Leeroy3167

Koniec série, jedného obrovského príbehu a môjho detstva. Film po svojom pomalšom predchodcovi hneď v prvých minútach prudko šliapne na plyn a drží vysoké otáčky až do úplného konca. Je očividné, že príbeh ide do finále, príbehy sa uzatvárajú, posledné tajomstvá sa odhaľujú, postavy umierajú, všetko v takom rýchlom tempe, že si divák nemá čas vydýchnuť. Yates však stále drží balanc medzi trikovými orgiami a dôležitými momentami pre jednotlivé postavy. Akčné scény sú dravé, vizuálne vypiplané a so správnym nádychom osudovosti. Napriek obrovskému množstvu postáv ma každý svoj zapamätateľný moment, a to platí aj pre hlavné a aj pre vedľajšie postavy. Alexandre Desplat sa prekonal a dodal nám niekoľko výnimočných hudobných motívov, ktoré sa vám vypália do mysli. Herecky tu už ani nie je čo komentovať, všetci herci idú na maximum, ako keby ich vedomie, že tentokrát sa vraciame s nimi do Rokfortu naposledy donútilo dať zo seba to najlepšie. Predovšetkým ale Alan Rickman dostal priestor zažiariť a dať svojej postave asi najlepšie zakončenie zo všetkých. Princov príbeh je jedna z najúžasnejších sekvencii nie len v rámci filmu, ale aj celej série. Pre mňa, ako fanúšika príbehov chlapca, ktorý prežil sú Dary Smrti plne uspokojivým finále, ktoré mi dalo všetko, čo som od neho čakal a chcel. Epické bitky, dojímavé momenty, vynikajúce herecké výkony a pocit, že s nástupom záverečných titulkov sa skončilo niečo výnimočné, čo pre mňa žiadna iná séria nebude schopná zopakovať. Prežíval som s Harrym každý jeden rok, od hľadania Kameňa Mudrcov až po záverečný duel s Lordom Voldemortom. A vždy sa rád k tejto sérii čas od času vrátim.

Úplne chápem rozčarovanie mnohých ľudí z rozdelenia posledného dielu na dve časti. Mne ako čitateľovi predlohy to síce vôbec nevadí, lebo mi je jasné, že posledný diel by bolo setsakramensky ťažké zraziť do jedného filmu, nakoľko všetky linky potrebujú dotiahnuť do úplného konca. Prvý diel Darov smrti však logický trpí tým, že je iba prvou časťou a nemá plne uzavretý príbeh. Film sa rozbehne parádnym tempom, po útoku na ministerstvo však viditeľne spomalí a musí sa venovať expozícii, čo spôsobuje, že druhý akt filmu trochu drhne. David Yates však veľmi umne opäť stavil na svojich hercov, ktorí sú už tak zohratí, že pomaly už ich človek nevníma, ako hercov, ale ako postavy, ktoré hrajú. Scéna, kde Harry s Hermionou tancujú v stane je jednou z najlepších scén celého filmu, a Daniel s Emmou dokázali za dve minúty predať všetky emócie, ktorými si ich postavy prechádzajú. Yates si je už očividne istejší v akčných scénach a v trikových pasážach, špeciálne naháňačka v lese je točená až Bourneovským štýlom a má skvelé tempo a náboj. Finále filmu je síce minimalistické, pretože si šetrí veľké atrakcie do posledného dielu. Prvý z Darov smrti je ale aj napriek tomu silným filmom, ktorý hlavne vďaka hlavným protagonistom úspešne ťahá celú sériu k epickému zakončeniu.

Ono je to s Polovičným Princom ťažké. Na jednej strane mi vždy liezla na nervy odpudivá farebná paleta filmu a možno by som prijal trochu menej (aj keď logického) pubertálneho tokania medzi hlavnými postavami. Na druhej strane je linka s Harrym a Dumbledorom podaná vynikajúco Jim Broadbent je skvelým novým prírastkom do už tak obsiahlej hereckej zostavy a finále chytá za srdce presne tak, ako by malo. Aj napriek tomu, že lord Voldemort sa tentokrát nedostaví, je vďaka flashbackom stále hrozba, ktorú netreba brať na ľahkú váhu. Film miestami drhne a je vidieť, že tvorcovia museli pridať niektoré scény (útok na Brloh), aby zdvihli tempo snímku.Film však rovnako, ako jeho predchodca stojí na postavách a jeho hercoch. A aj keď Radcliffe opäť podáva rovnako sústredený výkon, ako naposledy, tento diel patril Michaelovi Gambonovi, ktorý konečne dostal postavu Albusa Dumbledora do polohy, ktorá má najbližšie k verzii, ktorú všetci knihomoli (ako ja) poznali a zbožňovali z knižnej predlohy. Scéna v jaskyni je jeho a Radcliffovým hereckým koncertom, kde obidvaja zo seba dali svoje maximum. A aj tak keď je Polovičný princ jedným veľkým nádychom pred finále série, obstojí medzi konkurenciou bez problémov.

Dodnes si pamätám, ako nervózne som čakal na Fénixov rád. Po slabšej štvorke dostal adaptáciu mojej najobľúbenejšej HP knihy vtedy neznámy režisér, trailery vyzerali bledo, WB zmenil celý tvorivý tím, jednoducho mohlo to dopadnúť veľmi zle. A o to viac ma teší, ako sa Fénixov rád podaril. David Yates zmenil Rokfort na nepoznanie. Namiesto dlhých záberov na školu a vizuálne zaujímavých momentov sa sústredí na postavy. Harry Potter nám v piatom ročníku definitívne dospel, preberá úlohu vodcu a Daniel Radcliffe nám konečne ukázal, že jeho obsadenie do hlavnej role bol dobrý ťah. Herecky dobieha zdatných matadorov a ťahá celý snímok dopredu. Imelda Staunton bola obsadená dokonale do roly najväčšej mrchy v celej sérii a svoju rolu si vyslovene užíva. Gary Oldman síce má opäť málo priestoru, ale využíva ho na maximum a o to viac je jeho koniec v sérii dojímavejší. Príbeh napriek veľmi obsiahlej predlohe je podaný veľmi zrozumiteľne, tempo filmu je veľmi rýchle a nestihne nudiť ani na minútu. Yates má síce medzery po trikovej stránke (predovšetkým Grawp vyzerá naozaj odpudivo), ale vedie film aj všetkých hercov veľmi pevne. Finále filmu patrí k tomu najlepšiemu, čo sme dostali v rámci série. Spolu s Cuarónovou trojkou jednoznačný vrchol série.

Neviem presne čím to je, ale pre mňa je Ohnivá čaša najslabším dielom série. Možno bola laťka príliš vysoko, možno bola knižná predloha príliš obsiahla, ale jednoducho štvrtý diel sa až tak moc nepodaril. Scenár je skratkovitý, dialógy sú miestami úplne nezmyselné, film sa zabáva so zbytočnosťami a zabúda na zásadné a pre príbeh dôležité informácie, ktoré sú pre nečitateľov predlohy nevyhnutné, aby samotný film dával zmysel. Mike Newel sa snaží kopírovať Cuarónov štýl, problém je, že ho vôbec nepochopil, a tak nám vo filme každú chvíľu poletujú vrany a hrá nám temnejšia verzia hlavnej hudobnej témy, ale film napriek tomu, že je veľmi tmavý, tak nie je ani z polovice tak temný, ako jeho predchodca. Film ťahá z priemeru iba naháňačka s drakom a hlavne finále, kde prichádza na scénu Lord Voldemort a s ním Ralph Fiennes, ktorý si svoju ďalšiu záporácku rolu užíva do špiku kosti a zvládol ho predať behom desiatich minút, ktoré dostal. Rovnako za zmienku stojí Brendan Gleeson, ktorého Alastor Moody si kradne pre seba každú scénu v ktorej sa objaví. Škoda len, že Steve Kloves tentokrát naozaj nezvládol adaptovať predlohu tak, aby film stál na vlastných nohách aj pre ľudí, ktorí nečítali knihy. Film je však napriek svojim sporným kvalitám v rámci série zlomovým bodom, a prísľubom veľkých udalostí v nasledujúcich dieloch.

V rámci série prvá vyslovená trefa do čierneho. Columbusa po dvoch dieloch vystriedal Alfonso Cuarón, ktorý dal Harrymu nový facelift, ktorý zmenil smerovanie všetkých dielov, ktoré nasledujú po Väzňovi z Azkabanu. Jeho réžia je hravá, plná skvelých momentov, ktoré menia divákov pohľad na celý svet Harryho Pottera. Scény, ako let na hipogrifovi, príchod dementorov, či celá záverečná polhodinka sú dodnes medzi tým najlepším, čo sa v tejto sérii urodilo. Na scénu prichádza Gary Oldman, ktorého Sirius Black je presne taký, ako som si ho pri čítaní predlohy predstavoval. Mladé herecké trio nám dospieva a teší ma vidieť, ako veľmi sa všetci posunuli oproti prvému filmu. Filmu však vládne David Thewlis a jeho Remus Lupin, ktorý dostal narozdiel od Oldmana viac priestoru a žmýka ho na maximum. John Williams tasí ďalšie nádherné melódie z rukáva a spolu Cuarónovou skvelou réžiou dávajú divákovi pocit, že sme v rámci série prišli na jej absolútny vrchol. Väzeň z Azkabanu už jednoducho nie je iba adaptáciou úspešnej knižnej predlohy, je skvelým filmom sám o sebe. A možno aj práve vďaka tomu je Harry Potter dnes rovnakým miľníkom vo svete filmovej fantasy, ako je jeho knižná predloha.

O niečo dospelejší, temnejší a napínavejší, ako jeho predchodca. Tajomná komnata má výhodu, že už nemusí tráviť veľkú časť stopáže predstavovaním čarodejníckeho sveta a môže sa venovať svojmu príbehu. Preto je trochu zarážajúce, že má slabšie tempo a v niektorých miestach vyslovene stojí na mieste. Možno je problém v predlohe, ktorá ma taktiež bavila menej, ako prvý diel. Chris Columbus neponúka nič nové, réžia je sterilná a len variuje štýl jednotky. Mladí herci sa pomaličky posúvajú, ale ešte stále to nie je úplne ono, predovšetkým Daniel Radcliffe má ešte stále veľké medzery. Stále však bol schopný utiahnuť na svojich pleciach finále filmu, takže je vidieť, že pomaly rastie v dôstojného hlavného protagonistu série. V konečnom dôsledku je Tajomná komnata napriek nestabilnému tempu a rutinnej réžii dostatočný nasledovník svojho predchodcu, ku ktorému sa rád kedykoľvek vrátim.

Pri tomto filme sa cítim pravdepodobne rovnako, ako tí, ktorí pred štyridsiatimi rokmi videli prvý diel Star Wars a uctievajú ich dodnes. Keď som prvý krát videl Kameň mudrcov, mal som jedenásť rokov, takže som bol cieľová skupina. Dnes o takmer dve dekády neskôr si stále nemôžem pomôcť. Napriek niektorým viditeľným nedostatkom je tento snímok kúzelným návratom do môjho detstva. Síce vnímam, že niektoré efekty majú medzery a film starne viac, ako by som rád a herecký výkon detského osadenstva je v niektorých momentoch úsmevný, bez okolkov však musím priznať, že prvý diel Harryho má pre mňa neopakovateľné kúzlo, ktoré nemá žiadny iný film. Baví ma predstavovanie čarodejníckeho sveta, prežívam prvý metlobalový zápas a držím hlavnému triu palce pri šachovej partii. V žiadnom prípade sa nejedná a dokonalý snímok, ale o snímok, ktorý mi zmenil detstvo, donútil ma prečítať si knižnú predlohu a otvoril bránu k ďalším filmovým a knižným fantasy príbehom. A za to mu bude vždy patriť moja vďaka. P.S. John Williams je buď malý boh, alebo sluha diabla. Lebo inak si jeho schopnosť stvoriť tak krásne nestarnúce melódie neviem vysvetliť.

Ako niekto, kto nemá Votrelčiu ságu až na takom veľkom piedestáli (rozumej 1 a 2 sú dobré filmy, len nie úplne moja šálka kávy) môžem povedať, že až taký prúser to nie je. Rozhodne je to lepšie, ako Prometheus, ktorý síce začal sľubne, ale postupom času to išlo dole kopcom. Covenant cez pomalý úvod (btw to fakt vždy musíme začať prebudením sa z kryospánku?) postupne naberá obrátky a udrží si ich do konca. Posádka Covenantu síce moc rozumu nepobrala a dej je veľmi predvídateľný, ale tak to je argument, ktorý sa dá použiť pre ktorýkoľvek diel Votrelca. Obsadenie je obstojné, Fassbender samozrejme vládne, ale ani taký Danny McBride nebol na zahodenie. Katherine Wathersone robí, čo môže, problém je, že jej postava sa na papieri mala podobať Ripleyovej, a tým pádom sa nevyhne zrovnávaniu so Sigourney, čo samozrejme nemôže vyhrať. V každom prípade fajn jednohubka s parádnym vizuálom, ľúbivým soundtrackom, a schopnou akciou na koniec. 70% zaokrúhľujem smerom dolu, kedže jednotke som dal 4*

Tak predsa sme sa dočkali DC filmu, ktorý v rámci svojho univerza nesklamal. Wonder Woman má jednoduchý priamočiary príbeh, na pohľad príjemné akčné scény, fungujúci humor, nepotrebuje ľudí lákať na ďalších 5 filmov a je samostatným funkčným filmom sama o sebe s jasným smerom a myšlienkou. Na Gal Gadot je radosť sa pozerať, jej interakcie s Chrisom Pineom (ktorý je vynikajúci) fungujú na sto percent. Humor nepôsobí vôbec silene, postavy sú zaujímave, majú jasné motivácie a hĺbku. Akcia je pôsobivá, predovšetkým bitka na fronte má veľa skvelých nápadov a je highlightom snímku. Filmu podráža nohy prepálená stopáž, v niektorých momentoch až príliš do očí bijúce CGI a typické Snyderovské finále, kde sa to reže hlava nehlava, všetko vybuchuje a tvári sa príliš osudovo. Napriek tomu je Wonder Woman príjemným prekvapením, ktoré zmýva pachuť z posledných DC paskvilov (pozerám sa na teba Suicide Squad), rozpráva zaujímavý origin story a je konečne prvým ozajstným dôvodom na radosť pre všetkých DC fanúšikov. 7/10