leila22

Po Wind River ostáva guča v hrdle a smutno na srdci. Film so zdrvujúcim odkazom pripomínajúcim absolútnu nemožnosť dosiahnutia rovnosti na tejto planéte. My ľudia sme tak tragicky nepoučiteľní a postupne ničíme všetko okolo, vrátane samých seba. Scéna odohrávajúca sa pred karavanom ma totálne rozsekala. Oči Jeremyho Rennera vždy povedali všetko potrebné. A tá nádherne smutná hudba, ktorá hrala v pozadí iba celkom tichučko, úplne nenápadne, aby na seba nestrhla príliš veľa pozornosti...no bola tak kúzelná a vždy dokonale zvolená, že deju nedokázala nijako ublížiť. Viac takýchto filmov poprosím.

Napriek tomu, že tento film je krutý a súčasne kruto reálny, keďže som ho dostala ako darček k narodeninám od nášho kina s osobným prianím na plátne tesne pred začiatkom, viažu sa mi k nemu aj pekné spomienky. No naspäť k obsahu. Glory je odrazom dnešného sveta plného karieristov s prevrátenými hodnotami. V ktorom je čestný a úprimný človek bitý spoločnosťou a odsúdený na posmech a nepochopenie. A keď sa do niekoho dlho bije, buď sa nechá ubiť alebo sa začne brániť. Pretože v každom z nás je hoci len maličký démon, ktorý čaká na svoju príležitosť prejaviť sa a preto ho netreba dráždiť...

Áno, dalo by sa z toho vyťažiť viac, ale zas taká kritická by som nebola. Ktovie koľkým z nás sa podarí dostať do Warneru, aspoň cca vieme, na čo sa tešiť. Asi najviac ma bavila posledná epizóda, ale určite by som neodmietla ani takú jazdu na batmobile, úlet v Dome rekvizít alebo dobrú kávu v Central Perku.

Dobrých komédií je v poslednom čase ako šafranu. Tie francúzske ale vylepšujú celkový priemer. Pár scénok trošku cez čiaru, inak svieže, vtipné, niekoľko zvratov, ktoré ma bavia a pre chlapov je tu ešte ďalší bonus v podobe Elodie Fontan.

Film, ktorý tak skoro znova nepotrebujem vidieť. Stačí, že mi ostal v hlave. Lanthimos opäť boduje.

Čakala by som, že film, v ktorom hrá hlavnú úlohu precízny a puntičkársky detektív nebude mať toľko, na prvý pohľad, nelogických momentov. V úvode, keď majiteľ zháňa voľné miesto pre Poirota sa dozvieme, že všetky miesta v Orient expresse sú beznádejne obsadené. O pár minút na to do vlaku nastupuje noblesná princezná Dragomiroff a prezerá jedno voľné kupé za druhým, až kým si nevyberie to pravé. Prichádza SPOILER. Napriek tomu, že v scenériách jasne vidieť, že nejde o malý vláčik u a v úvode sa tvrdilo, že je plný, je trošku zaujímavé, že na záver sa dozvedáme, že všetkých cestujúcich tvorilo dokopy len tých pár pasažierov, ktorí sa vo vlaku stretlo, aby spáchalo dokonalý zločin. Ani jeden cestujúci navyše. V inej scénke, kedy dôjde k nárazu kvôli snehovým závejom sa celý vlak zatrasie. Fotka s Poirotovou manželkou padne na zem a rozbije sa. V pozadí ale možno vidieť, že malá lampička na nočnom stolíku sa ani nepohla. No nič, výprava je pekná, pozerať sa na to dá, ale hollywoodske hviezdy pre mňa začínajú predstavovať len pozlátko, čo sa na okamih zatrbliece pri strete so svetlom.

Zúfalé situácie prinášajú zúfalé riešenia.

Autentické, ťaživé, vyčerpávajúce. Z každej snímky a minipríbehu s jednotlivými postavami, s ktorými sa postupne díler cez deň stretáva cítiť hnilobu a špinu. Špinu, ktorá po chvíli preniká aj do vás a postupne sa usídli v každej jednej bunke vášho tela. Bezduché rozhovory trosiek s minimálnou šancou na zvrátenie osudu. Zvuky, čo privádzajú do šialenstva. Díler, ktorý len vykonáva svoju prácu a životné príbehy svojich klientov prijíma bez akejkoľvek emócie, sú mu úplne ukradnuté. Pocity sa postupne z tela vytratili spolu s heroínom. Otec, ktorý sa denodenne prihovára odtlačku v betóne. A to všetko podchytené skvelou kamerou.

Na tento film vás nič nepripraví. Daaren, ty si ma úplne zblbol. Ešte sa mi nestalo, že ani po pár dňoch som si na film nevedela spraviť jednoznačný názor. Neviem, či si mal čistú hlavu, keď si Matku tvoril, ale v tej mojej si teda narobil pekný bordel. Asi ma prekvapil návrat k temnejšej stránke tvorby (Requem, Pí), až podobnosť s mojími daľšími obľúbencami ako Lynchom (spleť metafor a alegórií), či Trierom (hlavnú postavu stelesňuje žena-trpiteľka-obeť, ktorej sa neustále ubližuje). matka! je zničujúca. Je to utrpenie od začiatku do konca, s absenciou svetlých momentov, proste jedna dlhá nočná mora. Film, na ktorý vás nič nepripraví. Film, ktorý vás naštve, ale zároveň prinúti premýšľať a hladať odpovede na otázky aj niekoľko dní. Apokalypsa nie len na plátne, ale aj vo vašej hlave. A zaručene ju možno vyhlásiť za najrozporuplnejší film roka 2017.

Vo všeobecnosti totálny bizár. U Jensena v podstate štandardne klasický scenár, na aký sme zvyknutí z Mäsiarov, či Adamových jabĺk. Čierny humor je moje a Jensen je jeden z mojich top scenáristov, takže všetko v podstate šľapalo tak ako malo. Piati bratia, okolo ktorých sa točí celý dej síce nie sú krásavci, dokonca ani sympatickí a múdri už vôbec. Spávajú spolu v posteli, kde si na dobrú noc čítajú rozprávky a spoločnosť im pritom robia sliepky a iné drobné zvery. To mimochodom vypovedá niečo aj o ich hygiene. Ale budú vás baviť celý čas a za to si niekde hlboko, hlboko v kútiku vašej duše predsa tie sympatie získajú. Mænd og høns určite nie je obyčajný priemerný film, chýbalo táák málo, aby som dala 4*, až mám z toho výčitky. Presne ten malý kúsok, čo chýbal aj pri Mäsiaroch. Istá vyššia pridaná hodnota, aby som film nepovažovala iba za kvalitnú zábavu.