mkee

1883 je tou najpoetickejšou, najfilozifickejšou, ale aj najkrajšou odpoveďou na otázku, čo bol „divoký západ“. Ak by som mal vystihnúť tento seriál 3 pojmami, boli by to – 1) Isabel May 2) Ralph Waldo Emerson 3) Red Dead Redemption. Všetky tieto pojmy sú samy o sebe pojmy silné. Čo však robí seriál fenomenálnym je skutočnosť, že ich dokázal prepliesť dokopy. A ak hľadáte slabinu 1883, samozrejme ju nájdete. Seriál však ponúka niektoré tak silné poeticko-epické zážitky (ďalej znásobené podmanivým vizuálom i hudobným podmazom), že tie ho predurčujú k úspechu (hoci aj nekomerčnému).

V prvom rade musím vyjadriť poľutovanie nad zgruntu odpudzujúcim a v podstate neadresným názvom "Bombardovanie", ktorý má potenciál skôr odradiť, ako prilákať širšie publikum. Prečo? Pretože tu v skutočnosti ide o svojrázny pohľad na bežný život viacerých veľmi interesantných postáv (napr. mníška, kolaborant, nemý chlapec, školáčky) počas vojny s viacerými absolútne unikátnymi scénami. Nejde len o bombardovanie - to zohráva síce conditio sine qua non samotného klimaxu - ale predsa samotné bombardovanie je predzvesťou bezduchosti. Tento film však ducha rozhodne má, a to, dovolím si povedať, predovšetkým zrejme kvôli severanskej produkcii. Totižto, už spomínané postavy, ale najmä herci, ktorí ich hrajú, vrátane tých detských (bolo by nefér vyzdvihovať len Alexa Andersena), sú spektakulárni! Zážitok to však napriek tomu bol nečakaný, pretože som do tohto filmu šiel s tým, že predsa len ide o výsledok Netflix komercie a o vojnový film, kde je náročné byť originálny. Holt, podarilo sa. Výsledok veľmi príjemne prekvapil a okamžite sa zaradil medzi pomyselný zoznam top filmov z recentného obdobia.

Nádherný vizuál dokumentu je jeho nespornou devízou, ktorá určite očarí. Nečakajte však Attenboroughku. I keď ide o kvalitné dielo, nedosahuje to naratív či hĺbku, ktorú prináša vo svojich dielach práve Sir David. Vyznávači tohto žánru si dozaista všimnú mnohé iné podobnosti so spomínaným Attenboroughovým dedičstvom. Rozdiel je však v jeho prípade nielen v osobnejšom, pútavejšom podaní, ale aj v prelomových záberoch či príbehoch, ktoré pôsobia, naopak, v tomto dokumente skôr všednejšie, idú skôr stranou. Nie je to zlé, cítiť však z toho, pri všetkej úcte, Netflixárčinu - robené s cieľom komerčného úspechu, zrejme aj v určitom zhone, no už s menším dôrazom na hĺbku, originalitu či pretrvávajúci zážitok.

Pekné zábery s dobrou myšlienkou, bez exotiky - čo nevadí, i keď sa to nedá podvedome neustále neporovnávať s dokumentmi od Sira Attenborougha. Tie sú však spektakulárne a priam dokonalé, z dôvodu čoho hodnotíme tento seriál ako o čosi "slabší odvar", i keď za mňa stále výborný. Tento dokument skrátka neudiví niečím celkom nevídaným (čo, pochopiteľne, ani nie je a nemôže byť jeho snahou), skôr poukazuje na skryté poklady a nevídanosť vo všednosti... Príjemné, okulahodiace, poučné. Dokument, ktorého najväčšou devízou je práve "naša" príroda.

Pred samotným zhodnotením filmu si dovolím vypichnúť niektoré jeho zaujímavosti, od ktorých sa odvíja ďalší komentár. Nejde totiž o žiadnu jednohubku, ale o snímok, ku ktorému sa dá kedykoľvek vrátiť a zaujímavosti len podčiarkujú jeho význam a hĺbku.   | 1. Aj keď sa natačalo prevažne v Argentíne, vo filme sú vyobrazené aj reálne zábery Tibetu (cca 20 min), ktoré nechal režisér Annaud vyhotoviť špeciálnym tímom potajme.   2. Jetsun Pema, ktorá hrá vo filme matku Dalajlámu, je v reálnom živote Dalajlámovou sestrou.   3. Aj Brad Pitt, aj David Thewlis majú doživotný zákaz vstupu do Číny z dôvodu ich učinkovania v tomto filme. |   Film má nádherný vizuál, skvelú kameru, kostými, hudbu a sprostredkúva krásny príbeh o priateľstve a duševnej obrode Heinricha Harrera, ikonu horolezectva 30. rokov minulého storočia. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami, že film je iba "efektnou podívanou". Nejde tu totiž o fikciu, kde by bolo možné urobiť dynamickejší konštrukt - film sa nesnaží šokovať, ale predostrieť v hodnovernej grácii plynutie tých 7 rokov v Tibete. Preto plynule, jemným tónom sprostredkúva viacero dojemných scén, vrátane scény, kde Tibeťania korčuľujú. Napokon aj herecký výkon mladého Dalajlámu dotvára finesu diela a robí zo snímky film, ktorý má dušu.

Neľahká, aktuálna a na prvý pohľad možno aj "nudná" téma podaná ľahko, vtipne, no najmä bez akéhokoľvek pozlátka. Kolosálnemu hereckému obsadeniu, ktorý predznamenáva, že sa nudiť nebudeme, konkuruje vynikajúci, priam geniálny záver filmu sťa by čerešnička na záver... Tak takúto satisfakciu som od americkej enviro-katastrofickej satiry vôbec nečakal. Verím, že tento film zanechá posolstvo a eventuálne rezultuje aj do tvorcami zjavne želaného, nenásilneho (a aspoň minimálneho) impaktu na nás, konzumentov.

Úžasné zábery a vlastne celý športový výkon, ktorých podstatným mínusom je skratkovitosť. Aj napriek tomu je však film obrovským prínosom a pútavým dokumentom v poli himalásjkeho horolezectva, ktorý sprostredkúva síce stručný, ale náročný boj so sebou samým... Mohlo to byť lepšie, aj tak je to však výborné. A must-see pre fandov horolezectva.

Entropický vizuál.

Fantastická "domáca" komédia, ktorá mi práve vybila všetky šiby :-). Perfektné gagy, herecké výkony, dej, pútavosť, prostredie. Je mi len ľúto, že mladšie generácie sa k tomuto počinu dostanú už len ťažšie, kvôli už určitej anachronickosti, nemodernosti diela. Dnes sú skrátka "in" (väčšinou) nezmysly, ktoré sa nechytajú... Veľká škoda, Vrchní, prchni by mali dávať každoročne počas Vianoc. Nech sú ľudia šťastní :-). P.S. Záverečný titulok o osude vrchního Vránu je síce iba fikcia, no ako záverečný gag podčiarkuje genialitu, s akou film pracuje.

Nezabudnuteľný film českej kinematografie, v ktorom sa dokonca objaví aj božský Kája či večný Jozef Kroner. Prím však patrí majstrovi Boleslavovi Polívkovi, ktorý postavu Bohuša snáď ani nemusel hrať, pretože sa do nej narodil. Film, v ktorom je legendárnych hlášok ako maku. Spomeňme pár - "Napij sa, nebo ťa vyměním!" - "Irenko, nebuď hlupá! Já ťa mám rád aj bez peněz." - "Tak a teď si vás kůpím všecky!". - "I: Pšstros? B: Irenko, to je pro tebe k narozeninám. I: Na co pšstros? B: Takovýho ptáka ještěs' neviděla!" - "B: Paní doktorko vy jste doktorka? D: Ano. B: A věříte v Boha? D: Já , ne, nechápu jak vůbec může někdo věřit. B: Šak proč by nemohl? D: Šak nejsou důkazy, nikdy ho nikdo neviděl. B: Však vašu piču jsem také neviděl a věřím, že ju máte." ...Nezabudnuteľné hlášky robia nezabudnuteľným aj samotný film. A nezabudnuteľný film, by mal mať to najvyššie hodnotenie.