Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Dobrodružný
  • Krimi

Recenze (1 621)

plakát

Leningrad (2009) 

Veľmi nezáživný film, ktorý potenciál témy obliehanie Lenigradu ani zďaleka nevyužil. Najväčším problémom je asi to, že išlo o spoločnú koprodukciu Ruska a VB, pretože keby si to Rusi natočili sami, bolo by tam možno viac patriotizmu a pátosu, ale na druhej strane by to bolo určite znesiteľnejšie než sa pozerať na zbytočný príbeh o nejakej anglickej novinárke. Celé to utrpenie obyvateľstva, ktoré malo byť nosným motívom filmu je zväčša zatlačené do úzadia a len v pár scénach nám tvorcovia dajú pocítiť tú beznádej, ktorá mala sprevádzať diváka počas celej stopáže filmu. Ani tie dejové odbočky k nemeckej strane mi úplne nesadli a prišli tak trocha zbytočné. A ten záver tomu tiež veľmi nepomohol...40%.

plakát

Sebevražedný oddíl (2016) 

Suicide Squad bol film vzbudzujúci veľké očakávania, nakoľko sa doslova ponúkala možnosť vytvoriť buďto nejaký drsný a temný komixový film, alebo aspoň niečo v štýle krvavého a nahláškovaného Deadpoola. Lenže u DC sa asi zľakli kritiky ich predošlého prírastku "Batman vs Superman", a tak sa vydali akousi marvelovskou cestou odľahčeného a trocha detinského filmu, čo filmu podľa môjho názoru uškodilo. V každom prípade má film dostatok silný elementov, najmä vcelku cool partičku postáv, kde jednoznačne dominuje sexy Margotka a charizmatický sympoš Will Smith. Sklamaním je záporná postava akejsi digi čarodejnice, ktorá toho veľa nepredvedie. A Letov Joker je zas vcelku výrazná a originálna postava, ale celý scenár ho tlačí do zbytočnej polohy štatistu. Ono v scenári tam toho škrípe viac, hlavne nečakaná premena údesnej bandy indivíduí na hrdinov na pohľadanie, či všeobecná motivácia postáv konať tak ako práve konajú. Highlightom filmu je ešte soundtrack, ale po dvoch zhliadnutiach prevláda skôr sklamanie. 60%.

plakát

Brestská pevnost (2010) 

Rusi vojnové filmy jednoducho točiť vedia, hoci čo sa týka patriotizmu alebo pátosu, občas je to tam naozaj cez čiaru. V tomto prípade sa ale tvorcovia držali na uzde, a okrem pár dojemne hrdinských scén som vôbec nezaregistroval nejaké extréme dávky týchto prvkov. Film je viac zameraný na ľudskú a psychologickú stránku, ktorá však ide ruka v ruke s výpravným a technicky kvalitným spracovaním vojnových scén, takže filme je celkom dobre vybalansovaný po príbehovej aj vojnovo/akčnej stránke. Poteší aj dobovo verné spracovanie reálií, naturalistické bojové scény a slušné herecké výkony. Určite ide o jeden z najlepších ruských vojnových filmov z posledného obdobia. 80%.

plakát

Batman v Superman: Úsvit spravedlnosti (2016) 

V prípade tohto trháku spočiatku vyvstávali myšlienky, či to scenáristi spracujú tak, aby sa im príbeh, ktorý prakticky rozbieha DC ságu nerozpadol pod rukami. Ono nápad dať tieto zrejme najznámejšie komixové postavy do jedného filmu je z jednej pohľadu splneným snom mnohých fanúšikov, ale zároveň vzbudzuje obavy z prepojenia ich vzájomných príbehových línií. V niektorých veciach v scenári to trochu škrípe, hlavne v objasňovaní motivácií hlavných postáv a ich razantných charakterových a vzťahových premien. Taktiež sa mi zdá, že vo filme toho chceli obsiahnuť príliš veľa, čo občas stavia príbeh do epizodického formátu, kde viacero vecí nie je dotiahnutých alebo nedáva zmysel (tie snové zážitky). Ostatné prvky filmu však fungujú perfektne. Hlavne sa mi páči temnejšia atmosféra, ktorá je protipólom odľahčeným marvelovkám. Hoci to vyzerá, že u DC ich filmy toľko peňazí nezarobia, ale keby sa držali tohto štýlu, mňa osobne by potešilo. Vizuálna štylizácia mnohých scén je doslova lahôdková, a aj to pomáha k budovanie atmosféry. Hudba je na tom tiež podobne. A akcia je v tomto filme tiež silným pilierom. Čo sa týka postáv, hlavne tých novo pridaných, tak Affleckov Batman je pre mňa veľkým prekvapením. Je výborný ako v civile, tak aj v scénach v kostýme. Postava Lexa Luthora je spočiatku rozpačitá, najmä čo sa týka jeho motivácií, ale postupom času sa z neho stane taký správne vyšinutý záporák. A introdukcia Wonder Woman v podaní Gal Gadot prináša zaujímavý prísľub do ďalších filmov. Takže až ta tie miš maše v scenári som s týmto filmom relatívne spokojný. 70%.

plakát

Tmavomodrý svět (2001) 

Na tomto filme je potrebné oceniť najmä to, že vzdáva hold dnes už opomínaným hrdinom, ktorí boli cez to všetko čo vykonali perzekvovaní vlastnými politickými predstaviteľmi. Pritom kontrast medzi pobytom v takmer harmonickej slnečnej krajine Británie, ktorá napriek vojne vyznieva ako lepšie miesto na život, a životom v upršanom komunistickom tábore je podaný až úsmevne zjednodušujúco. Tvorcov filmu treba určite pochváliť za letecké súboje a celkovo vizuálne spracovanie, ktoré pôsobí veľmi realisticky a znesie aj prísnejšie kritické merítka. Len je trocha škoda, že podstatná časť príbehu je postavená na tak otrepanom prvku, akým je milostný trojuholník, a ani ten nedokáže vzbudiť nejaké výraznejšie emócie. To skôr kamarátske vzťahy medzi letcami sú nositeľmi pravej podstaty príbehu a vyznejú v ňom o dosť lepšie. 60%.

plakát

Dunkerk (2017) 

Majster Nolan opäť zamiešal kartami a vytiahol tromf v podobe nevšedne originálne poňatého vojnového filmu. Človek by povedal, že vojnový film má isté žánrové mantinely, ale to by sa toho nemohol chytiť tento pán režisér. Dokázal totižto vytvoriť fascinujúci vojnový film, v ktorom zámerne absentujú všetky zaužívané postupy typické pre vojnový žáner. Okrem pár vzdušných súbojov tu prakticky nie je žiadna akcia a dokonca chýbajú aj hrdinovia, respektíve nejaké vyslovene hlavné postavy, ktorým by sa dalo svojím spôsobom "fandiť". Miesto toho nám ponúka atmosféru strachu, chaosu, úzkosti a beznádeje spodobnenú v tisícoch bezmenných vojakov a ich zážitkov. Zaujímavá je aj forma, akú Nolan zvolil. Vzájomné prekrývanie troch príbehových rovín, ktoré sa odohrávajú v rozličnom čase aj mieste môže chvíľu pôsobiť trochu zmätočne, ale svojím spôsobom to perfektne zapadá do celého chaosu, ktorý je vo filme dominantným prvkom. Silný podiel na konečnom výsledku má aj Hoytemova kamera, ale hlavne Zimmerova atmosferická explozívna hudobná nálož, ktorá dokáže takmer z každej scény vyťažiť nervy drásajúci zážitok. 90%.

plakát

Králův nesouhlas (2016) 

Podobne ako Dáni s filmom "9. apríl", aj Nóri sa rozhodli natočiť film z pohnutých aprílových dní roku 1940. S jeho dánskym náprotivkom má spoločné to, že sa tiež miesto veľkých vojnových scén (ktorých je ešte menej než v "9. apríli") sústreďuje skôr na dramatické osudy ľudí a beznádej odporu voči presile nemeckej mašinérie. Filmu dominujú výborné herecké výkony, najmä dvojice Jesper Christensen a Karl Markovics a viacero vypätých dialógov. Dej filmu nič neprikrášľuje a ponúka zaujímavý, a aj poučný náhľad do myslí kľúčových postáv na nórskej aj nemeckej strane v čase najvypätejšej politickej situácie. Napriek tomu film v dĺžke niečo vyše dvoch hodín nedokáže baviť, respektíve skôr zaujať počas celého trvania, a pár krát sa dostaví pocit nezáživnosti, najmä v prvej polovici filmu. 60%.

plakát

9. duben (2015) 

Komorná vojnová dráma z prostredia menej známeho konfliktu prebiehajúceho v úvode druhej svetovej vojny. Dominantným prvkom filmu je hrdinská snaha postaviť sa silnejšiemu nepriateľovi. Absencia veľkolepých bojových scén mi nevadí, nakoľko film sa v tomto smere drží histórie a ponúka len pár menších prestreliek, avšak prehľadne a zručne natočených. Na filme je sympatické, že sa vyhýba pátosu alebo oslavovaniu hrdinstva vojakov, ale skôr kladie dôraz na realistickosť a vnímanie celkovej situácie. Herci sú celkom dobrí, vizuál nie je najhorší a filmu pomáha aj atmosféra bezmocnosti boja proti presile. Film vhodný aj na doplnenie vzdelania o histórii WW2. 70%.

plakát

Spider-Man: Daleko od domova (2019) 

Nový Spider-Man funguje paradoxne lepšie ako teenage komédia než plnohodnotný komixový film. Prvá polovica filmu je totiž naplnená pokusmi o vtipné hlášky a scény, pričom mnohé sú naozaj vydarené a pri filme som sa spontánne bavil. Zaujímavý nápad poslať hlavného hrdinu na taký menší eurotrip tiež kvitujem ako pozitívny a svieži počin, pričom v každej krajine sú vtipne využité rôzne miestne detaily (reportáž ČT). Druhá polovica filmu venujúca sa tomu podstatnému, teda konfrontácii s hlavným záporákom, ma však nedokázala nadchnúť. Jednak je záporák nevýrazný, čo však nie je chyba Gyllenhaala, ale skôr scenára, ktorý mu dovoľuje naplno sa prejaviť až v samom závere. Akcie tiež nie je vo filme až tak veľa, ale na veľkom plátne sa dá užiť. "Far from home" je tak výrazne odľahčený film, ktorý hrá na strunu primárne mladšej generácii. Ale aj tak ide o solídnu zábavu. 60%.

plakát

Avengers: Endgame (2019) 

Marvel sa za tých 11 rokov vyšvihol na prvotriednu továreň na blockbustery a okolnosti napomohli tomu, že "Endgame" sa stal jedným z najočakávanejších filmov za posledné roky. Ale už na začiatku musím povedať, že úplným vrcholom celého marvelovského filmového univerza pre mňa zostane "Infinity War". Hoci je nutné povedať, že "Endgame" je oveľa emocionálne strhujúcejší, napínavejší a v niektorých detailoch prepracovanejší. Lenže od komixových blockbusterov očakávam v prvom rade intenzívny vizuálny zážitok s množstvom dych berúcej, ale zmysluplnej akcie. A fakt, že zhuba tretina filmu sa drží v polohe konverzačiek trošku zhatil moje očakávania. Neberiem to však ako úplný krok vedľa, nakoľko sledovať hrdinov ako sa postupne vyrovnávajú s nastolenými zmenami situácie je svojím spôsobom tiež zaujímavé. Na druhej strane je toto jeden z filmov, keď mi nevadí cestovanie v čase, keďže tvorcovia sa prakticky v každej scéne z minulosti originálne vyhrali s danou situáciou. Finále je už samozrejme veľkolepá a emotívna šou, hoci záverečný boj dvoch armád je nápadne podobný tomu z "Infinity war". Beztak si myslím, že ide o skvelý film a ako zakončenie už teraz legendárnej filmovej série funguje viac ako výborne. 80%.