leila22

Ak by sa seriál ukončil prvou sériou a vystrihla by sa nejaká tá obsahová vata, bolo by to takmer dokonalé. Krvavá cesta pomsty vykreslená v dych berúcej animácii hýriacej paletou tých najžiarivejších farieb ponúka jednu úchvatnú lokáciu za druhou, pričom prostrediu prevažne dominuje neskrotná príroda. Dej má správne nastavené tempo. Pomalšie, až meditatívne sekvencie strieda dynamická akcia v podobe brutálnych bojov a lietajúcich odseknutých končatín. Pestrá charakterová škála postáv sa navyše postará o množstvo zaujímavých zvratov. Modrooký samuraj pracuje s témou seba prijatia a dokáže byť pritom surový, ale aj dojemný a poučný.

Nesmierne autenticky zachytený pocit absolútnej bezmocnosti, ktorý dokáže postupne pretvárať inteligentného a poctivého človeka na akúsi prázdnu schránku, v ktorej sa už nič nedokáže udržať. Ani len základné princípy morálky. Pretože už niet čo stratiť, keď ti bolo všetko odobrané. Od milovaného manžela, profesného statusu, ľudskej dôstojnosti až po hmotný majetok, ktorý v tomto prípade zastáva tú najmenšiu hodnotu. No súčasne bez neho nezmôžeš nič. Tiesnivý a bolestivý zážitok prinášajúci silne aktuálnu tému. Víťaz Hlavnej súťaže KVIFF 2023. Videné na MFF Cinematik 2023.

Tvorca seriálu Mr. Robot Sam Esmail sa na sklonku roka 2023 postaral o moje najväčšie (netflixové) prekvapenie roka. Intenzívna hudobná zložka, efektné hrátky s kamerou, výborné herecké výkony a dialógy, ktoré treba vnímať a občas aj čítať medzi riadkami. Cez provokáciu, informačnú izoláciu a nepríjemne hutnú atmosféru budujúcu od začiatku do konca (a to prevažne za bieleho dňa), sa vyhráva s fantáziou diváka, ktorý si počas sledovania spomenie na filmy od Peeleho, Shyamalana alebo na ťaživú atmošku z Funny Games. Pri scénach so zvieratami už len čaká na žabí dážď, no keď sa začne rituál odháňania jeleňov, cíti za ním dotyk gréckej divnej vlny. Krásny mix, ktorý mi veľmi ulahodil.

Film o ničom a súčasne o všetkom. O živote. O jeho prijatí, o schopnosti milovať ho aj cez všetok smútok a prekážky, ktoré prináša. Nádherný soundtrack a fantastický Kôji Yakusho, ktorý šetrí slovami a rozpráva najmä cez svoj vyrovnaný pohľad a potmehúdsky úsmev. Perfect Days vás buď celkom minie alebo tak správne uprace a z kina budete odchádzať s uvedomením, že je mnoho vecí, za ktoré môžete byť vďačný. Videné na MFF Cinematik 2023.

Zábavná jazda v luxusnom prevedení plná hravých nápadov, odkazov, skvelej hudby a vtipu, ktorý našťastie netlačí na pílu. Druhý diel posunul latku ešte o niečo vyššie a svojím audiovizuálom diváka teleportoval doslova do inej dimenzie.

Výnimočná pocitovka, ktorá ma zasiahla viac, ako som jej spočiatku plánovala dovoliť. Debut Charlotte Wells nemá pevný dej, iba si tak plynie, no ak sa na neho napojíte, môže medzi vami vzniknúť emočne až nebezpečne silné puto. Krehká melancholická snímka, ktorá v srdci vyvolá rozruch na dlhší čas a pesnička Under Pressure vďaka nej nadobudne celkom nový rozmer.

Sofistikovaná rodinná dráma s precíznou štúdiou postáv a intenzívnymi dialógmi, ktorá vás vplyvom času a podsúvaných informácií núti prešľapovať z jednej strany na druhú. Kde sa skrýva pravda a koho možno považovať za skutočnú obeť? Víťaz Zlatej palmy je mrazivou pitvou rozpadávajúceho sa manželstva. Štúdiou ženy (fantastická Sandra Hüller), ktorá je úspešnou karieristkou a milujúcou matkou, no svojou zložitou povahou a ambivalentným správaním zvádza diváka k nedôvere. A v neposlednom rade príbehom nevidomého dospievajúceho chlapca, ktorý si ako jediný nepriamy svedok uvedomuje váhu svojej výpovede. Videné na MFF Cinematik 2023.

Na Napoleona sa pekne pozerá. Nesie v sebe niekoľko skutočne epických scén. Je v ňom dostatok krvi, gilotínou zoťatých hláv, vybuchujúcich diel i zvieracích vnútorností. Minimálne za kostýmy a výpravu pravdepodobne môže počítať s oscarovými nomináciami. Lenže ako celok nefunguje. Fakt, že bude k dispozícii aj 270-minútová režisérska verzia, sa odrazil na tej, ktorá aktuálne láka do kín a ktorá je zosekaná na takmer polovicu. Divákovi sa servíruje skratkovitý príbeh, ktorý je výrazne (miestami skutočne až bolestivo) zostrihaný a tým pádom často pôsobí ako kolekcia videoklipovitých sekvencií a nie ako film, ktorý tvorí súdržný celok. Pomerne prekvapivé je, že Napoleon Ridleyho Scotta je v prvom rade filmom o láske a to nemusí každému vyhovovať. To, aký je Napoleon v podani Joaquina Phoenixa alebo skôr akým nie je, nie je hercovou chybou. Joaquin robí čo vie, no faktom je, že má 49 rokov a v priebehu filmu, ktorý zachytáva takmer 30 rokov zo života Napoleona (začíname v jeho 24 rokoch), sa fyzicky prakticky vôbec nemení, čo na autenticite príliš nepridáva. Ridley nám zobrazuje Napoleona primárne ako človeka precitliveného, neistého, citovo ľahko zraniteľného. V ženskej spoločnosti plachého a miestami (bez zámeru) vtipného. Jeho náladovosť a mnohé komplexy, ktorými disponoval, výrazne ovplyvnili aj jeho vskutku toxický vzťah s milovanou Joséphine. Ani v prípade Vanessy Kirby, ktorá ju stvárňuje, nie je problém v hereckom obsadení. No minutáž nepustí a jej postave nie je dopriaty dostatočný priestor na hĺbkový rozbor charakteru. Divák je iba okrajovo oboznámený s jej minulosťou, ktorej objasnenie by miestami výrazne dopomohlo pochopiť jej konanie. Z fantastického stratéga a z cieľavedomého vodcu vidíme pomerne málo. Z nekompromisného bojovníka, ktorý vzbudzuje hrôzu, takmer nič. Jednotlivé bitky vo filme (hoci sú úchvatne a veľkolepo zachytené), hrajú iba druhé husle. Historické fakty sú zredukované a miestami nepresné, absentujú hlbšie súvislosti. Z tohto hľadiska snímka pravdepodobne neuspokojí ani milovníkov histórie, ani menej znalých, ktorí do kina prišli s očakávaním, že z príbehu na plátne získajú uspokojivý prehľad. Napriek všetkému sa do červených kresiel rozhodne oplatí zasadnúť. Oči sa dosýta nakŕmia. Po formálnej stránke je okamžite jasné, že za snímkou stojí skúsený režisér a veľký budget. A treba si aj uvedomiť, že sa bavíme o 85-ročnom pánovi. Pretože zatiaľ, čo väčšina populácie v jeho veku doma lúšti krížovky, on sa aj naďalej nebojácne púšťa do natáčania veľkovýpravných filmov. Mať tak Napoleonov dvojrohý klobúk, obdivne ho skláňam dole.

Od svojej premiéry na Netflixe si The Killer stihol vyslúžiť z radov divákov, ale i kritikov niekoľko rozporuplných nálepiek. Z určitého ohľadu dokážem pochopiť každú z nich. Najnovší počin Davida Finchera skutočne nejde divákovi naproti. Minimálne nie štandardnej netflixovej vzorke bažiacej po zábave a nadupanej akcii. Film je adaptáciou rovnomenného francúzskeho komiksu a je to aj poznať. Že má banálnu zápletku? Áno, má. Vadí mi to? Nie. Pretože svojím samotným spracovaním a atmosférickým pôžitkom, ktorý prináša, ma dokázal na celé dve hodinky zhypnotizovať. Súčasne si myslím, že ide aj o perfektný materiál na rozbor pre študentov filmu. Zabiják je skutočne precízny v každom jednom obraze. Premyslené pohyby kamery, audiovizuálna vyšperkovanosť. Ide o veľmi čistú prácu, z ktorej doslova sála sterilita. Fokusuje sa na detaily, je minimalistický, sústredený, meditatívny, chladný... je presne taký, aký je jeho anti(hrdina). A vybavujem si len málo hercov, ktorí by boli na túto rolu vhodní rovnako ako fantastický Michael Fassbender. Zabiják je chladnokrvným ponorom do mysle sériového vraha, ktorý neslúži žiadnemu bohu, ani krajine. Jeho meno ani nepoznáme, pretože čím menej o ňom vieme, tým lepšie. Hlavne do ničoho nepliecť city...

Po prečítaní rovnomenného dokumentárneho románu, ktorý je doslova nabitý detailnými faktami, som sa na filmové spracovanie od velikána Scorseseho skutočne tešila. V tomto prípade absolútne rozumiem a súhlasím s 3,5h stopážou, pretože ide o nesmierne rozsiahly prípad, do ktorého bolo zapletených mnoho ľudí a jeho náležité spracovanie si vyžaduje ruku skúseného režiséra. Scorsese pristúpil k príbehu svedomito a poňal ho vcelku veľmi prehľadne. No už i tak spoznávame niektoré, relatívne dôležité postavy, bez možnosti hlbšej sondy ich charakteru. Film má svoje nesporné kvality. Dramaturgiu hudby, úchvatnú výpravu, úderné dialógy, niekoľko nádherných, až ikonických záberov. V neposlednom rade špičkové herectvo, no som nesmierne rada, že hlavnú hereckú trojku dotvára okrem Leonarda DiCapria a Roberta De Nira ženská predstaviteľka stvárňujúca Mollie Burkhart. Dostáva sa jej pomerne veľký priestor a to je dôležité, pretože toto je v prvom rade príbeh o indiánskom kmeni, na ktorom bola napáchaná veľká krutosť. Herectvo Lily Gladstone je dokonale prirodzené, postavené na minimalizme a vyžarovaní vnútornej sily ženy, ktorá nakoniec aj tak končí zlomená. To, že páni hrajúci dvoch dokonalých antihrdinov odvádzajú poctivú prácu asi nikoho príliš neprekvapí. Je vidieť, že absolvovali s členmi komunity Osageov niekoľko stretnutí a na svoje náročné role sa svedomito pripravovali. Lenže teraz napíšem jednu vec a viem, že asi málokto bude súhlasiť, no v tomto prípade ma ich známe hollywoodske tváre miestami vytrhávali z príbehu a z inak veľmi autenticky vystavaného prostredia. Napriek tomu, že ide o nesmierne silný a tragický príbeh plný korupcie, chamtivosti, zverstva a na druhej strane žiaľu, strachu a obetí, filmové spracovanie ma dokázalo emočne strhnúť iba chvíľami. Pomalý vývoj často pôsobil chladným dojmom a aspoň miestami by som uvítala väčšiu dynamiku. V každom prípade ide bez debaty o kvalitný titul, ktorý sa oplatí vidieť a to samozrejme na veľkom plátne.