unclejack

Klasika neklasicky. Po pravde, posledná vec, na ktorú som mal v onen večer náladu bola škrobená konverzácia jazzového veku pod taktovkou scenáristu, ktorý podchvíľou nakúkal do Fitzgeraldovej predlohy a to bolo aj dôvodom môjho nezáujmu o pôvodnú verziu filmu s R. Redfordom. Na druhú stranu Luhrmannov film som dostal ako darček a tak som sa jeho pozeraniu nevyhol a musím sa priznať, že ma film prekvapil na viacerých frontoch. Nekonečné prelety boli už časom unavujúce a hudba občas až príliš smrdela svojim skutočným rokom vzniku - viz prvá párty u Gatsbyho. Ale vizuálna opulentnosť, veľkorysé obmieňanie spoločenských zdvorilostí - prvý večer u Buchananovcov - a nečakane príťažlivý herecký prejav Tobey Maguireho urobili z chaotickej prvej polovice vcelku zaujímavú modernú variáciu na klasiku americkej prózy. Tempo sa spomalí asi od prvého stretnutia Daisy a Gatsbyho, kedy film dostáva nevkusný sentimentálny nádych plný veľavýznamných pohľadov a jediné, za čo môžem tvorcov v strednej časti pochváliť, je zapojenie piesne Young and Beautiful od Lany Del Rey. Záver sa následne snaží dohnať tempo, od nehody je zasa všetko hektické, ale opäť zaujímavé a celkový dojem vylepšuje aj beznádejné vyznenie príbehu, ktoré však padá na pochvalu autora predlohy. Ked si to tak spočítam, vychádza mi vcelku zaujímavý film, ktorý hereckými výkonmi Edgertona, Maguireho a E. Debicki dosiahol úrovne štvorhviezdičkovej záležitosti, ale nejaký chvatný útok na divákove sympatie to teda nie je. Heslom dňa zostáva - Sme povrchní, ale štýloví!

Súhlasím s uživateľom Fr, že najväčším prínosom tejto chaotickej hry na mačku a myš v parížskych uliciach je osoba Cataliny Denis. Dokonca aj oproti sérii Taxi - v tomto zmysle slova možno tento film nazvať PseudoTaxi 1 - je to mizerná filmárčina s kopou nepochopiteľných scenáristových počinov a partičkou postáv, ktoré očividne po nociach čuchajú k výparom zo starých čokoládových veľkonočných zajačikov. Vyzerá to, že v dielni Luca Bessona sa môže sebarealizovať už kde-kto a výsledkom je konflikt mierne natvrdlého Sama s FedExom zla. Sami si zvážte, či vám to stojí za tú námahu...

Asi začnem súkromnú celosvetovú kampaň na oznámenie svetu, že Steve Carell nie je žiaden herec - jeho umenie mi spôsobuje škrípanie zubami už od agenta Smarta a tento horkosladký romantický počin s extrémne nezáživným názvom ma v mojom presvedčení len utvrdil. Sebazhadzujúce kecy, mizerne zahraná podnapitosť, poker face vajca uvareného natvrdo - toto je hlavný predstaviteľ filmu? Oproti nemu je Julianne Moore neskutočne charizmatická ale vdaka plochej postave sa jej dostáva iba nezaslúženej nálepky rozbíjačky vzťahu. S Ryanom Goslingom je to už lepšie - hrá, očarúva, dá sa na to pozerať, ale stále nejde o nič svetoborné a pri pohľade do radov konkurencie - napr. Will Smith a jeho Hitch, milionkrát zaujímavejší film - to je skôr k plaču. Celý ten čas som čakal na rozuzlenie a rozuzlením má byť trápna scénaristická hrudka o vzájomnej spriaznenosti každého s každým a epická bitka na záhrade? To je rana pod pás, za ktorú už mnoho filmov skončilo s otrasnými recenziami, ale na čsfd sa na maximálne nepravdepodobnom závere chrochtá smiechom - nepochopím to. Emma Stone, Julianne Moore, Analeigh Tipton - to sú skutočné dôvody, prečo film vidieť. Všetko ostatné, počítajúc réžiu, scenár s patetickou scénou konca školského roka - láska neexistuje, láska neexistuje - i hudbu, by mali vystrihnúť a uložiť do nejakého pekne zaprášeného archívu.

Viem si vcelku dobre predstaviť, že pre nadšenca do dragsterov ide o udalosť porovnateľnú s Rivalmi, ale ak vám prezývky závodníkov z titulu filmu nič nehovoria, tak radšej prepnite na iný kanál. Film totiž nemá čo ponúknuť pre diváka, ktorý sa nachádza takpovediac mimo kruhu, a okrem toho zamrzí archaickým spracovaním - 2013? Ja že ide o vec z osemdesiatok! - a povrchným scenárom, ktorý pendluje od Hada k Mungovi a väčšmi ich zaujíma prekonávanie spoločných i individuálnych prekážok. Nejaké tie veľké reči, dvojica manželiek, ktorá robí väčšinou krovie a nezáživné herecké výkony ústrednej dvojice tejto snímke tiež nepomáhajú. Bodíky naviac za zapojenie nejakých tých dobových materiálov, ale inak ništ moc prevratného.

Pejsek a Kočička piekli tortu, ale hollywoodsky papaláši upiekli niečo, čo im môže zdatne konkurovať. Ako by povedal Horst Fuchs - Nie jednu, nie dve, nie tri, ale až štyri rozprávky! Bratia Grimmovci môžu byť takou porciou pozornosti príjemne potešení, každopádne ako tak pozerám budú jediní. Popoluška je jediná z rozprávok, ktorá skutočne funguje - Jack a čiapočka sú jasne navyše, dostávajú sa do príbehu okrajovo, hrajú ich nesympatickí detskí herci a sú predmetom trápneho klišovitého uzatvorenia príbehu, ktoré divák skúsene odtipuje 20 minút vopred. Locika je už duplom zbytočná záležitosť a keby neexistovalo prepojenie s čarodejnicou Meryl Streep, tak by herci hrajúci tieto postavy nabrali status zbytočnej položky na výplatnej páske. Titulný príbeh pekára a jeho ženy tiež zamrzí, kedže sa stále točí o tom, kto na výpravu pôjde a kto nie - a hoci kostýmy sú podarené a prostredie lesa slušné, stále mám na srdci ešte veľa nedostatkov. Johnny Depp - jedna pieseň, jedna scéna v úlohe babičky a šmitec, koniec. A nakoniec hlavne tie PIESNE - všetky na jedno kopyto, jedna krkolomnejšia než tá druhá a jediná, ktorú som si zapamätal je otravná otváracia pieseň v podaní hlavných hrdinov Into The Woods s nablblou melodiou a neeeeeeeeeeeeeeeeeeeekonečným prespevovaním Into the Woods, into the Woods, into the Woods... Už to nikdy nechcem počuť a rád by som sa vyhol aj opätovnému sledovaniu rovnomenného filmu. Pochvalu si aj tak ale zaslúžia Emily Blunt a Anna Kendrick, v ktorých nachádzam aspoň aké-také potešenie a réžia Roba Marshalla, ktorý má cit pre vizuálnu stránku filmu, ale výber scenárov by mal nechať na pani manželku. A propo, Meryl Streep by dostala nomináciu na Oscara už aj za reklamu na parfúm, ale v tomto prípade by som s fanfárami na jej osobu počkal...

Trochu som z toho v pomykove. Stanley Kubrick je výnimočný režisér s citom pre vizuálnu stránku filmu, ale vždy skončí naše vzájomné stretnutie katastrofálne. Odysea bola výborne nakrútená, ale mimoriadne nudná záležitosť. Pomaranč bol ešte lepšie nakrútený, ale koktejl nahoty a násilia mi príliš nešmakoval a film mi zhnusil. A Spartakus, divácky zrejme najprístupnejší z Kubrickových filmov, ma sklame akurát spracovaním. O dianí sa príliš často dozvedáme z druhej ruky. Vysvetlenie konania postáv prichádza neskoro. Takmer každý moment je výrazne pretiahnutý. Spartakus bol zo začiatku iba chlap, ktorý spacifikoval tyranského veliteľa - inak zmocnenie sa gladiátorskej školy je asi najlepšia akčná sekvencia filmu - a jeho prerod na veliteľa je prinajmenšom otázny, ale fajn, to je ešte ten najmenší problém. Prekvapila ma choreografia bojových scén - hlavne v gladiátorskej aréne sú súboje skutočne biedne a v záverečnej bojovej scéne to miestami vidno tiež. Hudba je asi najťažším orieškom - hlavný motív je fantastický, ale ten nabubralý hudobný doprovod pri všetkých bojových scénach je smiešny. Odhliadnuc od historických nepresností, ktoré môžu byť konieckoncov aj dielom autora predlohy, musím strhať hlavne scenár. Spartakus je plochá postava, ktorá síce vdaka Kirkovi Douglasovi aké-také charizma dostáva, ale ked napíšem, že ide o správňáka najsprávnejšieho, fakticky som ho bezo zvyšku vystihol. Crassus je jeho protipól a dosť ma sklamalo, že ho vidím takto - ustavične len vypúšťa do sveta suché výroky,aby sme mu na konci mali veriť, že sa zamiloval do Varinie? Blbosť! Ked už sme pri tom závere, ten je vyslovene smiešny a keby sa upustilo od final countdown Crassova facka versus Spartakova slina a dostali by sme sa rovno k prekrásnej scéne s Variniou a ukrižovaným Spartakom, mohli sme si ušetriť kopu logických chýb - tak napr. som Crassus, v tábore sa mi povaľuje Batiantus, ktorý ešte pred pol rokom videl Spartaka deň čo deň a na obhliadku zajatcov si ho nevezmem. Batiantus by ukázal prstom a mám ho, nemusím sa pýtať samotných zajatcov. Alebo - som Crassus a zrazu neviem ako zistím, že ten chlap povedľa Antonina je Spartakus. Jednoducho diery v logike. Ak malo sledovanie Spartaka nejaký zmysel, boli to herecké výkony Petera Ustinova a Charlesa Laughtona, inak je pre mňa tento film skôr sklamaním. Vo väčšine prípadov by som aspoň za tú podarenú výpravu udelil štyri hviezdičky, ale film s takouto povesťou jednoducho zaváhať nesmie. A v porovnaní s Kleopatrou s E. Taylor ide o priľahké víťazstvo filmu Josepha L. Mankiewicza.

Zo začiatku som si ešte aj myslel, že to na tie tri stačiť bude - predsa len oproti Haló JE to posun k lepšiemu, ale už po pár dieloch som bol nútený opäť siahnuť po ťažkom kalibri a lamentovať nad tým, že SOS sa jednoducho už nikdy nevráti. Reklamy sú zvorané úplne - od nechutných - Lacalut - až po úbohé - Telekom, Alza. Paródia na Televízne noviny ešte daj daj, paródia na Búrlivé je akurát snôška hlúpostí. Sebaobrana má byť premrštená verzia toho, čo sme už videli v SOS a tie dve pipky s prenikavým rúžom ani nie sú vtipné. K výsledku pripočítame najväčšiu trápnosť seriálu, zúfalú snahu Hessa Jašteráka o rýmované vtípky a výklad pexesa a nemáme sa o čom baviť. Inak v SOS boli zostrihy v rámci správ robené vkusne a premyslene, tu v Kredenci je to vyslovene odfláknuté. Pýtam sa - čo sa to stalo? Prišli všetci v tej telke po roku 2010 o rozum alebo čo???

Recept na Requiem za sen - štyri relatívne samostatné herecké koncerty, invenčný mladý režisér, hudba, ktorá sa nedá prepočuť, gradácia napätia aká sa len tak nevidí, výborný scenár podľa oceňovanej predlohy autora, ktorý si závislosťou skutočne prešiel. Mohol z toho vzniknúť všelijaký dobrý film, ale vzniklo TOTO - rozpad tradičnej formy vnímania filmu do sekvencií s rýchlym strihom - na konci to len tak lieta - hra so zrýchľovaním a napriek tomu máme dostatok času preniknúť postavám pod kožu - Aronofsky vytvoril desivý portrét polčasu rozpadu, v ktorom sa každá jedna postava nachádza a divák musí spolu s ním a Hubertom Selbym skonštatovať, že z tejto situácie už niet cesty späť - requiem za sen, zahraný už po všetkom.

Na kone! Povesť jedného z najlepších westernov a vrelé odporúčania v rámci rodiny ma pohli k prihodeniu dvd Butch Cassidy do nákupného košíka. Hned na úvod však musím napísať, že som trochu sklamaný - to pravé westernové potešeníčko sa odohráva na začiatku snímku, je to o sympaťákoch, ktorí stoja kdesi na pomedzí zákona a sveta totálnych lumpov. Mimochodom, u mňa opäť boduje Paul Newman, zvlášť jeho artistické vystúpenie na bicykli bolo veľmi sympatické. A s akou chuťou ho potom púšťal do sveta, to bola sranda hodná krčov v bruchu. Ale späť - akonáhle začne neeeekonečné prenasledovanie našich hrdinov, idú všetky vedľajšie postavy nabok - kto by neľutoval vylúčenie Katharine Ross - ale aspoň to má slušnú atmosféru. Kto spolu so mnou ešte čakal, že príde nejaký final countdown, zúčtovanie, v ktorom si tých piatich najpreslávenejších lovcov ľudí prezriem zblízka? Nič, útek do Bolívie, a tu už je príbeh skôr nudný. Učenie sa španielsky ešte ide, ale večné preťahovanie sa kvôli ťaháku, starček pľuvajúci kade chodí a partička bolivijských banditos by sa hodili skôr do Malého veľkého muža s D. Hoffmanom než sem. Pre mňa išiel veľmi dobrý film s dvomi kľúčovými hereckými megavýkonmi do kytiek, akonáhle sme opustili USA a na základe tuctového slamáku vo mne tvorcovia vyvolali falošnú nádej na dokončenie zápletky s prenasledovaním.

Neexistuje lepšia verzia Spidermana. Od podarenej znelky, cez animáciu rešektujúcu pôvodný komiks až k vynikajúcemu českému dabingu, v ktorom dostávajú Spideyho hefty novú úroveň zábavnosti. Najlepšie diely sú dvojdiel s Venomom a Carnageom, Spideyho premena na štvorruké monštrum, prvé objavenie Mysteria, Vulture a ešte svadba P. Parkera a Mary Jane, kde sa stretnú Hobgoblin s Green Goblinom.