prípade nedá hovoriť. Objektívne ale postráda určitú epickosť aj dynamickosť (knižná predloha je však koncipovaná kvázi iba ako rozprávka, je preto skôr obdivuhodné, že filmové spracovanie prichádza v trilógii, ktorá je napriek tomu veľmi pútavá), no jeho najväčším nedostatkom je predovšetkým bravúrne sfilmovaný Pán prsteňov. Nedať však tomuto počinu počet hviezdičiek znamenitého diela by bola v tomto prípade márna zaťaženosť na Tolkienovej veľkolepej trilógii prsteňa, ktorá je predsa len koncipovaná ináč, vyzretejšie a epickejšie, i keď do rovnakého prostredia. Po druhom zhliadnutí celej trilógie Hobita mením hodnotenie na 5 hviezdičiek a už sa teším na pripravovaný seriál zo Stredozeme.

Pôsobivé autentické prostredie a skvelá kamera. Obzvlášť zanechá dojem výhľad zo strechy sveta na malebnú mliečnu dráhu, i prítomná smrť, ktorá bezprostredne dýcha v takýchto podmienkach človeku na krk. Jediný mínus možno vnímať v krátkosti filmu, čo ale nemení nič na tom, že by si tento film nemal nechať ujsť žiaden milovník hôr!

Na prvý pohľad otrepaný príbeh, ktorý by len ťažko zaujal. No už od prvej minúty podmanivé s absolútne brilantnou hudbou dokonale pasujúcou do každej snímky. Dialógy, postavy, kamera – hypnotizujúce až do tej miery, že tento „akčňák“ vás paradoxne upokojuje a v celku vnára pod zásterkou jednoduchosti do konfliktov, ktoré trápia hlavnú postavu (nemá meno). Jej počínanie môže vystihnúť aj vetrovka so škorpiónom, ktorú si ešte pred natáčaním vybral Ryan. Na povrchu totižto pôsobí táto postava bez emócii a chladne, no vo vnútri v nej drieme čosi nepredvídateľné, tajomné a príťažlivé, niečo čo dokáže bodnúť, keď musí. Okrem toho, aj po technickej stránke pôsobí film veľmi reálne a psychológia postáv nejde do popredia na úkor kvality filmu...Priznám sa, že som ho ešte pred zhliadnutím mienil klasifikovať do bezduchej kinematografie jednohubiek. Avšak toto je film, čo ducha má, a pre mňa osobne film roka 2011!

Aj napriek zjavne jednoliatemu deju a sčasti uzavretej atmosfére tento film dokáže upútať a strhnúť vás do každodenných nerestí vtedajších „chlápkov na mori“. Ba čo viac, práve možno vďaka týmto svojim slabším stránkam pôsobí film realisticky, no uvoľnene zároveň. Je vidieť, že tvorcovia si dali kus práce a doladili technicky náročné scény do precízneho filmu. Tato precíznosť miestami hraničí až s akýmsi „akčným dokumentom,“ takým, ktorý zaujme či už hercami, prostredím, alebo priamo Galapágami. Bachov "Cello suite No. 1" aka soundtrack "Prelude" je nezabudnuteľný.

Veľmi dojímavý a úprimný film, ako máloktorý iný. Ryanovi jednoducho idú lakonicky ladené a nenútené dialógy, vie zaujať a budí dobrý, vyrovnaný, pokojný dojem. Rachel je očarujúca, úžasná a nádherná. Jej nevinne krásnej infantilite sa dá s ľúbosťou nazerať a priúčať, ako byť šťastným. Hádam aj takto jednoducho môže chutiť život, nielen na snímke.

Koho iného si lepšie predstaviť vo filmoch, kde ešte pred natáčaním treba poriadne zabrať? O tom ako chudnúť by mohol režijne osvedčený Christian Bale už čo to povedať. Preto ničím neprekvapil, keď zhodil „iba“ 25 kg v porovnaní s preslávenými 45 kg v Mechanikovi, v ktorom zistil kde sú hranice jeho možnosti. Charizmou ma milo prekvapil aj Steve Zahn a celkovo tak film pôsobil veľmi solídne. Chýbalo mi ale viac prírodnej scenérie, na ktorú si myslím priestor bol, a ktorá býva vo filmoch tohto žánru často nepostrádateľná. P.S. Radosť vidieť ten hodnoverne pošetilý vyraz na Christianovej tvári, keď konečne nasadá do záchranného vrtuľníka preč z džungle.

Brilantné umenie Jima Carreyho pod Formanovou režijnou taktovkou, ktorého výsledkom je film zobrazujúci ucelenú biografiu komplikovaného Andyho Kaufmana. Jimmy odviedol skutočne výbornú prácu predovšetkým vďaka Stanislavského metóde, keď sa počas natáčania nechal štábom oslovovať ako Andy a celý film ťahal za pevný povraz. O dokonalej biografii svedčia aj scény takmer identické s tými originálnymi, dostupnými na youtube. Nuž, vraví sa originál je iba jeden, no posúďte sami – nie je ten Jimmy až nápadne podobný Andymu ? :-)