MikO_NR_1909

Bambi je v mojich očiach tou najláskavejšou a najskromnejšou animovanou klasikou všetkých čias. Vidieť, že celý tím to tvoril predovšetkým z vášne a nie len z výrazne arogantného profitového hľadiska. To, čo vídame dnes, ma len výnimočne tak osloví ako toto. Už len za tú nenásilnú štruktúru a odovzdávanie posolstiev prostredníctvom vyspelého príbehu http://www.9em.sk/?p=3748 (môj pohľad v širšom obraze).

Pinocchio spĺňa tie najprísnejšie kritéria konceptuálnej skladby. Množstvo nápadov, kvalitnej hudby a strihových frekvencií. Z osobnostného hľadiska divák až pohladí do duše a súcití s existencionálnym utrpením hlavnej postavy. A pritom všetko končí veľmi veselo so zadosťučinením v rámci boja za osobné šťastie. Deťom ponúka táto vec ďaleko viac ako 70-80% všetkých animákov. Vždy keď si na Pinocchia spomeniem, hlavou mi prechádza krásna kamerová three-strip technika. Táto technologická kreácia obrazu je v mojich očiach vôbec tou najrevolučnejšou a najprínosnejšou vecou v animovanej histórii.

Oslava najväčších slovenských ľudových krás, zvykov a tradícií. Optimizmom dotláčané krásne spevy v jedinečnej tatranskej atmosfére. Akurát nečakajte žiadne filmové jadro, žiadne herecké esá. A ešte tie dialógy idú dosť mimo mňa.

K odpadu to nemá ďaleko. Všetky sekvencie sú veľmi detinsky natočené (my to vo všeobecnosti skrátka veľmi nevieme). A takisto nechápavo krútim hlavou, ako sa podarilo Rapošovi presvedčiť naše hudobné hviezdy o produkciu širokej palety hitov, ktoré by im mohli závidieť aj ďaleko kvalitnejšie muzikály než táto chujovina.

Miernou izolovanosťou a pomalosťou to pripomína Old Dark House, filmovo ho prekonáva, aj keď nie veľmi. Carpenter vo svojej verzii z 82-hého veľmi využil svojej schopnosti zaujať univerzálneho diváka a pritom ho strašil najrôznejšími trikmi. Vytvoril zvláštny druh paradoxu. Potešil náročnejších, intelektuálnejších a zároveň i umelecky ladených či buranských divákov. Samotný kontakt v tomto filme s tunajšou Vecou je však minimálny a atraktivita tohoto diela nie je na vysokej úrovni. Ku kladom by som prirátal výborné výkony na čele s perfektným vedcom, uvedomelý a rýchly scenár (Miestami som rýchlosťou dialógov "stíhal" ako v Kaneovi), presne ten, aký sa zo začiatku obracal na nedoriešené kauzy z minulosti a postupom času bol hlavným "motorom" príbehu. Réžia slušná, avšak nič čo by ma výraznejšie uchvátilo.

Tu je to ako na hojdačke. Jedenkrát výborný hosť+zaujímavá debata+dobré otázky+vtipný Kraus... všetko v poriadku. Inokedy si pozve morálnu spodinu a potom to vyzerá všelijako.... Á tak kvôli dobrým hosťom a neokukaným tváram to rád pozerám, čiže pridám na hodnoteniu.

Je pravdou, že je to strašná a tupá teenegerská hovadina, ale keď jej odpustíte vady, vedzte, že obsahovo aj formálne pútavejšiu vecičku z takto zle hodnotených filmov nenájdete. Od cestovania až po staré fabriky...

Nič nové na našich obrazovkách. Občas mám pocit, že šokujúce relácie, seriály či televízne blogy sú celodennou realitou.

Technické triky akčnej béčkovej zábavy sú fajn, ale argument, že je to robené s nadhľadom u mňa neobstojí, pretože v takejto podobe si to nemôže dovoliť. Keby mali Bonda priviazaného dvadsiati SBS-kári s pištoľami v ruke, nezabili bo ho.... hrali by sa s ním slovnú hru, pokiaľ by im zas "chytrácky" ušiel.

Príliš rozhárané a zbytočne lacne prvotné. A toto nebýva zvykom u dvojici majstrov akým rozhodne Barbera a Hanna boli. Ich tvorivosť a využitie geniálne vystavených animačných mizanscén, tvorivého humoru a dizajnovej (v dnešnom ponímaní už jednoduchej grafickej) stránky skrátka v tomto klipe nevytvorili tú čarovnú súhru. Vo väčšine prípadov ale v týchto aspektoch dominovali.