Arkanoid

1973. Najnovšie pokračovanie legendárnej série začína rozprávanie dobovými fotografiami a drsnými hlasom dokumentovať smrť mŕtveho pásavca a piatich teenegerov. Sally z originálu sa stala šerifkou. Bohužiaľ 2023 bez čara a drsnosti 70. rokov amerického Texasu. Mladá influencerka v texaskom obchode sa pýta stupídne veci. Jej 2 kamošky a kamoš černoch odsudzujú Texasana so zbraňou počúvajúceho death metal, len tak pre nič za nič. Vážne sympatické postavy. Sme v 5. minúte a ja sa neviem dočkať, kedy sa do nich Leatherface pustí. Žiadne napätie tu kvôli ich nesympatickosti potom necítiť, resp. veľmi ťažko. Tým, že sa ukazujú ešte aj posty influencorov, sa zráža film pod priemer. Nechceš predsa ujsť od postov ku filmom len preto, aby si sa vo filme pozeral na posty, pravda? Prehliadka auta šerifom a jeho zástupcom vôbec nie je taká nepríjemná a drsná, ako v sérii bývala. Texasan - Richter je práve ich dodávateľ stavebných služieb na mesto, ktoré chcú prerobiť, čo sa dozvedia po príchode do mesta. Tam černocha vytočí vlajka Konfederácie. Ako impulzívny človek ju ide hneď strhnúť do predtým nepreskúmanej budovy. Tam konečne máme správnu, plíživú, pomalú kameru nazerajúcu na možno ohrozenú postavu z diaľky, akú je fajn mať v hororoch. Dom je práve obývaný, ale nejde ešte o horor. Ide o sirotinec s jeho starou riaditeľkou, v ktorom je fotka s mohutným mladíkom bez tváre. O koho ide, fanúšikovia série určite ľahko uhádnu. Objaví sa, ktovie prečo, v hornom poschodí, keď vieme, že prebýval v tých najspodnejších a dokonca bez leatherface. V 19. minúte tu už konečne máme brutalitu – a to zabitie kosťou ruky. Problém je s atmosférou. Stále je krásny, slnenčný deň, ktorý nepasuje ku akejkoľvek preliatej krvi. Dodávka sa rúti slnečnicovým poľom a vedenie môže prebrať len influencerka, ale od nej sa to veľmi ani neočakáva. Introvertná kamoška influencerov príde uraziť Richtera, maskulínny vzor, ktorého nájde v autodielni s odloženým samopalom, ktorý jej on vybije a podá. Za jej nevyrovnanosťou je streľba na strednej škole, ktorú len ona z mnohých obetí prežila. Dráma jej opätovného zaradenia sa do života však nebude témou tohto filmu, tak sa to tento charakterový podkres dal aj odpustiť. Richter má v dieľni namaľovanú vlajku Texasu. Influencerka v havarovanom aute samozrejme nehrá mŕtvu, aj keď si to o nej Leatherface myslí, ale vydáva zbytočné zvuky. Nabudúce chcem horor, kde si človek, čo rád hovorí, ako má rád život, strelí sám, dobrovoľne do nohy, aby to konečne spĺňalo logiku niektorých hororov a nemal som zbytočné očakávania ohľadom pudu sebazáchovy postáv. Po presunutí sa od dodávky sa počasie záhadne mení, máme tu búrkové mračná. Sally z originálu sa vracia až vtedy, keď už je jasné, že ide o Leatherfacea. Nie však herečka, ktorá už je v dobe natáčania mŕtva, ale postava. Je to však celkom zbytočné, keďže vôbec nepôsobí drsne a päťdesiat rokov robí z nej aj z Leatherfacea sedemdesiatnikov, ktorí sú len zázrakom veľmi čiperní. Pri opätovnom návrate do sirotinca poteší pohľad na roztomilý, trošku väčší sekáčik na mäso, zaliaty žltou zapadajúceho slnka. Vŕzgajúce panvice zavesené na háčikoch nie sú vôbec dobrým znamením, keďže tu nejde o Paranormal Activity. Lietajúce dvere trochu sklamali. Celé zabitie mohlo byť totoiž snímané cez ne a bolo by to absolútne v poriadku, navyše mimoriadne efektívne. Richter poteší, v prípade ohrozenia života ide na vec. Keď v dnešnej dobe neočakávate chlapské postavy, práve toto je fajn. Je akcia je v rámci možností prepracovaná a napriek nevýhodám, veľmi gurážna. Scéna rezania pílou pod prízemie a tekaním pred ňou je veľmi napínavá, pokojne mohla byť aj dlhšia. Leatherface v autobuse je kameramanské kochanie sa kvalitným párty nasvietením a sediacim strihom. Černoška nejdúca ku hlavnému vchodu, aj keď má tú možnosť, ale radšej vyliezajúca oknom, je jeden z najväčších failov filmu, ktorý slúži len na iné prerezanie tela, než aké bolo doteraz zobrazené. Postava Sally v scéne s Leatherfaceom vyhráva cenu za najhlúpejšiu postavu možno na pár desiatok rokov. Scény po nej sú jedny z najhlúpejších happyendov a nevysvetlených vecí, čo možno v hororoch a celkovo vo filmoch vidieť. Ostáva trpké sklamanie nad veľmi výraznými logickými lapsusmi, bez ktorých mohol byť film slušným béčkom. Záver vyzerá veľmi feministicky, a dúfam, že sa ženy netúžia dostať sa ku úspechu len cez šťastné náhody a nevysvetliteľné okolnosti. Tie sú samozrejme ešte prevrátené a film tak vŕši na seba jeden nezmysel za druhým.

Videl som dvanásťminútovú verziu. Noda práve skončil univerzitu a hľadá si prácu. Nemôže však nič nájsť a odmieta prácu na recepcii, ktorú mu s úškrnom ponúkajú, ak by veľmi naliehal. Príde ho pozrieť jeho rodina, asi z vidieka a on prestiera, že už prácu má, no počas ich pobytu u neho sa spriatelí s dvomi chlapcami, s ktorými sa hráva. Ona si preto nájde prácu v bare, kde sa dá ľahko pomýliť s gejšou, čo on neznáša ľahko. Témy pre každého človeka, hlavne mužov s hrdosťou, no bez skúseností, niekedy dosť zložité, tu nie sú využité na maximum, dali sa z toho totiž vyťažiť oveľa väčšie tragédie. Obsahovo jednoduché, ale jednoznačne hodnotné. Z formálnej stránky nie je jasné, nakoľko v týchto rokoch a v rannom období ovláda režisér Yasujirō Ozu hru svetla a tieňa, ale na film sa pozerá vcelku príjemne.

„Esmeralda!“ Videl som stopäťminútovú verziu, ku ktorej som si čítal scenár. Film Russa Meyera rozpráva o dievčine  v Londýne 18. storočia, menom Fanny Hill, ktorá má o koliečko menej, ale má anjelskú tvár a aktraktívne črty. Rodičia ju pred svojím skonom nestačili nič naučiť, tak riskuje, dáva všetky peniaze kamarátke (čo jej snáď hľadá ubytovanie) a hľadá si prácu v meste. Jej extrémna neskúsenosť je umne využitá jej naivným rozprávaním, a zábavný rozprávač je niečo, Russ Meyer zvláda vo svojich filmoch bravúrne. Hneď ako prvé tu máme naháňačku, kedy Fanny padne za dekolt nešťastnou náhodou ryba a dostáva sa do konfliktu so staršou dámou vyššej kasty, ktorej outfit je na ten deň kvôli udalostiam s tým spojenými zničený. Naháňačka je zábavná a nie až taká, že by bola paródiou, no originalitou až tak veľmi neprekvapí. Fanny reaguje na inzerát pred domom a vojde. Prísnu recepčnú považuje za láskyplnú dámu, ktorá jej určite dá prácu. A asi by sa tak aj stalo, keby neprešla bohato vyzerajúca dáma a nerozplynula sa z Fannynho zjavu pripomínajúceho jej zosnulú dcéru. Fanny prijíma byť náhradou za túto dcéru a odchádza s pani do jej domu. Ten je ale bordelom. Celé rozprávanie Fanny v prvej osobe je tak výborným zdrojom komických situácií, ktorých príčinu ona sama nechápe. Na svoje si prídu aj milovníci transvestitných scén. Scény lásky sú sladké a málo vtipné, intrigánsky nezdar sa vyhýba veľkej dráme. Z hereckých výkonov zaujme najviac Miriam Hopkins v úlohe bordelmamy. Ostatní herci tiež hrajú dobre, ale nedosahujú jej kvalít. Jednotlivé zábavné momenty sú dômyselne zakomponované do deja, čo vždy vie vyvolať vtipné prekvapenie. Za seba môžem s čistým svedomím povedať: bavil som sa.  Jazykové okienko: pay the piper.

Nepokoje vo Francúzsku slúžia ako pozadie, čo nemuselo byť, nie úplne podarená lúpež zasa ako spúšťač nesprávnych rozhodnutí partie ozbrojených zlodejov. Akcia v úvodných piatich minútach je neprehľadná a príliš rýchlo nasttrihaná, takže začíname hneď s negatívami. Postavy nevyzerajú charakterovo komplexne, ale od hororov sa to väčšinou ani neočakáva. Využívanie svetla ako u doktora pri strihu jázd autom sa míňa účinku, má to skôr odstrašeujúcic efekt. Brutalita tu je, ale v akcii nie je ničím originálna. Dvaja zo zlodejov si po nútenej autonehode, kedy neboli súperom dorazení, ale ponechaní náhode, z nepochopiteľných dôvodov vyberú ísť niekam tunelom, cez ktorý sa musia štverať. Film pripomína The Texas Chain Saw Massacre, ale na najlepšie kúsky série sa nechytá. Predvídateľný dej s neoriginálnym mučením a bez filmárskych zručností. Cirkulárka ale poteší.

Čiernobiela sa ku tomuto vzdialenému pokračovaniu viac hodí. Mĺkvy strážnik sa inšpiruje filmom Human Centipede a ide si po prvé obete na parkovisko. Neváha použiť pištoľ a kľúč. Brutalitu tu máme hneď v prvých piatich minútach, čím si získava divácku pozornosť a nenecháva ho odstrašiť väčším priestorom pre dialógy plochých, nelogicky sa správajúcich postáv, ako to bolo v origináli. Motivácie páru s hádkou na parkovisku ani nestíhame úplne spoznať a už sú z nich obete. In medias res sa ale rozpráva najlepšie. Hlavným hrdinom, zvráteným strážnikom je najviac stopäťdesiatcentrimetrový tučný chlap. Ak pominieme jeho schopnosť prekvapiť vyšších protivníkov, čo nie je zobrazené pri majiteľovi objektu, kde ide realizovať svoj sen, dá sa film vo svojej logike užiť. Nepríde mi však múdre vyvolať agresiu na majiteľa objektu, kde chcem niečo ilegálne riešiť a nemať pritom zaručené, že ho tam niekto nepríde hľadať. Je tu aj snaha o príbeh s psychológom, ktorý chodí k strážnikovi a jeho matke domov, aby riešil jeho psychologický stav. Nevyrieši však nič, resp. nemá o to veľký záujem. Matka búcha o strop, keď si sused skinhead púšťa príliš hlasno hudbu. On zbehne dole a dokope hlavného hrdinu. Zajatí ľudia v opustenom objekte sa mohli oslobodiť. Zviazení a umlčaní len páskami, mohli sa dokotúľať za tehotnou s voľnými rukami, ktorá by im mohla ich putá prehrýzť. Ale nie. Za negatívum možno považovať opakovanie záberov z prvého filmu pri dávaní príliš veľkého priestoru neustálemu potvrdzovaniu obsesie ľudskou stonožkou hlavným hrdinom. Jeho výrazy prislúchajú charakteru, čo má stvárniť, no škoda, že telesne menej zdatní to môžu mať znova o to ťažšie, keďže sa posilňuje stereotyp úchylov do škaredých, tlstých a malých. Masturbácia je zbytočná, možno fajn pre tých, ktorí by inak mali málo explicitností. Na to, že všetkých búcha kľúčom, tak je pozoruhodné, že toľkí prežívajú na to množstvo vytečenej krvi. Našťastie, logika tohto problému sa ozve až pri druhom kole omráčení, kedy príde šialenec o jeden článok. Zaujímavé je aj využitie tehotnej ženy v rámci celej brutality, čo prinesie prekvapenie aj nechutnosti s tým spojené, ale na Subconscious Cruelty to zase nemá. Tento prírastok do stonožkovej série sa pozerá lepšie pre viac brutality a štylizácie do čiernobielej, čo robí výrazný kontrast k originálu, zvýrazňujúcemu chirurgicky bielu. Tu sa správne zvýrazňuje špinavosť. Dehumanizácia sa dá ale intenzívnejšie prežiť v akomkoľvek filme o koncentračnom tábore. Záverečný plot twist podkopáva predošlý dej, ale až tak veľmi to nevadí.

Videl som 88 minútovú verziu. Pekná príroda vedľa diaľnice a pošuk na vedľajšej ceste vzlykajúci nad fotkou psa lížuceho inému riť psovi. Podľa známej značky kamiónov Iveco vieme, že sme v Európe. Perverzák je veľmi neslušný, keď kamionistu vyruší pri nedokončenej veľkej potrebe. O tom, že postavy asi budú na hovno, svedčia ďalšie minúty s dvoma vypatlanými pipkami, s ktorými by ste sa nikdy nechceli rozprávať, ale ktoré poslúžia zvrátenému vedcovi na svoj účel. S charaktermi sa možno niektoré ženy stotožnili, no sú napísané presne tak, aby vám nebolo ľúto to, čo sa s nimi stane. Kamera je výborná v plíživých scénach, keď sú stojace autá snímané cez stromy a čakáte, že z kríkov vybehne niekto s veľmi zlými úmyslami, ale tej z Friday the 13th sa nevyrovná, na to sa snaží byť príliš profesionálna a k jej záberom nie je pridané ťažké dýchanie. Takisto sú výborné všetky zábery, kde niečo zavadzia hlavnému fokusu v obraze. Hlavný hrdina, zvrátený vedec, je zahraný výborne.  Ploché postavy a predvídateľný dej samozrejme kazia zážitok, rovnako aj nelogickosti, ako napríklad precízny doktor, ktorý si starostlivo plánuje, zabúda dávať pozor na to, či sú jeho pacienti pripútaní.  Je tiež zaujímavé znažiť sa rozbiť okno s hlavňou pušky, keď je na to lepšia pažba. Pokus o útek je zbytočnou výplňou, keďže akčné scény tu nie sú prepracované a veľmi napínavé. Dej filmu navyše ponúka postavy bez pudu sebazáchovy, lebo ak už som raz zranený, tak treba utekať, a nie sa pokúšať odniesť rovnako krvácajúcu kamošku, ktorej váha je nad moje silové maximum.  Samotná operácia je ukázaná veľmi málo. Z jej výsledku nevidíme všetky nechutnosti, ktoré sú s tým spojené. Stonožka má ako prvý článok Japonca a druhé 2 sú Američanky a keďže ani jeden z nich sa neučil cudzie jazyky, nevedia sa dohovoriť. Aj napriek tomu vyznieva ich komunikácia a nápady hlúpo. Z biologického hľadiska je nelogické takto pospájať ľudí, keďže všetky články okrem prvého sa udusia. Zmiznutia ľudí vyšetrujú dvaja detektívi, ktorí sa správajú mimoriadne hlúpo. V jednej mysli perfekcionistický nápad, ktorý je nedotiahnutý snáď po všetkých stránkach.

Videl som 92 min. verziu. Infliction Films. Černota a hypnotická hudba na úvod. Podobné znaky nesie tiež starší krátkometrážny film od rovnakej produkcie, točený Karrimom Hussainom a tiež ozvučený Davidom Kristianom. Čiernobiely obraz na malé mesto, priemyselnú oblasť. V prvej minúte sa začína rozprávanie ženy ohľadom uväznenia v monotónnej realite a že našťastie niektoré filmy dokážu absorbovať naše najhoršie predstavy, ktoré potom neuskutočníme. Narezanie podbruška ženy a vybratie oka z tejto diery je zvláštne, no samoúčelné. Po ôsmej minúte tu konečne máme rozprávanie muža, ktorý špehuje cez dvere spálne tehotnú ženu, ku ktorej obrazu sa mu pridávajú fantastické farby. Opis jej spánku je podobne nezmyselný, hypnotický a úchylný ako v scénach filmu Divided into zero. On svoje predstavy považuje za hodnotnejšie, ako tie jej, hoci ona si užívala sex s viacerými partnermi a on bol v nedobrovoľnom celibáte tak dlho, až si myslí, že ho ona považuje za impotenta. Zo svojich predstáv máva migrény. Kamera sa s jeho predstavami hrá, napríklad je v obraze hlava, no kamera nechce ponúknuť dokonalé centrovanie hlavy do stredu obrazu, ale postačí zobrazenie hlavy v jednej polovici obrazovky. Toto možno nadväzuje na prológové faktické rozprávanie o rôznych schopnostiach polovíc mozgu. S modrinami na lýtku rozpráva muž o tom, že ho jeho krutosť fascinuje a zároveň desí, pomáha mu nachádzať odpovede na otázky života a smrti. Páči sa mu, že človek je tvor zo všetkých najkrutejší a on tomu môže nasadiť korunu. Z hypnotických predstáv preberá rýchly strih, ktorý práve na šokujúce zábery upriamuje pozornosť diváka. Opisuje pocit plodu, že cíti nič. Stalo sa predtým nemožné – povýšiť ruku zababranú od ejakulátu na niečo viac, ako v skutočnosti je. Rozhodne sa zabiť plod vnútri tehotnej, o ktorej neskôr prezrádza, že je jeho sestrou. Zmenšenina domu, stromu a pozemku, na ňom ale skutočná mŕtva žaba a ryba, do toho hypnotický dym na atmosféru. Hlavný hrdina vníma pôrod ako vrcholný sex pre ženu aj pre dieťa. Čo film kazí: slabé rozvíjanie deja. Myšlienky, ciele a vidiny hlavného hrdinu poznáme dosť skoro, no ku činu sa potom on dlho nemá. Vzhľadom na celú myšlienkovú prípravu činu si už potom poviete: konečne. Vrchol krutosti ale máme za sebou okolo 40. minúty a potom nasleduje vízia šiestich nahých tiel, ktoré sa opájajú bahnom na lúke. Nadväznosť na predošlé sa dá len ťažko pochopiť. Trvá to 6 minút a vrcholom je chlapovo rezanie sa nožom, čo drží žena, do jazyka, pripomínajúce orálny sex. Potom nasleduje chlap v kaviarni fajčiaci cigaretu. Jeho scény ozvučuje už moderná hudba, neskôr sa žáner mení na metal pri jeho rozhodnutí odísť z kaviarne, pričom tu máme rýchlejší strih. Nestáva sa pri tom ale nič kruté. Pozorujeme jeho cestu do práce, neskôr opájanie sa pohľadom na mesto, potom z družice na zem, čo preruší porno u chlapa doma a od nad ním pohrúžený masturbuje, za ním tma a červená farba. Sníva sa mu, ako mu niekto sadisticky manipuluje s penisom, až mu strieka krv. Monológ o náboženstve a jeho symbole, kríži, sa dá preniesť na akékoľvek náboženstvo, tvorcovia filmu ale asi najviac dekadencie cítili z kresťanstva, tak prečo nie. Pri mučení chlapa hrá upokojujúca, náboženská hudba, čo je, ako už spomínal iný užívateľ, Deodatova výsada zasadiť krásnu hudbu do brutálnej scény. Chlapovi pichne jeho mučiteľ injekciu do hlavy a máme tu rýchly strih krutých, krásnych a nezmyselných výjavov. 4. poviedka. Niekoho pripomínajúceho Ježiša s tŕňovou korunou, skrvaveného z povrchových rán, zabeleného len v bedrovom uteráku, škodoradostne nesú 3 ženy cez kostol. Keď ho režú žiletkami, nie je to také opojivé, ako v Divivded into zero. Hudba klavíru tu píli uši. Ženskú masturbáciu s črevami mužskej mŕtvoly som ale ešte nevidel. Potom sa, ktovie prečo, vraciame ku hrdinovi tretej poviedky a zobrazuje sa jeho každodenný život a asi oslobodzujúce kúpenie vo vodopáde. Prvá poviedka bola uspokojivá. Choré podobne ako v spomínanom skoršom krátkometrážnom filme. Opájaním sa červenou pripomína Argentovu Suspiriu, hypnotickosťou Lyncha, nadmerným hladením ženského tela zasa japonské pinku. Určite ale zážitok. 80% Druhá šla totálne mimo mňa. Cením z nej minimum. 20% Tretia ponúkla samoúčelnú masturbáciu so zvýraznením chlapovej tváre, aj so zameraním sa len na oči a ústa a tiež hororovú odpoveď v sne na jeho realitu. 40% Štvrtá poviedka zobrazuje utrpenie, ale s nikým v tom nesympatizujeme, lebo o tých ľuďoch nevieme totálne nič. 20% Každá poviedka trvá príliš dlho. Keby sa poviedky nespájali dokopy, bolo by to lepšie, hlavne prvá by viac vynikla. Film som pozeral 3 dni kvôli tomu, že ma zaujala len prvá poviedka a ostatné ma už veľmi nebavili. Navyše rozprávač prvej poviedke veľmi pomohol a v ďalších poviedkach už rozprávač nebol, tým pádom ani poriadna postava. Sumárne sa dá povedať, že film je lepší technicky, ako obsahovo.

1.epizóda: Spoilery. Charles S. Dutton, zapamäteľný Afroameričan uvádza prvú epizódu seriálu, ktorý natočil, tvrdením, že on vyrastal tiež na rohu a chodil tam každý, čo chcel vedieť nejaké novinky, o tom, kde sa dajú zohanť drogy, kto bol zabitý včera a prečo. 30 rokov dozadu mal Maryland 5 penal institution a v dobe točenia seriálu ich je 28 a ďalšie sú na pláne. V Baltimore je viac ako 100 open drug markets. Epizóda začína citátom, ako neskorší The Wire, čo z tohto seriálu  formálne vyšiel. Začíname s Garym, černochom, 34. Len 4 roky si pichá heroín, pričom má 2 full time jobs a home development company. Charles S. Dutton ho spovedá, pričom okolo Garyho frčí dynamická kamera. Neskôr si pri nostalgickej nálade spomína na svoje susedstvo, ako tam malý slušne každého zdravil a počasie bolo krásne a bezstarostné, na rozdiel od dnešného pochmúrneho ako jeho nálada. Po Garyho rozprávaní Duttonovi a zoznamujeme s Ronnie, šialenou černoškou, nie je síce ešte šialená mentálne, ale svojim nepredvídateľným správaním a klamstvami si berie nad chlapmi výhodu. Výhodu, ako dostať z chlapa viac drog, ako zaplatila a ako oklamať Garyho a nechať si pre seba celú dávku v opustenom byte, za ktorý nikto neplatí nájom a je tam bordel zo starých novín a fliaš, akoby tam žili bezdomovci. Napriek svojej závislosti chce Gary pre svojho syna DeAndreho niečo lepšie, ako žije on sám, nevie byť však zodpovendou autoritou, čo by mu to ukázala. Aby mal Gary na drogy, kradne s kamarátom časti potrubí z vyvýšených bytových domov alebo elektroniku a cennosti z nezamknutých bytov. Drogy sú skoro v celom jeho živote. Svoju lásku Fran balil na ušúľané blunty zadarmo, za očakávanie. Býva s rodičmi. Jeho starý otec je stále na cestách. Keď mama od neho potrebuje za jej peniaze doniesť nákup, uvažuje, či kúpi všetko, alebo si niečo nechá na drogy. DeAndre predáva kokaín, jeho starší kamarát, čo ho do toho zaúčal, mu vraví, že to robí príliš rizikovo a dáva mu chlapskú radu, aby vyskúšal svoju frajerku zlatokopku, či mu vie urobiť sendvič, a ak sa posnaží a spraví ho dobre a nad očkávanie, je to tá pravá. Policajti, čo prehľadávajú dílerov na rohu, sú prísni, ale čestní. The Shield tu nečakajte.Gary sa zapletie do vykrádania obchodu so známym a je zatknutý, navyše Ronnie na neho podala žalobu, falošné obvinenie. Dostáva sa o pár dní von, stretáva sa s DeAndrem, ktorý vraví, že skončil s predajom. Gary jemu a jeho kamošovi pripevní basketbalový kôš vonku na múr a dokonca mu ukáže svoje skills. Jediný pozitívny rodinný moment zo súčasného Garyho života prerušuje Ronnie, ktorá od Garyho chce aspoň polovicu toho, čo má u seba a oznamuje mu, že dnes majú do ghetta prísť nové dávky. V priebehu eppizódy poteší Reg E. Cathey, známy ako Martin Querns z Oz, tu v úlohe závislého dílera Scalia. Epizóda končí epilógom s Curtom, hraným výborným hercom Clarkeom Petersom, viac známym z The Wire z postavy bystrého detektíva. Tu hrá stredne závislého dílera a hrá ho príliš inteligentne. Režisér sa ho pýta, ako dlho už díluje, čo hovorí na Garyho a prečo ľudia berú drogy. Curt odpovedá, no po zdanlivo rovnakých otázkach odchádza od režiséra preč. Z celej epizódy cítiť nešťastie, premárnené šance ľudí, čo mohli zmeniť svoj život dobrou vysokou a poctivou prácou. Seriál vyzerá autenticky a niekedy je príjemné vypočuť si každodenné starosti fiktívnych postáv a porovnať ich so svojimi vlastnými, aby ste zistili, ako sa máte dobre. Bez postáv s jasným cieľom a vedením, ktoré sa približujú ku konkrétnemu cieľu, sa ale nemám s kým stotožniť. 80%. 2. epizóda sa ide sústrediť viac na DeAndreho, ako na Garyho, na rozdiel od minulej epizódy. Režisér ho spovedá v rámci prológu. Nemá problém odpovedať na otázku, prečo predáva drogy, keď vie, čo heroín spravil s jeho otcom, urazí sa ale na otázku, či jeho matka berie drogy. DeAndre si vyberá medzi dvoma životmi: predajom drog so zatknutiami a vyhodením z domu a bývaniu s mamou, zanechaním predaja drog, chodením do školy, recitovaním, venovaním sa basketbalu. Lásku ku peniazom v ňom v dobrých časoch vytvoril Gary, ktorý mu ako päťročnému dal dolár. Gary v tejto epizóde vystupuje minimálne, Ronnie len v jednej scéne, tiež je tu málo starších dílerov. Máme tu viac Fran a pekný dialóg s Garym o zlepšenie ich situácie, je však vedený po jej fúkaní a jeho pichaní drog. Fran chce ísť na rehabilitíciu, kvôli čakaniu na termín sa toho však vzdá. Počas epizódy mu Gary kradne drogy, Fran zasa drogy, až mu ona narobí problémy s bossom Bugsym. Epizóda vyznieva pozitívnejšie, ako tá s Garym. Do poslednej chvíle nie je jasné, či sa DeAndre polepšil alebo nie. Každopádne boj so svojou situáciou treba tomuto charakteru uznať. V epilógu máme Sally Thompson, vedúcu rec centra pre deti a mládež, ktorá napriek smrti dcéry vidí svet viac pozitívne. Príbehovo výborné.  100% 3.epizóda sa sústredí na Fran. V prológu s režisérom máme niečo z jej príbehu, ako začala šňupať. Ona si musí tiež vybrať medzi shopliftingom, predajom kradutého oblečenia a zodpovedným životom, aby ukázala synovi cestu. Vidíme bitku na ulici pre pár desiatok dolárov hodnotných drog. DeAndre je zatknutý a pri tejto príležitosti sa spájajú Fran s Reekou, vidíme aj pozitívny charakter Franinho brata Scoogieho, čo sa dostal zo závislosti a Franinu snahu začať program na vyliečenie závislosti. Biely policajt je na DeAndreho nakoniec v rámci možností priateľský, nestrihá mu vlasy. DeAndre dostáva domáce väzenie u tety, lebo teta má telefón. Reeka ale zatiaľ nezabúda twerkovať na párty jeho známym. Je ale rada, že sa o tom dozvie a je žiarlivý. Gary sa delí o svoju jedinú cigaretu s Fran a ona mu vraví, že nie je stavaný na tento spôsob života a mal by sa presťahovať. Výraznejšie problémy nastávajú, keď sa všetci v spoločnom dome dozvedia, že Boochie nezaplatila nájom za 3 mesiace. Odovzdanosť scény návratu Fran z liečebne po chybe, kedy musí čakať ešte týždeň na prijatie, je silná. Nikto ju nesúdi, nikto od nej nechce vysvetlenie myslia si, že to vzdala. V epilógu režisér spovedá policajta Browna a pýta sa ho aj na to, či vyhrajú drogovú vojnu, na čo on odpovedá: No comment. 100% 4. epizóda. „There‘s corner everywhere.“ V prológu režisér spovedá Garyho a jeho zbierku kníh. Gary vraví, že sa snaží vzdelávať a že kresťanstvo, islam aj judaizmus sú rozdielne cesty ku rovnakému bohu. Režisér ho spovedá ohľadom vysokej školy a investovania kapitálu. Gary bol na škole rok a vrátil sa, keď Fran otehotnela. Mal 150000 dolárov. Režisér ho nabáda ku detoxu, Gary ale vraví, že by to bolo veľmi rough. Nájde si prácu – v kuchyni s krabmi, tam sa mu podarí vypýtať si dennú mzdu, aby naraz nemal veľa peňazí. Sally ponúkne DeAndremu, že sa za neho prihovorí ohľadom práce. Dope house je vtipný a nechutný. Gary má klasické problémy. Ronnie od neho pýta peniaze a on, nerád, dáva. On a Ronnie idú k súdu za udanie od Ronnie. Musia sa súdiť, inak bude ronnie obžalovaná z false report. Bryan bol postrelený, akciu však nevidíme. Policajti si fotia vyvinuté Curtovo predlaktie. Sally sa snaží vytianuť Bluea z marazmu tým, že pôjde učiť deti v škôlke maľovať. DeAndre si začne so Chanel a Reeka mu spraví scénu. Neskôr sa dozvie, že je tehotná ao na si od neho vypýta 200 dolárov na potrat, on od mamy 400 a Fran od Scoogieho 600. Fran zvládla detox výborne a jej dejová línia je zaujímavá len v spomienkach Garyho. Ten si pri pozorovaní krabov, ako jeden vťahuje späť toho, čo sa chce oslobodiť, spomenie na svoj život, ako rozdával peniaze a každý si požičal, nevrátil a vtiahli ho do sveta drog. Síce si pichne, ale ide dať peniaze aj mame,  kúpi si v obchode normálne veci na jedenie, prechádza sa, hádže žabku a ide si pozrieť do kina Schindler’s list. Gary sa zbavuje závislosti na vzťahu s Ronnie, nie však na závislosti na drogách. Nechápe ale, že známy chcú vyskúšať presne tú kombináciu, z akej jeden z nich odpadol. Fran sa po definitívnom prepustení z liečebne sťahuje ku Scoogiemu. Boochie a Steviemu sa to nezdá a radšej by boli, kedy na detox neodišla. Trainspotting v sebe má veľký kus pravdy, a to ten, že si musíte vybrať život a tiež priateľov veľmi zodpovedne. Opäť výborná príbehová epizóda. V epilógu je spovedaný Garyho otec, ktorý je nespokojný s vývojom štvrte k horšiemu. „Man, we’re sitting here, day after day, making ourselves a little bit less human.“ 100% 5. epizóda. Režisér v prológu spovedá DeAndreho pred partiou v rec house. Zápasia s basketbalovým tímom, ale všetkých desať hier prehrali. Dali si prezývku podľa gangu z filmu. Nemajú poriadneho trénera a House ich netrénuje. Ten dáva Curtovi Breadovu fotku v uniforme a hovorí mu, aký bol jeho pohreb, na ktorý Curt zabudol ísť. Gary prichádza o prácu, lebo je po sezóne krabov. Fran dostala dom na prenájom. DeAndre musí na zápase platiť pokutu za nadávky, on to ale nespraví. Fran nedopadne interview najlepšie, keďže sa hlási do obchodu, kde kradla. Chlapci zbijú černocha, lebo Boo si myslí, že to je ten, čo ho okradol a potom vraví, že vyzerá ako jeden z nich. Tyreeka nechce hovoriť s DeAndrem, napraví to však Fran. Marvin hraný Lanceom Reddickom, známym z The Wire aj Oz, zvádza Fran na stretnutí detoxákov. Jeho sťahovanie ku Fran je ale tŕňom v oku DeAndreho. Ten s ním prichádza do konfliktu a Lance Reddick si verbálne vydobíja rešpekt. Jediný, komu sa vôbec nedarí, je Gary, ktorý márne zháňa prácu. Vynájde sa ale a vymyslí navrhovať majiteľom hrdzavých áut odvoz na šrotovisko, inkasovať od majiteľa, čo si uplatní poistku za kradnuté, a inkasovať aj od šrotoviska. DeAndreovej partii povedia okolo jazdiaci DC boys, že to je ich corner. Nachystajú sa a v noci niekto vystrelí. Všetkých piatich to vyplaší, začnú utekať a strieľať, nikto sa ale nezraní. Reeka rodí a režisér sa jej pýta, či je pripravená byť matkou. Najotrasnejšou scénou sa stáva Curt na nemocničnom lôžku po strate vedomia s prognózou niekoľkých mesiacov kvôli oslabenej pečeni a kamaráti, čo mu tam prídu pichnúť dávku. V epizóde sa naučíte, že nestačí mať nápad, zarába ten, čo má buď patent alebo vie nápad previesť do reality. Príbehovo opäť výborné. 100%

Seriál o drsných chlapoch, ktorí si nenechajú n****ť na hlavu. Tieto skupiny ešte existujú aj dnes, no vtedy ich najčastejším výskytom mohlo byť aj väzenie. Vďaka nekompromisnosti postáv sa s nimi dá dobre stotožniť, ak máte radi rýchle rozhodovanie a priamu cestu ku úspechu, napriek tomu, že činy, čo spáchali oni, by ste nespáchali. V štvrtej sérii tu navyše máme dokonalý čierny humor, naplno rozvinutý v mladšej HBO show, The Sopranos, ktorý v sériách predtým nebol (podobné sú aj scény Rebadow a otec Bobbyho Bacalu, aj keď ich scény dopadli rozdielne). Seriál natočený bez servítky o rozdieloch rôznych etník, aký dnes už možno ťažko vidieť. Drámy o bezvýchodnosti situácií sú tu na dennom poriadku a predurčenosť osudu klesnúť ešte do väčšej mizérie sa tu vyhýba len máloktorej z hlavných postáv. Jefferson Keane, vodca gangu, obrátený zo temnej na správnu cestu, nachádzajúci na sklonku života pokoj a hrdosť nad svojím dobrým skutkom. Ryan O’Reilly, bezcharakterný ku väčšine, geniálny manipulátor odchádzajúci z vrážd väčšinou s čistými rukami, zabíjajúci rýchlo aj pomaly, zásadový a láskavý voči bratovi a láske. Beecher, zneužitý spoluväzňom nachádza guráž a začne rozdávať karty, tragicky však prehráva svoju rodinu, nachádza aj lásku, ktorej nevie dať stop. Keller, sexuálny predátor, zradný aj obetavý v rámci jedného vzťahu. Adebisi, čistý animal obviňujúci svet zato, ako dopadol, neštíti sa ničoho v odstraňovaní svojich nepriateľov, má v rovnakom momente všetko aj nič. Schillinger, vodca neonacistov snažiaci sa pod vplyvom negatívnych udalostí o nápravu – tá však v jeho prípade už nie je možná. Miguel Alvarez – za seba a proti všetkým tancuje medzi kladivom a nákovou. Kvalitných postáv je plno a v tomto seriáli viac, ako v iných, a o nich to celé je. Po scenáristickej stránke skvost, ktorý sa ťažko prekonáva. Slabších epizód ako 100% za prvých 5 sérií bolo pre mňa len 5. Preto ma zamrzela posledná séria, kde väčšina epizód bola silnejšia B a 2 epizódy slabšia A kvalita. Seriál sa však musel nejako ukončiť, no tieto ukončenia v poslednej sérii, väčšinou bez napätia, nedehonestujú predošlé, právom cenené snaženie. Kamera tešila dynamikou, tá tu však nebola vždy, čo ale nevadí. Oz ostáva asi prvým, a nie posledným kvalitným dlhým dramatickým seriálom HBO, ktorého v dobe jeho vysielania zatienili The Sopranos.

Najslabšia séria. Po smrti v závere minulej série sa nedeje nič poriadne z nej vyplývajúce. Všetky konflikty sa oslabili. Dejové línie sú tu len na to, aby sa ukončili, nie na to, aby sa veľmi rozvinuli. Ukončujú sa a ostáva po nich prázdno. Bez napätia. Nič. Ak sa vám zdá tento komentár depresívny, presne tak ma bavili občas nudné epizódy tejto série, ktoré sa väčšinou radili do B kvality, no našiel som aj 2 svetlé výnimky kvalitnejšej seriálovej tvorby, nie však rovnajúcej sa najlepším epizódam seriálu.