Arkanoid

„Fucking Jimmy. Fucking with us for the fun of it.“ Najlepšiu hlášku epizódy si kradne Rawls s jeho filozofickým zamyslením. Opening bol lepší v prvej sérii. Prevelenie istej postavy ku prístavnej hliadke je podobný wtf moment ako začiatok 3. série Lost. Akoby postavy stratili svoj predošlý zmysel života a museli si teraz hľadať nový. Postavy Poliakov na colnici v prístave zatiaľ veľmi nezapadajú do napínavého sveta obchodu s drogami a dôkladnej policajnej práce narážajúcej na byrokraciu, postranné záujmy a zradcov. Chýba tu intenzita a ťah na bránku. Záver dáva najavo, že sa v sérii bude niečo diať a príde sa na veľké odhalenia.

Nápad zaujímavý, animácia väčšinou pekná, aj keď priestor na zlepšenie by bol, záver trochu na taký kraťas nečakaný. K postavám a ich motiváciám sa bohužiaľ nedá za taký krátky čas vybudovať adekvátny vzťah, aby na nich záležalo a boli originálne. Niečo podobné zvláda oveľa lepšie Genndy Tartakovsky v jeho Primal.

Fašizmu sa môžeme vysmievať, ale zľahčovať sa ho v reálnom živote nedá. Neľahké podanie dramedy nemusí sadnúť každému, no vďaka nesmiernej originalite si ho rozhodne s ničím iným nezameníte. Vtipné zobrazenie Hitlerjugend môže síce vyznieť rozpačito, no spoľahlivo udá tón filmu, ktorý budete chcieť dopozerať. Herecké výkony, najmä detských hercov, sa približujú fanatikom. Motivačný imaginárny Hitler zahraný Taikou Waititim je niečo, čo si budete pamätať dlho. Svižné, nápadité, s kvalitnou kamerou a herecky výborné. Nádej dáva plnými dúškami a tragédiu servíruje jemne a uberá jej trochu na sile, no celkovému vyzneniu filmu tým body neberie.

Ešte len oťukávačka so zločincami, bez dôležitejších vplyvov. Scéna na začiatku je výborným pútačom a scéna na konci je jedna z najzákernejších, čo som videl.

Postavy riešia svoje vnútorné dilemy na pozadí únosu politika Alda Mora Červenými brigádami. Zo scény policajnej prehliadky auta sála napätie, v zapamätateľných scénach s emocionálnym nábojom sa formujú vzťahy. Romantika na taliansky štýl tiež funguje výborne. Spurné rebelské dialógy mladej skupiny je radosť počúvať. Otázka dospelosti je zodpovedaná výborne.

Slávu prevažne sicílskej La Piovry dnes už prekonala neapolská Gomorra, no v čase svojho vzniku žal seriál veľký úspech. Ponúkol postavu charizmatického komiséra Cattaniho a jeho boj s organizovaným zločinom na Sicílii. Scenáristom zameranie na jeho postavu a menšia pozornosť na postavy zločincov vydržala 4 série. Väčšinou im to s atmosférou vychádzalo, no našli sa aj epizódy, kedy varili dej z vody a témy nemali čo nové a zaujímavé ponúknuť. Po prehodení focusu na inú postavu bez potrebnej charizmy v sériach 5 a 6, z ktorej sa stal hlavný hrdina, série trpeli rozšírením deja – prepojením zločinu v celej Európe kvôli strate intimity z prežívania niekoľkých postáv a tesnej blízkosti zločinu hneď za dverami. Podaný problém je reálny, avšak potrebná atmosféra zmizla. Séria 7 ponúkla mladú krv, či už charizmatického Raoula Bovu v hlavnej úlohe komisára, mladý rebelský gang, ako ja návrat na Sicíliu so starými štruktúrami mafie starej školy. Seriálu to pomohlo, no séria nedosiahla kvalít prvých dvoch. Série 8 a 9 a ich návrat do minulosti Sicílie dodal postavám aj deju veľkú charizmu, takisto vykreslil zaujímavé postavy zločincov. Sériu 9 hodnotím rovnako ako série 1 a 2, čo sú najlepšie série seriálu. Mohla to byť kvalitná bodka na záver, no vznikla ešte séria 10, čo bol už totálny prepadák bez charizmy, atmosféry a logiky. Určité série sa pozrieť oplatí, sériu 10 však odporúčam skôr vynechať.

Séria, ktorá odštartovala kultovú postavu komisára Cattaniho a boj mafiou veľkých aj malých rýb organizovaného zločinu na Sicílii zasadený do osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia ponúka nezameniteľnú atmosféru a nezabudnuteľné momenty na strane spravodlivosti aj zločinu. Výčitku mám hlavne v zameraní pozornosti väčšiny deja práve na hlavnú postavu, čo uberá na charakterizácii postáv, proti ktorým bojuje. Malé ryby vojakov, pešiakov a drogových dílerov sú v sérii vykreslené lepšie a s väčšou charizmou ako bossovia. Séria by mala potešiť každého fanúšika krimi seriálov.

Niektoré scény sú smiešne, napríklad jazda na bicykli, no celková atmosféra vytvorená kamerou a prírodou sa epizóde uprieť nedá. Šlo by to aj trochu skrátiť na účelom zrýchlenia deja a zamerania sa viac na podstatné udalosti. Nečakal som, že mi bude chýbať Bukowsky, no aj jeho charizma dávala seriálu Cirkus Bukowsky potrebné body, Kuneš to sám neťahal vždy. Tu zatiaľ za Bukowského kvalitná náhrada chýba. Atmosféra mestečka, kde každý každého pozná, nabáda skôr k jednoduchému riešeniu prípadov, čo nemusí byť vždy dobrým ťahom.

Záverečný príhovor na svadbe vôbec nevyznieva tak ako chcel, a to naliehavo. O tom, čo sa v príbehu deje, totiž netreba dodatočne hovoriť, udalosti samé na to postačia.

Jedna tragédia a vyrovnávanie sa s ňou, istý posun v obchodných vzťahoch a inak len zbytočné, netamosférické chodenie okolo horúcej kaše. Tvorcovia našli Terassinimu poslanie v príbehu. Rovnaká hudba pri rôznych scénach lezie svojou vážnou nôtou hore krkom.