leila22

Na výkon McAwoya tak skoro nezabudnem. Osobne ho považujem za najlepší od toho Leovho v Revenantovi a pokojne by som mu hneď teraz jednu zlatú sošku odovzdala. Teda nie jemu, ale Denisovi, či vlastne Hedvigovi alebo...? Film nie je dokonalý, ale nenudil ma, ani neurazil. Dokonca aj napriek závažnosti pribehu dokáže miestami pobaviť (dance na Kanyea Westa). Sice má aj slabšie miesta, v rámci žánru už ničím neprekvapujúce, na druhej strane prevyšujú kvalitné herecké výkony a všetky pestré osobnosti, ktoré sa v McAvoyovi počas filmu vystriedajú na konci doplní tá najzaujímavejšia s číslom 24. A na tú sa teda sakra tešte.

Dnes je to presne päť rokov, čo som sa zaregistrovala na tejto stránke. A také výročie už treba patrične osláviť. Tentokrát som zvolila z rebríčka č.58 - Podozrivých. Výlet na loď bol teda parádny. Je skvelé vidieť niekoľko úžasných hercov ešte za ich mladosti a uvedomiť si, že niektorí ľudia sa dobrými hercami nestanú, oni sa tak už proste narodia (Kevin Spacey). V komentároch ospevované rozuzlenie malo fakt riadne grády a celý čas mi pri ňom na tvári hral potmehúcky úsmev. No zároveň sa musím pochváliť, pretože som ho vytušila už o niečo skôr. Scenár obdivuhodný od začiatku do konca, herci, ktorí to zahrajú tak, že vám riadne pomotajú hlavu a mojich päť rokov na tejto skvelej stránke považujem za patrične oslávených.

U mňa sa vzťah k filmu väčšinou začne budovať už pri vzhliadnutí traileru. Buď to tam proste zaiskrí alebo to nefunguje. A ak ma osloví trailer a vzbudí moju pozornosť, vo väčšine pripadov som potom spokojná aj s filmom samotným. Nočne zvieratá vo mne prebudili zviera bažiace po dobrom filme, no kedže som film nestihla v kine, dostala som sa k nemu až včera. A stálo to zato, chémia zafungovala, nenudila som sa ani chvíľu. Jediné, čo ma mrzí je, že mi scénka na diaľnici štýlom scenára trošku prišla ako jemná vykrádačka Funny Games, ale možno som jediná, komu to napadlo. Odhliadnuc od toho, hudba bola skvelá, dej napínavý a smutno-depresívny, protiklady pekne vykreslené. Keď k tomu pridáme Jakea, M.Shannona a Amy Adams, ktorej tvárička nám v roku 2016 priniesla dvojnásobný filmový pôžitok  (Arrival, Nocturnal Animals), tak z toho musí vzniknúť láska. A keďže mám momentálne nasadené ružové okuliare, nechám sa unášať a dávam plné hodnotenie.

La la land sa ľuďom páči z viacerých dôvodov. Lll vam dovolí snivať. Dovolí vám zamilovať sa, pokojne aj niekoľkokrát v priebehu dvoch hodín. Umožní vám vziať si krídla a uletieť do krajiny, v ktorej sa plnia aj tie najväčšie sny. Opantá vás svojou mágiou, počaruje vám ako to dokáže len láska v akejkoľvek podobe a vo vzťahu k čomukoľvek. Dvojica Gosling + Stone funguje perfektne. Dobre sa na to pozerá, dobre sa to počúva. Ale...na to,aby som film považovala za dokonalý a nazvala ho filmom roka by mi musel obsahovo poskytnúť niečo viac ako len kúzelnú lovestory so šľahačkou navyše.

Niektoré veci v živote robíme len tak automaticky, pretože si myslíme, že to od nás spoločnosť očakáva. Veríme, že po ich odškrtnutí z pomyselného zoznamu príde sadisfakcia a na stupnici šťastia postúpime o schodík vyššie. Lenže ten pocit vykúpenia sa veľa krát nedostaví a tak si povieme, že po ďalšom odškrtnutí to už ale iste príde. Nakoniec prejde pár rokov a pochopíme,že miesto nezmyselného plnenia jednej úlohy za druhou je rozumnejšie nechať aspoň občas život len tak plynúť a len jemne poťahovať za nitky,ak sa vychýli zo svojej trate. Toni Erdmann má pekné myšlienky, je aktuálny, no napriek tomu ma nechytil za srdce tak, ako som čakala. Možno to bolo tým, že som ho konečne odchytila v kine po celodennej 10 hodinovej ceste vlakom. Ale uznajte, že téma sa dala spracovať aj do dvoch hodín a nič by tam nechýbalo. Boli chvíle, kedy som sa pozrela na hodinky a to sa mi často v kine nestáva. V porovnaní s I, Daniel Blake u mňa vyhráva Daniel. Pre niekoho možno zvláštne porovnanie,ale oba snímky boli aktuálne a riešili ťažké sociálne problémy, ktoré sa snažili vyvážiť originálnym humorom. Toniho teda odškrtávam zo svojho zoznamu, ale za stratu času to nepovažujem.

Asi je so mnou niečo v neporiadku. Pravdepodobne ma väčšina žien za tento komentár ukrižuje a bude považovať za bezcitnú. Ale... v čom do pekla je tento film o niečo lepší ako niekoľko desiatok starších filmov natočených na rovnakú alebo aspoň veľmi podobnú tému? Priniesol niečo nové, čo tu ešte nebolo? Je lepšie zahraný, nájdu sa medzi trpkými na city apelujúcimi scénkami kvalitnejšie vtípky na odľahčenie ako napr. v Intouchables ? Dovolím si tvrdiť, že nie. Za úspechom filmu vidím za prvé: spokojné ženy, ktoré dostali svoju potrebnú dávku romantiky a za ďalšie: obsadenie jednej z hlavných postáv alias obľúbenkyne populárneho GoTu. Tá síce spočiatku pôsobila fakt roztomilo, ale po chvíľke ma jej postava prestala baviť, pretože okrem svojského oblečenia mala na sebe nasadené minimálne trojo ružových okuliarov. Nudila som sa. Nebola som ani len dojatá, pretože to pre mňa bolo jedno veľké klišé, ktoré a to sa budem opakovať, do filmového sveta neprinieslo nič nové.

Náhodou, pre mňa bol Nerve celkom slušným prekvapením. Dlhšie som sa rozhodovala, či tento film vôbec potrebujem vidieť v kine, s obavou, že dostanem typický americký plytký teenegersky film o ničom hrajúci sa na niečo. Žijeme v chorej dobe a bude to už len horšie, Nerve to celkom pekne vystihol. Mladí ľudia sú v ochotní urobiť hocičo, len aby boli uznávaní a aby sa páčili. Ale páčili komu? Niekomu na druhej strane siete, ktorý sa skrýva za vymysleným menom. Neuvedomujeme si silu internetu a jeho dôsledky. Oceňujem hudbu, vizuál a príjemné napätie, ktoré som si fakt užila.

Od tejto partičky som čakala viac , viac vtipných scén, viac zvráteností, viac uchýlností ,proste kvalitné animované psycho so sexuálnym podtónom. Smršť nadávok z úst celkom originálne zanimovaného jedla mi nestačila na to, aby som sa nejak výnimočne bavila a to som navyše sedela pred veľkým plátnom. Posledných desať minút však začala poriadna párty, na čo som sa rýchlo prebrala a konečne ma to začalo skutočne baviť.

Máme ďalší kvalitný film a ja som vďaka nemu z kina odchádzala s úsmevom na tvári a s pokojom v duši. Výkon Mauréry možno hodnotiť ako viac než uspokojivý, ale treba pozdvihnúť aj niekoľko ďalších vedľajších postáv, ktoré boli rovnako zaujímavé a aj keď nedostali toľko priestoru ako samotná učiteľka, zaobalili celý film do krásneho kompaktného celku. Napríklad taký Martin Havelka... to sú tie minúty v kine, kedy prestávate dýchať, lebo vám to v tej chvíli proste nepríde dôležité. Zaujíma vás len to, čo sa práve deje na plátne, ako sa daná postava zachová a aké reakcie jej chovanie vyvolá. Hltala som každé jeho slovo, úplne ma svojimi scénami odrovnal a minimálne na istý čas pre mňa ostávajú nezabudnuteľné! Chválim autentickosť prostredia, hudbičku a pekne napísanú postavu nevinnej učiteľky, ktorá len prijímala to, čo sa jej "samo" ponúkalo. Veď si predsa musíme pomáhať, no nie?

Niekedy je proste dobré prestať v tom najlepšom.