Havenohome

Výber protagonistov je veľmi nereprezentatívny. Pravdepodobne nejde o nejakú náhodne vybratú vzorku, ktorá by mohla referovať o aktuálnej situácii absolventov vysokých škôl, ale o režisérových kamarátov - všetci traja sú z jednej a ešte k tomu umeleckej školy. Film teda pojednáva o špecifickejšom probléme a mylne inzeruje, že bude o absolventoch všeobecne. Navyše aj vybraní traja hrdinovia sú z väčšej časti nepoužiteľní: výtvarník celý film prednáša nehorázne pseudomúdrosti (písať do denníka povolené, v kine to trhá uši), dokumentarista je vlastne pomerne úspešný podnikateľ a poškolská realita sa ho nijako netýka (vyzerá to tak, že ani dlho neštudoval, distribúcia informácii v dokumente je mizerná, takže tažko povedať), herec je najzaujímavejší, respektíve jeho línia má najviac dejotvorných situácii a prednáša najmenej životných právd. Takže to mohol byť dvadsaťminutový film o tom hercovi a bolo by to ok...................Réžia sa skrýva za technickú subtilnosť a užívanie neznesiteľnej dojímavučkej slákovej hudby. Vo filme sú dva typy záberov: 1) ilustratívne nič nehovoriace prechádzania sa po meste, moste, lese, kuchyni, chovateľských potrebách atď 2) Výpovede na kameru, ktorých zvuková stopa sa potom naťahuje pod tie ilustratívne zábery. Dôjde aj k pokusu o inscenačnú metódu (keď herec akože náhodou stretne svojich kolegov a zanadávajú si, že nieto práce a život je na hovno), je to však tristné a chápem, že sa režisér tejto metóde vyhol. Potom sú tam ešte ezoterické chvíľky, ktoré akoby vychádzali z videoinštalácie výtvarníka, no mne to skôr pripadalo ako nepodarený remake filmu Doktor Mráček aneb konec vodníku v Čechách (keď vlezie výtvarník do jazera Draždiak v Petržalke).........................Distribúcia informácii je zmätočná a nedostatočná. Takže nič také veľmi zaujímavé sa nedozviete, postavy omieľajú všetkým známe drísty, výtvarník je vykreslený ako najväčší tragéd-lúzer-existencialista, ktorý papagájuje milión rokov prežitú ideu, že umelci musia byť zákonite blázni. Ako hovorím, keby to bolo dvadsať minút o tom hercovi, tak by to bolo pozerateľné, a bez tej midcultovej muzičky.

Desať minút deja natiahnutých na celovečerák. A aj to, čo sa tam deje, nedáva veľmi logiku. Nuda. Rotoskopicky animované postavičky chodia z jednej strany záberu na druhú.

Už na tomto scenáristickom tréningu vidno nonšalantnosťs s akou dokáže Lucas rozprávať príbehy. Je to vlastne low-budget nezávislý film, kde sa čaruje s dialógmi a hereckými výkonmi. Príbehovú ekonomickosť symbioticky poprepletaných línií štyroch kamarátov posilňuje časové obmedzenie na jednu noc. Každá z postáv si na tejto malej ploche prejde svojim dramatickým oblúkom a v každej línii tohto komorného filmu dochádza k neustálym zvratom, ktoré vás držia v napätí rovnako ako hociktorý výpravný akčný film. Film má pri tom akúsi zvláštnu "formanovskú" poetiku, keď sú jednotlivé charaktery vyobrazené veľmi presvedčivo, niekde observované až dokumentaristickou kamerou. Fungujú tu aj hlášky, ktoré nie su samoúčelne nasúkané na nefungujúcu kostru, ale odsýpajú vo svižnom tempe práve kvôli geniálne vybudovaným situáciam. V jednom úseku to dokonca funguje aj ako horor. Nad ránom to nestráca na kadencii peripetií.Je to nekonečne veľa muziky za málo peňazí.

Projekt nadobúda Ed Woodovský rozmer prihliadnuc na okolnosť, že režisér ho napísal ako príbeh odohrávajúci sa v zime a počas Vianoc. Narýchlo sa dozvedel, že ho budú točiť v lete, a že na umelý sneh nie su peniaze. Do mesiaca musel scenár prepísať a po zhliadnutí filmu musím povedať, že jediné, čo na ňom prepísal je asi len ročné obdobie. Zo ZIMA na LETO. Preto keď pozeráte Anjelov, stále sa pýtate wtf? Načo si tam usporiadali Vianoce v lete? Načo sa prechádzajú po lese a spomínajú, ako kedysi s rodičmi hľadali vianočné stromčeky? Prečo uviazne heteropár na chate plnej homosexuálov? (V zime by stačil závej snehu, z ktorého by auto nemohli vytiahnuť. Vo filme sa táto motivácia nahradí nekonečným čakaním na servis.) A čo celá symbolika Anjelov? Nakoniec to však nie je ani ten Ed Wood, ale len hodina a pól seriálovej nudy v ikea kulisách. Režisér sa nechal počuť, že v tomto filme zabudoval množstvo intertextuálnych odkazov na Bergmana, Woodyho Allena, Tennesseho Williamsa atď. Ja som tam nenašiel ani jeden. Dúfam, že Ingmar má širokú truhlu, lebo pri takýchto drístoch sa musí statočne v hrobe obracať.

1) Slovenský film, za ktorý sa oplatí zaplatiť vstupné do kina..........2) Prvý vydarený slovenský artový film (Liovej Dom nevnímam ako vyslovene artový film, svojou dramaturgiou je atraktívny aj pre mainstreamového diváka, a Fornayovej Líštičky sú síce artový festivalový film, ale najhorší možný.)..........3) Obraz rómskej osady (aj keď len na chvíľku) konečne nadobúda v slovenskom hranom filme realistickú podobu (takto mal byť natočený Šulíkov Cigán)..........4) Popri Jurajovi Chlpíkovi sa konečne medzi slovenskými kameramanmi (nielen najmladšej generácie) objavuje niekto, kto rozmýšľa nad estetickou úlohou kamery vo filme. Je to kameramanka Viera Bačíková. Kamera je najlepšie zvládnutý a najprínosnejší prvok filmu.................................K negatívam..........1) Herci si hrajú všetci svoje husle. Najlepší sú úplní naturščici v podobe tiet vo fabrike a na ubytovni. Hlavná hrdinka nie je dobre vybratá, je toporná, ale to už je problém réžie..........2) Miera neuveriteľných momentov sa blíži k nebezpečnej hranici. Napríklad to, že osemnásťročná pomerne good-looking baba netuší ako baliť chlapa. Ďalej to, že také mladé baby balia samých starých štrbavých chrenov. Ak je to skutočnosť, chýba jej vo filme nejaká hlbšia motivácia. Vyskytnú sa aj toporné scény, ktoré by si zaslúžili vybudovanejší dramatický priebeh. Spomeniem aspoň vyhadzov z čínskeho obchodu..........3) Film asi v polovici stratí gradáciu a ťažko to ospravedlniť nejakým zámerom, že tvorcovia chceli navodiť letargickú a ubíjajúcu atmosféru príbehu. Prvá polovica je teda silnejšia ale takýto deziluzívny film by si zaslúžil zdrvujúcejšie finále. Záverečný fór so svetelným pútačom teda nemá svoju silu..........4) Film je surový hlavne kvôli kamere (vyprázdnené kompozície, nečisté zábery cez rozostrené objekty, neelegantné prerámovávanie) už menej kvôli strihu, ktorý množstvo surovosti odstráni v elipsách (a často to pôsobí nie ako sujetový zámer ale skôr ako keby odstrihnutý materiál nepôsobil autenticky a preto musel ísť zo zostrihu von)..........5) Časť filmu točená na mobil nemá svoju motiváciu, práve naopak pôsobí neuveriteľne. V daných situáciach by si určite hrdinka nič na mobil netočila..........6) Animované pasáže sú dobré v prvej polovici, keď nezachádzajú do prvoplánovej popisnosti ako ku koncu (rohatý čert už bol fakt dosť zbytočný)..........................Záverom. Je to zďaleka najpozerateľnejší počin v slovenskej kinematografii za tento rok a spolu s Liovej Domom asi aj to najlepšie, čo sa tu natočilo od čias Šulíkovej Záhrady (v hranom filme).......................S odstupom času musím ísť minimálne o jednu hviezdičku dole. Môj pôvodný nadšený komentár je viac výsledok popremierového kolektívneho nadšenia, ktorému sa na Slovensku ťažko vyhnúť. Tento film nie je ani zdaľeka taký dobrý. Opäť zdôraznujem, že v jednotlivých zložkách je mierne nadpriemerný, ale v celku sa zase jedná o ľutovací nihilizmus vlastný slovenskému driáčnickému realizmu.

Keď sa tam zjavil Harvey Keitel, tak som išiel do kolien. Do konca filmu som potom už len čakal, kedy sa tam zjaví aj De Niro. Množstvo hviezd nie je na škodu, ale perfektne zapadnú do Andersonovho sveta..................Pre mňa je Anderson druh humoru, keď sa nahlas nesmejem. Vidím smiešnu vec, poviem si v duchu, že je to smiešne, ale nezasmejem sa. Ten humor si vás nepustí úplne k telu. Podobne ako postavy, ktoré sú na zamilovanie. A preto je to výborné a inteligentné. Nie je to len sranda a plnokrvná retronostalgia, ale aj filmársky kumšt. Celý úspech Andersonovej réžie sa zakladá na "na seba upozorňujúcom štýle". Precízna práca s kamerou tvorí ten humor svojím komentovaním situácie. Preto sa Anderson nikdy nestane masovou záležitosťou. Diváci majú radšej emóciami presýtený príbeh, Anderson je však štýl.....................Jediná chybička krásy je rýchly koniec, ktorý by si žiadal ešte nejakú peripetiu a veľkolepejšie finále.

Immortalitas s lepším gradingom, ale s menej guilty pleasure momentmi, takže je to vlastne ešte horšie, lebo pri takýchto filmoch potešia len guilty pleasure momenty. Plne súhlasím s replikou jednej z postav, ktorá znela "Toto nie je film." Podobne ako v Immortalitas, aj tu sa dej na 20 minút naťahuje na 90, a aj to, čo sa vo filme udeje, postráda pevnejšiu logiku. Painov a Dezorzov rozprávačský talent je pekne hlboko pod bodom mrazu (stavím sa, že by nevedeli porozprávať ani príbeh O červenej čiapočke). Hlavný hrdina sa v jednom obraze bije ako paragán a v druhom vôjde nepriateľovi rovno do náručia. Tvorcovia si myslia, že s ich hrdinami sa bude dobre identifikovať, keď sa furt budú škrabať v rozkroku, pluť chrchle, prípadne sa vyštia do umývadla. Nepôsobí to drsne, pôsobí to trápne. Môže sa javiť, že Bárta hrá dobre, ale to len v tomto filme. Už na akejkoľvek okresnej prehliadke ochotníckych súborov, by ho nenáročné dedinské publikum vypískalo. V Babom lete mu však nikto nerobí konkurenciu, pretože zvyšok hercov len afektuje a fistuluje, ale nič iné sa vlastne s takými dialógmi ani robiť nedalo. Lepšia je len Gubíková, pretože častejšie ako otvára hubu, vystrkuje kozy. A vlastne to je horšie........................Rovnako je úplne mimo prirovnávať tento typ exploatácie k Tarantinovi, ako to urobil jeden všestranne nadaný estetik z nemenovaného mienkotvorného denníka. Tarantino vo svojich filmoch používa množstvo sebareflexívnych metód a preto má divák od násilia odstup, v Dezorzovom podaní je to len perverzný spôsob prezentácie, ktorý udiera na najprimitívnejšie pudy a hovorí divákovi, že zabíjať je vlastne cool. Akcia sa tu nijako nelíši od rekonštrukčných pasáži v Devínskom masakri, chýba len digitálna voda striekajúca z radiátora......................Úplne cez čiaru je obsadenie ľudí ako Rogel a hudba zakuklených rasistov zo Zóny A......................Opäť teda vyvstáva stará známa otázka. Drží snáď niekto komisii v AVF nožík pod krkom, aby podporovala takýto odpad, alebo im všetko nestihla preložiť tlmočníčka do znakovej reči? Je to síce len podprogram minimal, ale neznamená to snáď, že v menšom sa kradnúť môže. Na tom filme totižto nie je vidno ani tých 150 000 euro. Kto s mozgom v hlave je ochotný dať peniaze režisérovi, ktorý natočil rasistický Devínsky masaker, pózerskému spisovateľovi, ktorý nemá ani šajnu o filmovej scenáristike a producentovi, ktorému je vlastne jedno, čo štáb natočí, lebo aj tak to v kinách uvidí päť a pól človeka a jemu aj tak za rok prispejú na ďalší projekt.

Opitá opica by to zrežírovala zaujímavejšie. Tento film vlastne nemá réžiu, ani scenár. Pár filmárov natočilo v baníckej dedine hurasystémom, čo im prišlo pred kameru. A práve nepripravenosť a nulová ambícia podrobne preskúmať tému robí tento film neznesiteľným. Je jasné, že keď postavíte pred kameru sedemnásťročného chalana, tak bude iba nervózne papagájovať rasistické bludy, krčmové múdrosti o chudobe a drísty o občianskej vojne, že keď postavíte pred kameru senilného dedka, tak bude splietať hlúposti o vojne, ktorá zničí všetky obchody, že keď postavíte pred kameru baníkov, tak budú len nostalgicky spomínať na starý dobrý socializmus. Hurasystémový prístup len nekriticky preberá všetky tieto klišé a laické banality, ktoré vás nebaví počúvať ani v reálnom živote, nieto ešte šesťdesiat minút v kine...................Protagonisti stále hovoria o chudobe a biede, ale skutočný obraz biedy vo filme ani raz nevidíme. Čo vidíme je čerstvo opravená fasáda obecného úradu, vykopávanie hrubých zemiakov, narodenú ovečku, oslavu, kde sú všetci pekne oblečení. Toto nie je žiadna dezolátna chudoba, akú by divák očakával podľa vyhlásení viacerých prišelcov pred kamerou. Netvrdím, že v tom regióne je nejaký blahobyt, ale práve to, že namiesto presného pomenovania sociálneho statusu obyvateľov počúvame len samé frázy, robí film taký otravne nudný. Film teda nič neozrejmuje - povedané oldfashioned terminológiou - tento dokument nehľadá pravdu. Vyslovene zhubný je v polohe preberania rasistických klišé a úplne najodpronejší vo svojom vyznení, že vlastne za komunistov bolo lepšie. Slizké je aj snímanie hlavnej mladej protagonistky - pekne z podhľadu na opálené stehná a na namaľovanú tváričku ako na kásting do telenovely - tvorcovia v sebe nezapreli sexistickú polohu a aj tu vidno, že ich cieľom nebolo len natočiť pravdivý film o dedine, ale pekne si na vidieku za štátnu dotáciu užiť...............Všetci protagonisti pindajú na krutý svet, kvôli ktorému sa im zle žije v ich regióne, a väčšina z nich by bola najradšej, keby sa vrátil komunizmus späť, no neuvedomujú si, že ten reálny socializmus, po ktorom túžia, ich práve oblizol, pretože milí filmári z Bratislavy dostali štátne dotácie do gágora ako od AVF tak aj od RTVS práve z ich daní, pekne ich zneužili porušujúc etický kódex dokumentaristu a natočili hovno v pekne vygrejdovanom pozlátku.

Pre mňa filmový zážitok mesiaca. Oplatí sa vidieť už len kvôli spôsobu Petzoldovej réžie. Všetko natáča na jednu klapku a púšta hercom pri natáčaní aj mix zvuku, vďaka čomu môžu reagovať na všetky podnety a pod tlakom náročnej metódy vydolujú zo seba ten najlepší výkon. Barbaru urobil na digitál, ale je to ešte extrémnejšia metóda natáčania ako v čase nedostatku 35mm suroviny. Petzold je dôkazom, že film je stále z veľkej časti technické umenie. Dôkladným výberom objektívov dosahuje zvláštne rozzrnenie obrazu a aj keď je to digitál, pôsobí to veľmi živo. Barbara je emóciami nabitý netradičný film o komunizme s "posolstvom ako z pošty", urobený rafinovane bez zbytočných retrokostýmov a didaktických scénok exponujúcich dané obdobie. Najbizardnejšie na tom všetko je, že Petzold vychádza z Cravena a Argenta. Odtiaľ to výborné plíživé napätie.

Jakubiskov výtvor je asi ako jediný zo súčasných diel slovenských klasikov pozerateľný (skúste si pozrieť Lutherovo Tango s Komármi, alebo Trančíkovu Zimu kúzelníkov) a režisér dokazuje, že ešte stále vie viesť divácku pozornosť. Jeho pokus o búranie mýtov sa mi však zdá mimo misu. Čo u neho kedysi pôsobilo ako provokácia, tu vyvoláva trápny smiech. Jakubisko, autor kedysi slávneho a trefného výroku "Tí Češi majú aspoň toho Haška a Kunderu a my Slováci máme len toho pána Boha!", akosi zosenilnel a namiesto zdravej kritiky z úst renomovaného umelca idú pochvaly o ilegálnej Svätoplukovej soche pred Bratislavským hradom: "No povedzte mi, kto by to lepšie spravil ako ten Janko Kulich?" Na Bátoryčke najlepšie vidno, ako Jakubiskovi chýba kontakt so zahraničím a súčasným vnímaním filmu. Napríklad taký približne rovnako starý Skolimowský natočil nedávno film a stále to je svetová úroveň. Kdežto ten Jakubisko pôsobí dosť vetcho. Syndróm presýtenosti a prílišnej recyklácie sa ukázal byť kontraproduktívny už pri Nejasnej správe. Pokus o film s tajomstvom sa mu rozpadá pod rukami, keď každý od začiatku vie, čo je tajomstvo................Jakubisko síce už dávno považovaný za národného režiséra, vždy obľúbenec skôr intelektuálnejšie zameraného publika a odsúdenec veľkej časti divákov s nepochopením pre jeho extravagantnú poetiku, sa teraz začína stávať hovorcom konformistickej väčšiny (opojenej výpravnosťou Bathory, zgýčovitelým výtvarným rukopisom) a obchádza ma strach pri pomyslení, čo môže vyliezť z jeho chystanej Slovanskej epopeje.